Kostol sv. Michala Archanjela v Gbeloch
Tento impozantný chrám sa tak zaradil medzi ďalšie významné pamiatky v meste, ako sú napríklad súsošie Najsvätejšej Trojice, socha Panny Márie Immaculaty či reliéf sv. Základný kameň Kostola sv. Michala archanjela bol položený v roku 1846. Po siedmich rokoch usilovnej práce bola novostavba, na ktorú štedro prispela aj cisárska rodina, v septembri 1852 slávnostne požehnaná. V júni 1859 bol po dokončení vnútorných výzdob slávnostne posvätený biskupom Jozefom Viberom. Na druhý deň sa v kostole konala prvá sviatosť birmovania.Kostol prešiel počas svojej histórie mnohými významnými míľnikmi. Ako každá historická budova, aj Kostol sv. Michala archanjela v Gbeloch si vyžadoval pravidelnú údržbu a opravy. Dňa 27. februára 2024 sa pre Kostol sv. Michala archanjela začala nová éra. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky ho vyhlásil za národnú kultúrnu pamiatku. Kostol svätého Michala archanjela v Gbeloch je nielen architektonickým skvostom, ale aj dôležitou súčasťou histórie a kultúry mesta. Jeho vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku je ocenením úsilia mnohých generácií, ktoré sa podieľali na jeho výstavbe, údržbe a zveľaďovaní.
Dobrá Voda: História a príroda v harmónii
Dobrá Voda - dedinka v údolí srdce ma zabolí, keď na teba spomínam. Dobrá Voda - naše srdce, naša trvalá celoživotná láska.Počiatky histórie obce nie sú presne určené nijakým konkrétnym rokom. Písomné zmienky o obci sa uvádzajú v 12. storočí. V 13. stor. sa spomína už v listine kráľa Bélu IV. Tu vyviera z pod skál aj silný prameň riečky Blava. Dobrá Voda sa uvádza v roku 1394. Držitelia hradu v roku 1394 Stibor I. zo Stiboríc. V 16. stor. Erdődiovci a potom Pálffyovci.
Panoráma Dobrej Vody
Obec leží v kotlinke, obklopenej lesom, cez ktorú preteká potok Blava s prítokom Mariášom. Vrbovým sú to tzv. Brezovské Karpaty. krajinnú oblasť. Dobrovodskú kotlinu vypĺňa tzv. karpatská formácia helvétu. Značnú časť chotára tvoria lúky a pasienky. Vykazuje aj značnú bohatosť zveriny. Obec leží v tektonickej oblasti, bola viac krát postihnutá zemetrasením. Vodstvo Dobrej Vody patrí do povodia Váhu. povodia Blavy meria takmer 74 km2.Pri rímskokatolíckom kostole Narodenia Panny Márie. bola zrušená Hlávka otvorený prameň, bol zabetónovaný a ohradený. Blavva, v.r.1229 aqua Blaua v r. sa Dobrá Voda spomína , ako mestečko. kameňa, kostí a dreva. Našli sa tu i kosti prehistorických zvierat. Na našom území začali raziť mince a rozvíjať obchod. Začiatkom nášho letopočtu naše územie obsadili nemeckí Kvádi. V 6 stor. Taliansku. Začiatkom 9 stor. Slovenska kniežatá Mojmír I. Nitrianske a Moravské kniežatstvo.
V r. Kadiaľ šli tadiaľ rabovali, lúpili a zabíjali. Panovníci tieto privilégiá uznávali a potvrdzovali. Ferdinandom III. Dňa 9.nov.1712 bola prijatá. sa spomína aj v listine, ktorú vydal cisár Leopold I. sedliakov od platenia furmaniek a iných zemepánskych poplatkov. húževnatosť dokázali v r. odpustenie im uvaleného nájomného vo výške 40 zlatých. tomto čase župa požadovala od mestečka daň 787 zlatých. privilégium potvrdil aj cisár Karol III. mestečka - oppidum s právom na 4. Tieto jarmoky pretrvávali približne do konca 19. storočia.
Trnave, odkiaľ ovládali široké okolie a spôsobovali obyvateľstvu veľa útrap. osobne prišiel na bojisko pri Veľkých Kostoľanoch a vyzval Švehlu, aby sa vzdal. zajala. V roku 1466 sa pokúšali zmocniť sa aj Trnavy. bojovníkov. pribiť podkovy. popraviť na šibenici 29.jan.1467 na vŕšku pred hlavnou bránou. šibeníc, na najvyššej z nich skončil svoj život kapitán Ján Švehla na výstrahu. Slovensku. privilegiá, ktoré boli za polapenie Švehlu sľúbené. Matejových služieb do žoldnierskeho tzv.“Čierneho vojska“ - žoldnierske vojsko. platenia daní. Len čo sa skončili boje s husitami prenikli v r. stojí pri rímskokatolíckom kostole. na nich blato a iné odpadky. tohto letopočtu sa nič bližšie nevie. Kamenný pranier je vysoký 8 stôp. pri novovybudovanej ohrade zasypanej Hlávky. nachádzali sa v strede mestečka.
V obci sa zachovala obecná kniha pochádzajúca zo 17 stor... zaznamenané mnohé zaujímavé udalosti. prípade požiaru, alebo inej nehody zobudiť spiacich občanov. Richtára si poddaní volili zo svojho stredu. richtára vždy potvrdzoval zemepán, ako zemský patrón mestečka. byť len vážený občan. Vianociach. za sebou. nižšie súdnictvo. potrestaný pokutou. odovzdával zemepánovi, menšie priestupky súdil sám. vybavoval sťažnosti. Hajtman bol strážcom verejného poriadku a bol podriadený richtárovi. notára si volili občania a im za svoj úrad zodpovedali. vybavovali za prítomnosti prísažných. pozemky, obecný dom a z finančného obnosu získaného z miestnych daní. obecnom dome sa vykonávali všetky záležitosti. čo bolo nielen zvykom ale znamenalo i potvrdenie právoplatnosti. o predaji z r. 19. stor. charakterizuje začiatok slovenského národného obrodenia.
iba veľmi obmedzene. pretrvávali feudálne prežitky roľnícka otázka zostávala nedoriešená i naďalej. Pozemkovej aristokracii zostalo i naďalej 60% všetkej pôdy. 15 jutár boli v mizivej menšine. poddanstva. vykonávala tzv. prídel v celosti... zápas, ktorý bol vyjadrený politickým programom „Žiadosti národa slovenského“. vyrovnaním v roku 1867. slovenskej a vznik spolku sv. V obci od roku 1887 existoval aj notariát. Prvým notárom bol Bernát Hajduš. v tom istom roku sa stal notárom Alexander Fixek, ktorý tu bol notárom 41 rokov. Potom bol notár Emerich Strelka. Notariát bol v budove dnešného obecného úradu. zvláštností, prípadne občanov pochádzajúcich z inej obce. sa končili príponou - ech. meno bolo i výsmechom. zrodí takéto meno, ako výsmech. že mnohí rodinní príslušníci mali to isté krstné meno. zdráhali pri krste použiť menej známe mená. používania miesto tvaru náročky. nárečí, ktorým hovoria obyvatelia údolia Blava od Dobrej Vody až po Trakovice. Záblavie, Dolina, Podrovná, Široká, Ring, Poláková dolina a Podmariáš.
hviezd v kruhopise je nápis : APPIVM DOBRAWODA / mestečko Dobrá Voda. nebies. Erb Dobrej Vody je zobrazený na neskorogotickom štíte - tzv. poriečia Sávy a Drávy po bitke pri Moháči r.1526 /. Pavlovič, Polakovič, Šefčovič, Tomašovič, Tomovič, Vidovič a Zuzkovič. z týchto chorvátskych mien sa už na Dobrej Vode nevyskytujú. slobodní. určitú dobu, mohli svoje výrobky slobodne predávať atď. Naháči. Ďalší Chorváti na územie prišli po tureckom nájazde v roku 1566. V obci sa vyskytovali aj židi a cigáni. Chtelnice, kde sa viedla aj židovská matrika. cintorín. lepšie, ako usilovný poddaný“. Rodina Jurkovičová bola listom kráľa Ferdinanda III. medzi zemanov. Jurkovich - bratranec Juraja a Jána. plevami, rozšliapala nohami a prekopala motykou. naberala rukami a ukladala sa do drevenej formy, kde sa rukou urovnala. forma vytiahla opláchla sa vo vedre a cyklus sa opakoval. drevenými tĺkmi. Dom mal sedlovú strechu pokrytú slamou, alebo škridlou / šindľom/. sa omazali hustým blatom z hliny a pliev a vybielili sa vápnom. robil na stene sokel - obrovnávka, ktorá bola vysoká asi 50 cm. neboli príliš hlboké, robili sa z kameňa, ktorý sa tiež spájal blatovou maltou. Pôdorysné riešenie domu bolo závislé od šírky stavebnej parcely . bol oblúkovitý a s časti vyklenutý. steny a nazývali sa klebetnicami /žudro/. vtedy bola podlaha dobre vymazaná./ Strop bol drevený. ohniská. z piesku.
Koncom 19. stor. začína u nás obdobie vysťahovalectva. útlaku, biedy a chudoby. nemajetní občania. Odchádzali aj za vidinou lepšieho zárobku a zbohatnutia. počte vysťahovaných osôb neexistujú žiadne presné údaje. Prahu a prístavy Brémy a Hamburg nelegálne. zakúpili role, postavili domy, vyplatili dlžoby atď. baniach a železiarňach. Na prelome storočí nastal v obci veľký rozmach remesiel a spolkovej činnosti. Novák. Antonín Bešško, učiteľ a organista. 1. Až do roku 1914 žila obec pokojným životom. Este, ktorý bol v Sarajeve zabitý spolu so svojou manželkou Žofiou. 1914 Rakúsko - Uhorsko vypovedalo vojnu Srbsku a onedlho aj Rusku. začala 1. svetová vojna a to taká , ktorú Európa nepoznala od začiatku 19.stor. Od 28.júla 1914 až do nov. veku od 18 do 50 rokov. ranených niektorí i viac krát. námestí pred kostolom. ubytovaní ruskí a srbskí vojenský zajatci, ktorí prišli pracovať do lesov. najdlhšie. Posledný rok vojny bola veľmi ťažká situácia, ľudia boli na pokraji zúfalstva. Rakúsko-Uhorských armád, to už ľudia vedeli, že sa blíži koniec 1. vojny. Koniec vojny bol zároveň aj začiatkom nového delenia Európy.
aj vyše tisícročná poroba Slovákov pod maďarskou nadvládou. Prahe a 30.októbra v Turčianskom sv. pomstám. V dňoch 28.-30. vyhlásení samostatnosti veľa nevedelo. ruky. Telesne však neublížili nikomu. odišli do Ameriky. Tieto rabovačky sa prejavovali vo všetkých obciach na okolí. Čiech oznámila vznik Československej republiky. sprevádzala aj nahromadená zlosť a bieda vojnových rokov. tvorila Národná Rada, ktorá sa začala starať o poriadok v obci. národného výboru sa stal správca školy Jozef Janeček. stráž obce, ktorá mala zabrániť ďalším krádežiam a nepokojom. nebývalý ruch, začala sa obnova domov, rozvoj remesiel . pracovať aj v chemickej továrni. vtedy. Sociálnodemokratická strana. Komunistická strana. roku 1924 zákony o pozemkovej reforme- parcelácii veľkostatkárskej pôdy. lebo pôdy bolo málo aj to neúrodná , väčšinou ílovitá. továreň a úzkokoľajku. ktorého predsedom bol Jozef Procházka. byť uspokojené záujmy tých občanov, ktorí chovali dobytok.
členov. 2. odišlo k vojsku 145 mužov. 29.9.1938/ a dňa 8.10.1938 bola vyhlásená autonómia Slovenska. vznikol Slovenský štát. Západného Slovenska. Nad obcou preletelo veľa nemeckých bombardérov smerom na sever. Dňa 30.8. vojna. Dňa 23.7.1941 opäť povolali vojakov. ktorá bola vojensky dôležitým objektom. Neskôr sa povolaní vojaci vrátili. teraz sa zaviedol lístkový systém v zásobovaní potravinami a obuvou. V roku 1944 obec priamo pocítila účinky vojny. anglo-americké lietadlá, bomby však nezhadzovali. povstania sa zúčastnilo 22 Dobrovodčanov. Ažaltovič. V nemeckom zajatí zahynuli Noem Ažaltovič a Ján Ladvenica. zásobovali potravinami a cigaretami. obce. Týchto prác sa nedobrovoľne zúčastňovali i miestni občania. celú zimu i v novom roku 1945 rota nemeckých vojakov bola ubytovaná v škole. viac mužov muselo narukovať. rozruch, ustupujúce nemecké kolóny vedené generálom Baltzerom prešli cez obec 3. 4. 1945 prišla k obci Sovietska červená armáda. Vo štvrtok 5.4.1945 sa začal boj o obec. K polnoci už Nemci ustupovali na sever. 6.4.1945 víťazné sovietske vojská prešli cez obec. 12 Nemcov a dvaja sovietsky vojaci, ktorí boli pochovaní na miestom cintoríne. Obyvateľstvo sa pomaly vracalo z hôr. hotovosť išla na viazaný vklad, takže občania ostali bez väčšej hotovosti.
Školstvo a vzdelanosť
Od kedy presne existuje škola na Dobrej Vode nie je známe. škola, ktorá mala ešte slamenú strechu. isto, ako plat richtára. vzdelanosti. byť občan prakticky a primerane vzdelaný svojmu spoločenskému postaveniu. Vidiecke školy nedosahovali u nás vysokú úroveň. vzdelávaní detí svojich poddaných.. svojich rodičov. Patrónom či vlastníkom školy býval zemepán. denárov. Na škole sa vtedy vyučovalo po slovensky. V 19.stor. Imrich Šmeringa a jeho syn Ján. Martin Lackovič miestny farár a priateľ Jána Hollého. školské stolice. učiteľského zboru. Ostatných členov na 3 roky menovala obec. dochádzku a vyučovanie. len tzv. abecedné tabule. Vyučovanie malo kresťanského a národného ducha. čase nebola povinná školská dochádzka. výpomocný tzv, preceptor. Ďalším učiteľom v obci bol Anton Nižňanský. založil i dychovú hudbu. vyučovalo sa už aj nemecky. V roku 1855 - 1856 bolo v škole 68 žiakov, v roku 1868 - 1869 90 žiakov. 1867 sa začalo učiť po maďarsky a v škole pracovali i výpomocní učitelia. Zalegerová. V roku 1903 prišiel na Dobrú Vodu Jozef Janeček diplomovaný učiteľ. Školský rok nemal presne stanovený začiatok ani koniec. Apponyiovského zákona v roku 1907 sa vyučovalo stále po slovensky.
Významné osobnosti
Arcibiskup Stanislav Zvolenský
Arcibiskup-metropolita je označenie titulu toho arcibiskupa, ktorý stojí na čele metropolie - cirkevnej provincie. Na Slovensku máme 3 cirkevné provincie. Jedna gréckokatolícka a dve rímskokatolícke, ktoré sú tak uspôsobené, akoby Slovensko bolo rozdelené na dve polovice - na tzv. západnú cirkevnú provinciu a na východnú cirkevnú provinciu v zmysle zemepisnom. Arcibiskup metropolita má o niekoľko právomocí viacej, ale nie sú to v podstate právomoci, ktoré by sa pravidelne využívali, ale sú to právomoci pre prípad veľkých ťažkostí. Má skôr koordinačné poslanie, aby vytváral spoluprácu biskupov tej provincie. Napríklad ja robím koordináciu v otázke kňazských seminárov a teologickej fakulty. Je to mladá arcidiecéza. Bratislavská arcidiecéza má 10 rokov. Sú vnímaví na prijatie Božieho posolstva, aj v tejto dobe sú tu ľudia, ktorí sú vnímaví na to, čo Boh hovorí.
Arcibiskup Stanislav Zvolenský
| Funkcia | Obdobie |
|---|---|
| Kaplán | Galanta, Hlohovec |
| Arcibiskup | od roku 2008 |
Štefan Toporcer
Štefan Toporcer prežil niekoľko režimov a zlomových udalostí histórie nášho národa. Aj počas komunizmu zostal verný Bohu, ktorého oslavoval spevom a hrou na organe. Viac ako päťdesiat rokov hrával Štefan Toporcer v Kostole sv. Ladislava v rodnom Spišskom Štvrtku. Bol Advent. V rodine Toporcerovej v Spišskom Štvrtku sa tešili na príchod piateho dieťaťa. Štefan sa narodil 12. decembra 1923 v čase, keď prežívame radostné očakávanie príchodu Mesiáša na svet.
Po roku 1948 prevzali moc v krajine komunisti, nastalo obdobie náboženskej neslobody a útlaku. Štefan bol ako učiteľ postavený pred vážnu dilemu - buď podpíše vyhlásenie o vystúpení z Katolíckej cirkvi, alebo prestane vyučovať. Štefanova životná púť bola od detstva spojená s blízkym a vrúcnym vzťahom k hudbe a spevu. Osobitnú kapitolu v Štefanovom hudobnointerpretačnom progrese tvorí jeho učiteľské pôsobenie v Opátke a Bočiari. Viac ako päťdesiat rokov hrával v Kostole sv. Ladislava v rodnom Spišskom Štvrtku, kde pôsobil kňaz minorita páter Alojz Kaľafut. Ešte pred niekoľkými rokmi vyludzoval Štefan Toporcer tóny na tamojšom organe.
História obce Kuchyňa
Územie Malých Karpát bolo obývané už od praveku. Svedčia o tom bohaté nálezy pravekých nástrojov v jaskyni „Dzeravá skala” v Plaveckom Podhradí. Systematicky bola preskúmaná až v minulých desaťročiach a nálezy potvrdili existenciu človeka už v staršej dobe kamennej. V jaskyni sa okrem nástrojov našli i ohniská a kosti zvierat, na ktorých si naši predkovia pochutnávali a ktoré v tej dobe u nás žili. Pred niekoľkými rokmi sa robili systematické vykopávky na vrchu Pohanská pri Plaveckom Podhradí, kde bolo objavené veľké keltské opidum (chránené mesto), obohnané rozsiahlymi valmi. Našlo sa tam množstvo hmotných nálezov z doby keltského a po ňom i laténskeho (spracovanie železa) osídlenia. V chotári obce sa našli i dve keltské mince Biateky. Po týchto národoch prišli Rimania, po ktorých tu nachádzame po poliach roztratené mince a v Rohožníku nám zanechali i zvyšky strážnej veže, z ktorej je dnes uprostred obce pekná vežička. Napokon sa tu usadili slovanské kmene. O tom svedčia mnohé slovanské názvy potokov, parciel, ale i sám názov obce Kuchyňa, ktorý je čisté slovanský. Územie Podhoria ležalo v tzv. konfŕniu.
Takto v roku 1206 daroval kráľ Ondrej l. svojmu vernému vazalovi grófovi Alexandrovi z rodu Hont Pázman územie Plaveckého Štvrtka i s trhovým právom a mýtom. Prví osadníci boli pravdepodobne drevorubači, ktorí klčovali lesy, aby získali pôdu na obrábanie. Ďalej tu boli uhliari, čo pálili drevené uhlie. Osadníkom sa tu zrejme nevodilo zle, lebo, keď uhorský kráľ sv. Ladislav vydal nariadenie, že asi 10 dedín si musí postaviť vlastný kostolík, postavili ho i v Kuchyni. Bol zasvätený sv. Mikulášovi. Keď jezuita Péterffy v roku 1742 inventarizuje spisy ostrihomskej arcidiecézy a vydáva ich knižne’ spomína rok 1397 ako rok, keď v Kuchyni bola už farnosť s kňazom. Podrobnejšie sa o tom zmienime v kapitole o farnosti. Zrejme to nebol kňaz, ktorý by tam býval trvalé. Veď kňazov vtedy bolo veľmi málo, najmä skutočne vzdelaných, pretože neboli semináre a výchova kňazského dorastu bola vecou kapitúl. V tej dobe mala Bratislavská kapitula kapitulníkov-misionárov, ktorí chodili po kraji, krstili, sobášili a podávali sviatosti. Ako Péterffy uvádza, mal k dispozícii štatút Ostrihomskej kapituly k roku 1397. Boli v ňom najstaršie správy zapísané „bona fidei”, teda v dobrej viere v ich pravdivosť. Po stránke civilnej i cirkevnej správy patrila Kuchyňa pod správu Bratislavského hradu.
Uhorský kráľ sv. Štefan prvý zorganizoval cirkevnú i civilnú správu rodiaceho sa ranofeudálneho uhorského štátu a celé územie rozdelil na komitáty, čiže stolice - župy. Centrom komitátu bol hrad. Oblasť Záhoria bola rozdelená medzi komitáty Bratislavský a Saštínsky. Na ich hradoch boli i kostolíky (ecclesia castri), kde býval i hradný kňaz. Takýto župný hrad so svojím pánom bol predstaveným všetkých obcí ležiacich na jeho území. Hradný kňaz bol zase predstaveným všetkým kňazom na území komitátu a mal titul archidiakon (arcipresbyter). Jemu prináležal i cirkevný poplatok, tzv. desiatok. Územie, ktoré bolo archidiakonovi podriadené, sa nazývalo archidiakonát. V spomínanom diele PÉTERFFYHO sa dočítame, že v Saštínskom hrade bol dekan, ktorý bol archidiakonom a podliehala mu i Kuchyňa. Nazýva ju Kuhinya alias Konyha. I z tohto dedukujeme, že územie Kuchyne bolo už dávno obývané a cirkevná správa, nadväzujúc na správu civilnú, obec Kuchyňu registrovala už od 10. Takáto bola situácia pred tatárskym plienením. Trináste storočie bolo pre nás storočím veľmi smutným. Tatári vtrhli do Uhorska v r. 1241 a prenikli i na naše územie. Ľudí, čo nestihli utiecť povraždili, alebo pobrali do otroctva, osady spustošili. Vyľudnili sa celé rozsiahle územia. Takto tomu bolo i v Kuchyni. Po tatárskom plene ostalo územie obce na široko-ďaleko ľudoprázdne. Preto sa všetko muselo osídľovať odznovu. Uhorský kráľ Belo IV. (1235-1270) začal s novu osídľovaním spustnutých území. Prázdne územie Kuchyne daroval synovi bratislavského richtára KUNTA, ktorý sa nazýval DEPREHT. Darované územie nazýva KUHNA. Nový zemepán DEPREHT povolal osadníkov, ktorí územie osídlili a v 13. storočí tu postavil pevný hrad, ktorý nazval DETREK. Po odtiahnutí Tatárov do Ázie povolil kráľ Belo IV, aby sa v Uhorsku usídlili kmene bielych Kumánov, ktorých z ich sídiel pôvodne vyhnali Tatári. Zveril im stráženie hraníc v okolí hradu, kde sa usídlili. Pretože títo Kumáni boli plavovlasí (blondiaci), ľud ich nazval slovanským menom Plavci. Hrad, pod ktorým sa usídlili, nazval Plaveckým hradom. Plaveckými sa nazvali i niektoré dedinky, ktoré pod hrad patrili.