Najstaršia sakrálna pamiatka Horných Kysúc
Najcennejšou stavebnou pamiatkou na území mesta a najstarším zachovaným kostolom na horných Kysuciach, ktorý môžeme obdivovať dodnes, je kostol sv. Bartolomeja apoštola. Kostol sv. Bartolomeja apoštola predstavuje najstarší sakrálny objekt Horných Kysúc, ktorý môžeme obdivovať i v súčasnosti. Barokový kostol je dominantou mesta a jeho charakteristickým orientačným bodom. V súčasnosti je sv. Bartolomej súčasťou i mestského erbu.
História kostola
História kostola siaha až do prvej polovice 18. storočia. Kostol sv. Bartolomeja apoštola mal nesporne svojich predchodcov. Konkrétny sakrálny objekt v Čadci sa spomína v roku 1632. V roku 1647 bol na mieste dnešného kostola postavený drevený kostolík. Kvôli narastajúcemu počtu obyvateľov bol v roku 1734 postavený kostol v dnešnej podobe. Hlavný oltár pochádza z roku 1762. V roku 1794 pribudla ku kostolu 36 metrov vysoká veža. V 19. storočí mal kostol päť zvonov. Po prvej svetovej vojne pribudli ďalšie tri. Neskôr boli zvony na elektrický pohon. V roku 1984 sa rekonštruovala veža.
V roku 1645 bol kostol i vtedajšia obec Čadca vyrabovaná. V priestoroch kostola došlo k odcudzeniu liturgických rúch i finančnej hotovosti. Ďalší opis kostola prináša i kanonická vizitácia z roku 1674. Drevený kostol s vežou bol už v tomto období zasvätený sv. Bartolomejovi. I ďalšie vizitácie nám prinášajú zaujímavé informácie o stave dreveného kostola. Vizitácia z roku 1700 uvádza, že kostol je drevený, jednoduchý a pomerne starý. V roku 1728 konštatuje ďalšia vizitácie, že drevený kostol sa nachádza už v neopraviteľnom stave.
Pôvodne, mala Čadca len chudobný drevený kostolík postavený v roku 1674. Celkovo, bol veľmi jednoduchý. V jeho interiéry, bol obraz znázorňujúci narodenie Ježiša Krista. O tom či bol nový kostol svätého Bartolomeja postavený na mieste starého dreveného kostola sa však zdroje názorovo rozchádzajú. Podľa staršej literatúry totiž drevený kostol počas výstavby nového, v roku 1733 ešte stál. V tomto období však bol už vo veľmi zlom stave. Niektoré zdroje dokonca uvádzajú, že starý kostol bol prenesený do obce Raková. Tento fakt sa však vzhľadom na veľmi zlý stav kostola javí ako nepravdepodobný. Súčasný kostol začali stavať z vlastných prostriedkov samotní obyvatelia vtedajšej Čadce. V tom čase starý drevený kostol ešte stál.
Architektúra a interiér
Kostol bol stavaný v duchu doby, t.j. v barokovom slohu. To vidno na hlavnom oltári, ktorý pochádza z roku 1762. Z architektonického hľadiska predstavuje jednoloďový priestor s polkruhovým uzáverom presbytéria (miesto pre kňaza a hlavný oltár) a vežou. V priebehu rokov 1751 a 1783 boli po ľavej a pravej strane veže dobudované dve kaplnky.
Kostolu dominuje hlavný oltár z roku 1762 s centrálnym obrazom sv. Bartolomeja, patróna kostola. Autorom obrazu je významný umelec Jozef Božetech Klemens. Približne v rovnakom období pribudli v interiéri dva bočné oltáre. Tie daroval kostolu zemepán Juraj Erdödy, ktorý sa pričinil i o samotnú výstavbu kostola. Pôvodný hlavný oltár pochádzal ešte zo starého kostola a bol kamenný.
V minulosti sa v okolí kostola nachádzal veľký cintorín s krížom, avšak miestom posledného odpočinku mohla byť i krypta pod kostolom. Ak ste si vybrali miesto svojho posledného odpočinku práve kryptu, údajne Vás neminul poplatok vo výške 6 zlatých. Zvony z kostolnej veže boli počas I. svetovej vojny zrekvírované.
Významné udalosti a osobnosti
Rok 1848 je jedným z dôležitých medzníkov v histórii mesta. V rámci druhého tzv. zimného ťaženia slovenských dobrovoľníkov bojujúcich za slobodu slovenského národa v priestoroch bývalej fary sídlili predstavitelia SNR - vodcovia Slovenského povstania Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban a vojenskí velitelia povstalcov F. Zach a B. Bloudek. 6. decembra 1848 vodcovia povstania tu vydali Výzvu k národu slovenskému, v ktorej vysvetlili svoje ciele a požiadavky na podporu boja proti maďarskému útlaku a vyzvali obyvateľstvo k vstupu do slovenského dobrovoľníckeho zboru.
K bojovníkom sa v Čadci pridalo 30 dobrovoľníkov. Medzi významných kňazov pôsobiacich v Čadci patril Gabriel Ferdinamd Kviedčinský, Juraja Novosedlíka. V Čadci jeho pôsobenie spadá do rokov okolo 1674. Ďalším bol Ján Ribarsky, ktorý sa narodil v Poľsku. Teologické štúdiá konal v Krakove. V Čadci mohol byť do roku 1690. Na čadčiansku faru prišiel aj vzdelaný muž Ján Martin Križan, ktorý pochádzal z obce Tŕstie v púchovskom okrese.
Prehľad farárov pôsobiacich v Čadci:
| Meno farára | Obdobie pôsobenia |
|---|---|
| Gabriel Ferdinamd Kviedčinský | okolo 1674 |
| Ján Ribarsky | do roku 1690 |
| Ján Martin Križan | - |
| Adam Beško | vyše 30 rokov, do roku 1727 |
| Martin Stankovič | do roku 1749 |
| Ján Sartoris | - |
| Ján Košťál | - |
| František Škrekaj | - |
| Lukáš Pažický | do 18.11.1795 |
Súčasnosť
Kostol sv. Bartolomeja apoštola v Čadci v súčasnosti obklopuje pomerne veľký park. Oplotený areál parku ukrýva niekoľko pozoruhodných nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Cestu ku kostolu lemujú viaceré sochy aj kríže. Ľudia okolo nich denne prechádzajú, možno bez povšimnutia, možno si niektorí kladú otázky. Otázky bez odpovedí. „Kde sa tu vzali tieto sochy, kto ich dal zhotoviť, boli vždy umiestnené pred kostolom?“ Avšak chladné kamene mlčia.
V súčasnosti (rok 2024) rozsiahle územie farnosti Čadca si vyžiadalo vznik novej farnosti s názvom Čadca - Kýčerka. V roku 1998 sa postavil nový kostol sv. Jozefa robotníka. Aj táto farnosť má svojho správcu fary. Je ním Marek Smatana. Pôsobí aj diakon Milan Potočiar. Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu. Stojí v severovýchodnej časti mesta.