Mnohí ľudia o sebe tvrdia: „Som duchovne založený, ale nie som náboženský." Ak túto správu pozorne počúvame, môžeme z nej vyrozumieť vlastne toto: „O Boha sa zaujímam, o cirkev nie." Títo ľudia stratili dôveru v cirkev. Ale ak by rozumeli našej biblickej pasáži, mohli by ešte mať pre cirkev nádej.
Dnes večer sa pozrieme na text, ktorý hovorí, že Redeemer (t.j. Redeemer Presbyterian Church) či akýkoľvek iný cirkevný zbor, je povolaný byť špeciálnym druhom spoločenstva. Celé je to nesmierne dôležité, a to z dôvodu, ktorý som si aj ja sám všimol v liste Židom len nedávno - hoci na tento list kážem pomerne často.
Prístup k Božej prítomnosti skrze spoločenstvo
Všimnime si verš 19.: „… že vojdeme do svätyne skrze krv Ježišovu," a verš 22: „… pristupujme s úprimným srdcom," skrze krv Ježišovu. Na začiatku 10. kapitoly vysvetľuje autor, že počas starozákonného uctievania sa uctievači nesmeli priblížiť k Bohu. V svätostánku, v chráme, bolo miesto, kde Boh prebýval. Iba najvyšší kňaz sa mohol k tomuto miestu priblížiť, a aj to len jeden deň v roku - Yom Kippur.
Ale práve túto bezprostrednú blízkosť potrebujeme viac než čokoľvek iné. To je to, čo nás mení - som sebecký, ale keď sa dostanem do kontaktu s Božou svätosťou, vytrhuje ma to z môjho sebectva. Ak sa priblížiš k Bohu, mení ťa to. No v Starom Zákone si sa priblížiť nemohol. Nebolo to možné. Židom 10:1-2 hovorí, že práve preto starozákonné uctievanie Boha nemohlo zdokonaliť samotných uctievačov. Nemohlo ich zmeniť. No teraz tu máme autora tohto listu, ktorý hovorí, že skrze Krista, skrze krv Ježišovu, môžeme teraz prísť priamo do prítomnosti Boha. Môžeme sa priblížiť. Môžeme mať tú premieňajúcu prítomnosť Božiu vo svojich životoch.
Autor listu vysvetľuje, že máme prístup do Božej prítomnosti, a potom zrazu zmení tému: preto „… pozorujme sa vospolok, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom. Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako niektorí majú vo zvyku, ale napomínajme sa, a to tým viac, čím viac vidíme, že sa približuje ten deň." Ako môže Božia prítomnosť, skrze Ježiša Krista, skutočne prísť do tvojho života, premeniť ťa a spraviť z teba človeka, akým by si mal byť? Skrze spoločenstvo. Nie je to len o osamelom modlení sa vo svojej modlitebnej komôrke.
Toto je dôvod, prečo C.S. Lewis povedal: „[Kristus] na nás pracuje rôznymi spôsobmi… Ale najviac na nás pracuje skrze ľudí okolo nás. Sme „prinášateľmi" Krista [pre ľudí okolo]… Je ľahké myslieť si, že cirkev má mnoho iných dôležitých cieľov - vzdelávanie, stavby, misie, služby Božie… Ale svojím spôsobom sú veci oveľa jednoduchšie. Cirkev neexistuje pre nič iné, len aby privádzala ľudí k Bohu, aby sa z nich stali malí Kristovia."
Ak si typ človeka, ktorý rád príde na služby Božie, no byť súčasťou spoločenstva, aké opíšeme v ďalšom bode, ti príliš nevonia - ak máš len samostatné stíšenia na pár minút denne a myslíš si, že toto zmení tvoj život - mýliš sa!
Charakter skutočného kresťanského spoločenstva
Druhá vec, ktorú sa musíme opytať, je: ako má kresťanské spoločenstvo vyzerať? Hovorili sme, že je to viac než len chodenie do kostola, je to o vzájomnosti. Verše 24 a 25 nám hovoria štyri veci o charaktere skutočného kresťanského spoločenstva (teda takého spoločenstva, ktoré si je vedomé prístupu do Božej prítomnosti, ktorý skrze Ježiša Krista má).
1. Premýšľanie a hĺbanie
Všimnime si, že daný text nám nehovorí, že sa máme len napomínať a povzbudzovať k dobrým skutkom. Hovorí tiež: „Pozorujme sa… ", teda zastavme sa na chvíľu a premýšľajme. Hĺbajme. Premýšľajme nad tým, ako viesť svojich priateľov tak, aby ich život ukazoval viac lásky a aby sa ich charakter viac prehlboval.
Aplikácia znie: máš okolo seba ľudí, ktorí sa aktívne zaoberajú tvojím duchovným rastom a tým, ako ti v ňom môžu pomôcť? Máš takýchto ľudí okolo seba - ľudí, ktorí nie sú za každú cenu len priateľskí? Pomáhate si vo vašom spoločenstve navzájom takto cielene? Načúvate svojim vzájomným túžbam a cieľom? Zdieľate si navzájom svoje hriechy a slabosti, svoje víťazstvá a silné stránky? Sú vaše rozhovory naplnené týmto?
Ženy sú v tomto oveľa prirodzenejšie ako muži. Takisto si myslím, že niektorým kultúram to ide ľahšie ako iným. Ale to nie je výhovorka. Biblia nerobí žiadne rozdiely - nehovorí: „V závislosti na kultúre či pohlaví sa navzájom napomínajte a povzbudzujte k dobrým skutkom." Nie. Každý je povinný nad tým premýšľať. Máš okolo seba ľudí, ktorí sa o teba starajú? Vnímaš to?
2. Napomínanie sa navzájom
Druhá vec, ktorú nám náš text káže robiť, je napomínať sa navzájom. Viete, čo toto slovo znamená? V gréčtine to doslovne znamená „dráždiť, iritovať, provokovať" toho druhého. Je to príkaz - provokujte sa navzájom. Ale nie, mýlite sa, nie je to tento druh provokácie, o ktorom tu hovoríme. Naša provokácia znamená: „ostro nesúhlasiť, otvorene konfrontovať." Vidíme teda, že ak nemáme okolo seba ludí, ktorí nás z času načas otvorene konfrontujú, neporastieme. Nestanú sa z nás ľudia lásky a dobrých skutkov. Plávame ako mŕtve ryby vo vode.
Znakom zrelého kresťanského spoločenstva je to, že o tom ľudia vedia, a preto sa udržiavajú jeden pred druhým vykázateľní. V praxi to znamená, že pôjdu za niekým z ich zboru a povedia: „Som kresťan, a viem, že by som mal žiť ako kresťan. A keď ma uvidíš, že sa takto správam, chcem aby si mi dal to, čo potrebujem, nie to, čo chcem. Chcem, aby si za mnou prišiel. Chcem, aby si ma napomenul." Akoby ste hovorili: „Chcem, aby si ma zranil, chcem, aby si ma konfrontoval, chcem, aby si ma karhal. Žiješ takto?
Alebo si jedným z tých moderných ľudí, ktorí hovoria: „Toto je len a len moja osobná vec. Iba ja môžem rozhodnúť, čo je pre mňa dobré a čo nie. Pozri: buď môžeš mať tento druh individualistickej slobody, alebo môžeš mať milujúce spoločenstvo - ale nemôžeš mať oboje. Si ochotný dať svojim priateľom splnomocnenie bodnúť ťa ostrohami? Sú oni ochotní dať ho tebe?
3. Povzbudzovanie sa navzájom
A teraz dobrá správa. Hovorí, že sa máme vospolok „povzbudzovať" - slovo úplne odlišné od „napomínať" - takmer opozitum. Napomínanie znamená konfrontovať. Povzbudzovanie je to krásne slovo parakaleo. Zjednodušene sa prekladá ako „povzbudzovať," ale „para" implikuje „stáť po boku toho druhého" a „kaleo" znamená „volať". Toto slovo teda znamená empaticky a súcitne sa vžiť do situácie toho druhého, ukázať mu, že stojíš za ním, že ho podporuješ v jeho diele. Je to presný opak napomínania. Sú zbory, ktoré sú veľmi dobré v konfrontácii, a skutočne dávajú dôraz na zákon, ale zabúdajú sa povzbudzovať. A sú, naopak, zbory, ktoré chcú povzbudiť každého, bez ohľadu na to, čo robí.
4. Dobré skutky
Slovné spojenie: „dobré skutky" označuje produkt. Pojem „dobré skutky" znie veľmi všeobecne, ale v skutočnosti sú to dôležité slová, ktoré znamenajú „aktívnu, súcitnú službu." Je to jeden zo znakov, že sme pravým kresťanským spoločenstvom. V prvom rade, dobré skutky znamenajú praktickosť. Aktívna, súcitná služba znamená praktickú pomoc jeden druhému.
Kresťanské spoločenstvo má v sebe aj črtu okrajovosti. Pod pojmom okrajovosť rozumiem povolanie slúžiť ľuďom, ktorých svet zanedbáva. A do tejto kategórie nepatria len chorí. Zamyslite sa: nie je pravda, že každého jedného z nás učili - bez ohľadu na to, z akej etnickej skupiny či spoločenskej vrstvy pochádzme, a kde sme vyrastali - implicitne (narážky či vtipkovanie) alebo explicitne pohŕdať inými skupinami ľudí?
A keďže sme v kresťanskom spoločenstve, slovné spojenie "dobré skutky" znamená, že vykročíme smerom k ľuďom, ktorým sa svet posmieva. Inak povedané, pôjdeš presne za tými ľuďmi, o ktorých ťa naučili, že sa za nimi nemáš ani obzrieť. Toto všetko je obsiahnuté v "dobrých skutkoch" - vychádzať v ústrety tým ľuďom, o ktorých si predtým ani nepremýšľal ako o seberovných, a robíš to tým najpraktickejším spôsobom.
Živá nádej
Biblia hovorí, že máme živú nádej - pretože máme živého Spasiteľa, ktorý vylial svoju krv za naše hriechy. Živá nádej! Túto nádej nám dáva Boh prostredníctvom Ježiša Krista. Mnohé náboženstvá s nádejou experimentujú. Snažia sa dať odpovede na ťažké otázky o živote, vysvetliť zmysel, účel a najmä dôvod, prečo pokračovať v zápasoch, ktoré so sebou život prináša.
To je dôvod, prečo je adventná nádej nazvaná živou nádejou - dáva nám istotu stálej Božej prítomnosti v našom živote a je zárukou budúceho života s ním, keď príde. Peter tu ukazuje, že nové narodenie je niečo, čo Boh robí pre nás. Nemôžeme to urobiť sami, ako sa nemôžeme ani spasiť sami. Tento verš upriamuje našu pozornosť na Ježiša, na jeho vzkriesenie z mŕtvych. Máme živú nádej, pretože máme živého Spasiteľa, ktorý nielen zomrel za naše hriechy, ale teraz žije. A keďže on žije, máme nádej, že aj my budeme žiť - teraz a naveky.