Tento článok sa venuje postupu uplatnenia nároku žalobou v civilnom sporovom konaní na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o náležitostiach žaloby, elektronickom podávaní, upomínacom konaní, exekučnom konaní a ďalších dôležitých aspektoch.
Náležitosti žaloby
Podľa Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „OSP“) v ustanovení § 42 ods. 3 v spojení s ustanovením § 79 ods. 1, je dôležité, aby návrh na začatie konania (žaloba) obsahoval všetky zákonné náležitosti. Ak určité podanie spĺňa tieto obligatórne náležitosti, označujeme ho pojmom žaloba.
Procesný postup súdu podľa ustanovenia § 43 OSP, t.j. postup pri odstraňovaní vád žaloby sa aplikuje len v prípade nedostatkov obligatórnych náležitostí žaloby - ak súd po preskúmaní podania zistí, že jeho obsah nasvedčuje tomu, že sa má jednať o žalobu, je jeho povinnosťou uplatniť postup za účelom odstránenia nedostatkov, pre ktoré nemožno toto podanie za žalobu považovať.
Povinné a nepovinné náležitosti
Fakultatívnymi náležitosťami žaloby, ktoré žalobca vo svojom návrhu nemusí uvádzať sú napr. bližšia špecifikácia účastníkov konania uvedením dátumu narodenia a rodného čísla pri fyzickej osobe; označenie registra, ktorý podnikateľa zapísal, a číslo zápisu pri obchodnej spoločnosti; telefonický, príp. emailový kontakt účastníka konania a pod.
Medzi pomerne často sa vyskytujúce prípady formalizmu, resp. na upresnenie označenia účastníkov konania (napr. a) Označenie účastníkov konania. Dátum narodenia účastníkov konania predstavuje nepovinnú (dobrovoľnú) náležitosť žaloby, t.j. je ponechané na slobodnom uvážení žalobcu či dátum narodenia v žalobe uvedie alebo nie.
Napriek tomu, že dátum narodenia nie je povinnou náležitosťou žaloby v záujme nezameniteľnosti účastníkov konania je vhodné identifikovať účastníka aj týmto spôsobom, ak žalobca týmto údajom disponuje.
Právne posúdenie nároku
Účastník konania nie je povinný v žalobe uvádzať právne posúdenie svojho nároku. Takéto právne zdôvodnenie je procesnoprávne irelevantné, nakoľko podľa ustanovenia § 79 ods. 1 CSP súd aplikuje právo z úradnej povinnosti (iura novit curia).
Uvedené potvrdzuje aj súdna prax, podľa ktorej: „Občianske súdne konanie je totiž ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu.
Predloženie listinných dôkazov
Podľa ustanovenia § 79 ods. 2 OSP je síce navrhovateľ povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny - predmetné ustanovenie je však potrebné vykladať systematickým spôsobom v kontexte ustanovenia § 43 ods. Vzhľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že nepredloženie listinných dôkazov nepredstavuje taký nedostatok, resp. prekážku, pre ktorú nemožno pokračovať v konaní, pretože tieto dôkazy môžu byť predložené súdu kedykoľvek v priebehu konania až do skončenia dokazovania.
S poukazom na uvedené predstavuje postup súdu, ktorý odmietne žalobu z dôvodu nepripojenia listinných dôkazov, na ktoré sa odvoláva popretie koncentračnej zásady a samotnej podstaty súdneho konania, v rámci ktorého sa vykonáva dokazovanie spravidla na ústnom pojednávaní.
Sám Občiansky súdny poriadok to vyjadruje tak, že umožňuje zastaviť konanie podľa § 43 ods. 2 len vtedy, ak v konaní nemožno pre nedostatky žaloby pokračovať.
Podľa judikatúry sa za vadný postup súdu, ktorým možno účastníkovi odňať možnosť konať pred súdom považuje aj odmietnutie podania, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, hoci pre také rozhodnutie neboli splnené podmienky, pretože sa takým rozhodnutím bráni žalobcovi v realizácii procesného práva domáhať sa ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené na súde.
Právo na prístup k súdu môže na druhej strane podliehať rôznym procesnoprávnym obmedzeniam a formalitám (ako napríklad legislatívne upravenie náležitostí žaloby), avšak iba pri zachovaní jeho podstaty a pri rešpektovaní primeranosti obmedzenia, aby nedošlo k odopretiu práva na prístup k súdu do takej miery, že by bol narušený jeho účel.
Elektronické podávanie
Ak elektronické podanie obsahuje návrh vo veci samej (t. j. návrh na začatie konania - žalobu, späťvzatie návrhu, čiastočné späťvzatie návrhu, zmenu návrhu, odvolanie a pod.) alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia a nie je autorizované podľa osobitného predpisu, je potrebné ho dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu.
Ak sa podanie dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Ak má byť prílohou elektronického podania originál dokumentu, možno ho nahradiť zaručenou konverziou listinnej podoby tohto dokumentu do elektronickej podoby.
Elektronické podania, ktoré neobsahujú návrh vo veci samej, nie je potrebné autorizovať podľa osobitného predpisu a nie je ich ani potrebné dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo autorizované v elektronickej podobe.
Upomínacie konanie
V upomínacom konaní sa rozhodujú spory o zaplatenie určitej peňažnej sumy v eurách. Návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní možno podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov podať výlučne elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu, a to prostredníctvom na to určeného elektronického formulára. Návrh musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu.
Ak sa odpor podáva elektronickými prostriedkami, je možné ho podať výlučne prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu (§ 23 zákona č. 305/2013 Z. z. v znení neskorších predpisov) a odoslaný z portálu e-žaloby alebo cez slovensko.sk.
Žalovaný, ktorý je fyzickou osobou, môže v lehote na podanie odporu proti platobnému rozkazu podať žiadosť o povolenie plnenia priznaného platobným rozkazom v splátkach.
Jednou z najdôležitejších výhod je, že ak súd návrhu vyhovie, je povinný podľa zákona vydať platobný rozkaz do 10 pracovných dní. Ďalej je výhodou to, že v upomínacom konaní sa súdny poplatok „len“ vo výške 50 % z percentnej sadzby ustanovenej v sadzobníku uvedenom v zákone o súdnych poplatkoch.
Ak poplatok nie je uhradený do 15 dní od podania návrhu, na návrh sa neprihliada, o čom súd poplatníka upovedomí. Listiny a vyhlásenia, ktoré sa pripájajú k návrhu, musia byť podané v elektronickej podobe spolu s návrhom.
Návrh môže podať ten, koho nárok na zaplatenie určitej peňažnej sumy v eurách voči žalovanému (ďalej len „uplatňovaný nárok“) možno odôvodnene predpokladať.
Zákon určuje aj to, kedy nemožno podať návrh na upomínacie konanie. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 307/2016 Z. z. Návrh nie je prípustný, ak nebol podaný spôsobom podľa § 4 ods. 2 zákona č. 307/2016 Z. z.
Ak Vám návrh súd odmietne, stále môžete podať žalobu podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, teda na miestne príslušný súd (§ 13 a nasl. CSP).
Ak sú splnené podmienky a súd návrhu vyhovie, najneskôr do 10 pracovných dní vydá platobný rozkaz. Ak sa zásielka vráti súdu z tejto adresy ako nedoručená, súd vykoná úkony na účely zistenia inej adresy žalovaného v registroch súdu alebo v registroch iných orgánov, ktoré má súd k dispozícii. Ak platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd o tom žalobcu upovedomí a vyzve ho, aby v lehote 15 dní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (§ 13 a nasl. CSP).
Ak navrhne pokračovať v súdnom konaní, tak platobný rozkaz sa síce zruší a upomínací súd postúpi do 5 pracovných dní návrh (žalobu) súdu príslušnému podľa § 13 a nasl. Žalovaný má právo do 15 dní od doručenia platobného rozkazu podať odpor.
Ak chcete návrh podať prostredníctvom upomínacieho konania, advokát je správna voľba. Nielenže Vám návrh pripraví profesionálne, a tak, aby mal čo najväčšiu šancu na úspech, ale nakoľko je advokát povinný komunikovať so súdmi elektronicky, už má zriadenú elektronickú schránku, a preto vie podať návrh elektronicky tak, ako to vyžaduje zákon o elektronickom konaní.
Jak správně podat žalobu k soudu | Martina Bolčáková | AZ LEGAL
Exekučné konanie
Exekučné konanie je súdne konanie, ktoré je zamerané na vynútenie plnenia povinnosti, ktorá je obsiahnutá v exekučnom titule a nebola splnená dobrovoľne. Exekučné konanie začína spravidla na návrh oprávneného z exekučného titulu.
Návrh na vykonanie exekúcie (ďalej len „návrh“) sa po 1. Návrh musí byť autorizovaný, t.j. musí byť podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom a mandátnym certifikátom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou s pripojenou časovou pečiatkou (§23 zákona č. 305/2013 Z. z.).
k dispozícii exekučný titul v elektronickej podobe alebo exekučný titul prevedený do elektronickej podoby tzv. zaručenou konverziou (§ 35 zákona č. 305/2013 Z. Z návrhu sa platí súdny poplatok vo výške 25,00 eur.
Súd prideľuje veci vydaním poverenia na vykonanie exekúcie rovnomerne jednotlivým exekútorom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Súd prideľuje veci exekútorovi vymenovanému pre územný obvod krajského súdu, v ktorom sa nachádza miesto, na ktorom je adresa trvalého pobytu, resp. sídla povinného.
Výnimkou je situácia, ak už je proti povinnému vedená exekúcia (týka sa to len exekúcií pridelených po novom), v ktorej už súd udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
„Námietky“ ako spôsob obrany proti exekúcii boli s účinnosťou od 1. apríla 2017 zrušené (v exekučných konaniach začatých do tohto dátumu sú stále obranou). V nových exekučných konaniach začatých po 1. apríli 2017 je obranou „návrh na zastavenie exekúcie“, ktorý môže povinný podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Takýto návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.
Lehoty a premlčanie
Pre obe tieto lehoty platí, že lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času.
Platí všeob. premlčacia doba, ktorá je tri roky v zmysle ust. § 101 Obč. zákonníka a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Vo Vašom prípade k podaniu žaloby došlo dňa 2.12.2019, t.j. nárok žalobcu je premlčaný, t.j. Pokiaľ ide o menu v žalobe, platí ust.
Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. /16Co/414/2017 z 13. 9.
Súdne poplatky a trovy
Podanie žaloby nie je zadarmo. v obchodnoprávnych sporoch. vo výške 100.000 EUR, súdny poplatok bude vo výške 6.000 EUR. nemožno oceniť peniazmi, platí sa poplatok 99,50 EUR.
Niektoré konania sú od poplatku úplne oslobodené. mnohých rodinných vecí (napr. v pracovnoprávnych sporoch, žalôb spotrebiteľov či konkurzných konaní. poplatku oslobodená, ak to jej pomery odôvodňujú.
Následne na výzvu súdu. žaloba podaná včas. premlčania. doby), počas súdneho konania už premlčacia doba neplynie. zabezpečovať právnu istotu - t.j. úkony či právne skutočnosti spochybňované s väčším časovým odstupom.
Predmet civilného sporového konania
Podľa CSP § 132 musí žaloba obsahovať vo vzťahu k vymedzeniu predmetu konania žalobný návrh (petit) a skutkový základ („opísanie rozhodujúcich skutočností“). Zmyslom týchto náležitostí je jednoznačne vymedziť (substancovať) predmet konania.
Skutkový základ sa považuje za identický, ak zahŕňa skutočnosti patriace k tej istej životnej situácii. Životnou situáciou rozumieme súbor na seba nadväzujúcich skutočností, ktorý podľa všeobecne akceptovaného názoru vytvára jednotu.
Ak daný vzťah medzi danými subjektmi spĺňa podmienky vymedzené v osobitnom predpise, veriteľ má právo na poplatok z omeškania; ak tieto podmienky nespĺňa, veriteľ má právo len na úroky z omeškania.
Nie je teda viazaný jednotlivými skutkovými a právnymi závermi, na základe ktorých sa súd v skoršom konaní k danému výsledku dopracoval a ktoré sú opísané len v odôvodnení rozsudku (tzv. objektívna hranica prejudiciality).
Zhotoviteľ v danom konaní uplatnil nárok na peňažné plnenie na základe konkrétnych stavebných prác vykonaných v zmysle konkrétnej zmluvy o dielo. Právne posúdenie zmluvy ako neplatnej preto nemohlo znamenať zmenu skutkového základu.
Doplnenie skutkových tvrdení a dôkazov potrebných pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia teda nepredstavuje zmenu skutkového základu (zmenu žaloby), ale len jeho dodatočné spresnenie (rozvedenie). To, aké skutkové tvrdenia a dôkazy budú potrebné pre určenie výšku nároku, závisí od jeho právneho posúdenia.
## Určovacie žalobyPodľa § 137 písm. c) CSP sa možno žalobou domáhať rozhodnutia o "určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu". Podľa písm. d) sa možno domáhať rozhodnutia o "určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu".
V iných prípadoch by žaloby o určenie platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu malo byť neprípustné. Tento výklad potvrdzujú aj súdy (napr. "podľa novej právnej úpravy nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu.", NS SR, sp. zn. 9 Cdo/7/2021; "právnu otázku nastolenú dovolateľom - žaloba o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy ako žaloba o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ C. s. p. nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu a preto jej nie je možné od účinnosti C. s. p. vyhovieť, možno pokladať za vyriešenú uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 15/2017, sp. zn. 6 Cdo 30/2018 a 5 Obo 12/2018", NS SR, sp. zn. 4 Cdo 17/2019).
Povinnosť vyzvať na odstránenie nedostatkov žaloby. Druhá otázka je, či súdy majú žalobcovi v prípade podania žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právneho úkonu pomôcť tento nedostatok odstrániť.
Dovolací súd tak uzavrel, že "súd prvej inštancie mal za účelom ustálenia predmetu konania v zmysle § 129 CSP žalobkyňu poučiť o vadách ňou podanej žaloby a vyzvať ju, aby ich v ním určenej lehote odstránila".
Ako sa vyjadriť k žalobe
Ak totiž v žalobe žalobca uviedol určité skutkové tvrdenie, hoci sa nemusia všetky zakladať na pravde, avšak Vy tieto skutkové tvrdenia nepopriete a neuvediete vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach, súd ich bude považovať za nesporné.
Ak sa žalobca rozhodne vyjadriť sa, jeho podanie sa označuje ako replika k vyjadreniu žalovaného. Následne súd opätovne umožní Vám, aby ste sa vyjadrili k jeho replike.
Nie každý dôkaz však musí súd vykonať, najmä v prípade ak niektoré dôkazy nemajú ako prispieť k zisteniu skutkového stavu veci.
Vo Vašom prípade ide o prvý odsek nižšie citovaného zákonného ustanovenia, v zmysle ktorého Vás súd vyzval, aby ste sa v určitej lehote vyjadrili k žalobe žalobcu.
Tabuľka: Súdne poplatky v civilnom konaní
| Hodnota sporu | Súdny poplatok |
|---|---|
| Do 99,50 EUR | 99,50 EUR |
| 100.000 EUR | 6.000 EUR |