Tajomstvo Božieho vykúpenia je v priebehu roka rozdelené do rôznych fáz, podobne ako hranol rozkladá svetlo na rôzne farby, čím vzniká rad sviatkov pokrývajúcich celý liturgický rok. Advent nás svojím pochmúrnym, no radostným očakávaním privádza k Vianociam, po ktorých nasleduje, ako príprava na sviatky Umučenia a Zmŕtvychvstania, prísne obdobie Pôstu. Veľkonočné obdobie nám prináša 40 dní radosti a vrcholí slávnosťou Turíc. A potom opäť kráčame k ďalšiemu Adventu.
Takýmto spôsobom je pestovaná a zušľachťovaná spirituálna a morálna stránka kresťanského života, tu sa formuje pravý katolícky charakter.Dějiny hudby - 2. Otázka - Gregoriánský chorál a počátky vícehlasu - 1. část
Slávenie tradičnej sv. omše
Základné otázky a odpovede o liturgii
Význam slova liturgia
Pôvodne to znamenalo verejnú povinnosť, službu štátu, ktorú občan vykonával bezplatne. Neskôr to znamenalo všeobecnú službu verejného charakteru.
Pôvod slova v Písme
V Septuaginte sa používa pre verejnú chrámovú bohoslužbu (Exodus xxxviii). Odtiaľ pochádza náboženský význam tohto slova, je to úloha kňazov, rituálna služba v chráme (Joel).
Súčasný význam liturgie
Celý komplex oficiálnych bohoslužieb, všetky obrady, ceremónie, modlitby a sviatosti Cirkvi. V protiklade k liturgii stoja súkromné pobožnosti.
Rozlišovanie liturgických bohoslužieb
Liturgické sú tie bohoslužby, ktoré sú obsiahnuté v niektorej z oficiálnych liturgických kníh: napr. kompletórium je liturgická modlitba (je to súčasť liturgie hodín), ale ruženec nie je.
Význam slova liturgia v gréckej cirkvi
Grécka cirkev ho obmedzuje na hlavnú oficiálnu bohoslužbu - obetu svätej Eucharistie, ktorú my v našom latinskom obrade nazývame svätá omša. Keď Grék hovorí o svätej liturgii, myslí tým iba eucharistickú bohoslužbu.
Liturgické knihy
Liturgické knihy sú všetky knihy vydané autoritou Cirkvi, ktoré obsahujú texty a pokyny pre jej oficiálne bohoslužby.
Zoznam liturgických kníh
- Misál
- Pontifikál
- Breviár
- Rituál
- Biskupský ceremoniál
- Memoriale rituum
- Martyrológium
Rímsky misál
Rímsky misál, ktorý používame v tradičnej liturgii, bol vydaný svätým Piom V. v roku 1570. Bol revidovaný v niekoľkých nasledujúcich pontifikátoch, podľa potreby boli pridané nové omše, ale stále je to ten od Pia V. (pozn. red.: posledná revízia bola urobená za Jána XXIII. v roku 1962. Misály samozrejme existovali aj pred rokom 1570, ale až do Tridentského koncilu nebola kontrola nad obsahom Rímskeho misála vykonávaná centrálne a systematicky. Preto jestvovalo množstvo lokálnych variácií, ktoré sa viac či menej líšili. Reformácia a množstvo bludov, ktoré priniesla, si vyžiadali prísny dohľad nad vieroučným obsahom liturgických kníh a revízia, ktorú sv. Pius V. inicioval, odstránila, nakoľko to bolo možné, novšie, duplicitné alebo neorganické prídavky a úpravy Rímskeho kánonu, ktorý bol definitívne hotový už za sv. Gregora Veľkého).
Missale Romanum z roku 1911
Obsah misála
Prvá časť obsahuje „Proprium de tempore“ texty omšovývh modlitieb od prvej adventnej nedele do poslednej po Turíciach. Proprium každej omše (vlastná, príslušná sada modlitieb) je uvedené tak, ako v cirkevnom roku nasledujú, teda chronologicky. V Propriu sú uvedené omšové texty každej nedele a tých dní (vigílie, kántrové dni atď.), ktoré majú vlastnú omšu. V Propriu sú aj obrady, ktoré nie sú eucharistické, ale úzko súvisia s omšou, ako je požehnanie popola, sviečok, palmových ratolestí a všetky bohoslužby Veľkého týždňa (okrem vešpier vo štvrtok a piatok). Po Bielej sobote je Proprium prerušené a je tam vložené „Ordinárium omše a kánon“.
Ordinárium omše
Ordinárium je tá časť omše, ktorá sa nikdy nemení - s výnimkou prefácií a niekoľkých drobných zmien, ktoré sú predpísané na niektoré sviatky. Po Ordináriu pokračuje Proprium Veľkonočnou nedeľou a nedeľami do konca roka.
Druhá časť misála
Obsahuje „Proprium sanctorum“, teda sady omšových modlitieb na sviatky svätých, ktoré sa vyskytujú počas roka. Začína sa vigíliou svätého Ondreja, ktorá zvyčajne pripadá na začiatok adventu.
Tretia časť misála
Obsahuje omšové texty pre rôzne príležitosti, teda všeobecné omše pre apoštolov, mučeníkov, panny atď. Tiež omše za zosnulých a aj zbierku votívnych omší a špeciálne omše pre určité diecézy.
Pontifikál
Pontifikál je kniha s textami modlitieb a obradov, ktoré náležia biskupovi a obsahuje obrady birmovania, kňazskej vysviacky, požehnania opátov, konsekrácie kostolov, oltárov, kalichov atď.
Breviár
Breviár obsahuje celé Božské ofícium (Divinum officium), nie však texty pre jeho spev v chóre. Po koncile sa Breviár občas nazýva liturgiou hodín. Je rozdelený na štyri časti: zima, jar, leto, jeseň.
Povinnosť modliť sa Božské ofícium
Všetci kňazi a členovia niekoľkých rehoľných rádov, muži aj ženy.
Kánonické hodinky
Každý deň má svoje ofícium a to je rozdelené na časti, zvané hodiny, a to podľa starorímskeho rozdelenia dňa. Nočné hodiny sú Matutínum a Laudy (ranné chvály). Matutínum je rozdelené na tri nočné hodiny, aby zodpovedali trom nočným strážam a Laudy sa majú recitovať za úsvitu. Denné hodiny sú: Prima, Tercia, Sexta, Nona, Vešpery a Kompletórium.
Rituál
Rituál obsahuje všetky bohoslužby a obrady, ktoré potrebuje kňaz okrem tých, čo sú uvedené v misáli a breviári; Rituál obsahuje pokyny pre udeľovanie rôznych sviatostí, procesie, pohreby, exorcizmy atď.
Biskupský ceremoniál
Napriek svojmu názvu obsahuje veľa materiálu potrebného aj pre iných ľudí ako sú biskupi. Obsahuje všeobecné pokyny pre bohoslužby konané biskupom i pre biskupových asistentov, úplné pokyny pre všetko, čo súvisí s omšou, Božským ofíciom, jeho spevom v chóre a príslušnými obradmi. Je to nevyhnutný doplnok k rubrikám misála, breviára, rituálu a pontifikálu.
Memoriale Rituum
Tzv. Malý rituál dáva pokyny pre určité obrady, požehnanie sviečok, popola, palmových ratolestí atď., v menších kostoloch, kde nie je ani diakon, ani subdiakon.
Martyrológium
Je to rozšírený kalendár, ktorý uvádza mená a veľmi krátke záznamy o všetkých svätých (nielen mučeníkoch), ktorí sú každý deň komemorovaní na rôznych miestach.
Liturgické farby
Biela, červená, zelená, fialová a čierna (pozn. red.: v novej omši bola čierna farba zrušená a nahradená fialovovu).
Význam spevu (cantus)
V prísnom zmysle slova „spev“ znamená melódiu vydávanú len ľudským hlasom; v širšom zmysle sa slovo používa aj na označenie spevu sprevádzaného nástrojmi; môže tiež znamenať samotnú inštrumentálnu hudbu.
Liturgický spev
Liturgický spev znamená liturgickú alebo posvätnú hudbu. Posvätná hudba zahŕňa štyri odlišné, ale vzájomne podriadené prvky: jednoduchý spev; harmonizovaný spev; jeden alebo druhý sprevádzaný organom a nástrojmi; a organ a nástroje samotné.
Jednoduchý spev (cantus planus)
Tento názov sa začal používať až v 12. a 13. storočí, aby odlíšil starý cirkevný spev od „musica mensurata“, ktorá sa začala vyvíjať v tom čase. Jednoduchý spev je synonymom pre gregoriánsky alebo rímsky chorál, pod ktorým sa dnes rozumie nielen raná cirkevná hudba, ale všetky podobné skladby napísané až do konca 16. storočia, ba aj neskôr.
Gregoriánsky chorál
Rímsky spev sa nazýva aj gregoriánsky, pretože tento dôstojný a slávnostný spev bol vyučovaný a zdokonalený v škole založenej svätým Gregorom Veľkým, pre ktorú on daroval pozemok a dva domy. Zozbieral do jedného zväzku, nazývaného Antifonár, všetko, čo sa malo spievať počas omše a iných cirkevných obradov. Chcel, aby sa tieto spevy rozšírili po celej latinskej Cirkvi. Hovorí sa, že sám dával hodiny tohto spevu a učil menšie deti. Keď boli jeho žiaci dostatočne spôsobilí, rozposlal ich do Anglicka a Francúzska.
Stredoveký antifonár z Portugalska
Mimoliturgická hudba
Hudba, ktorá sprevádza neliturgické funkcie katolíckej bohoslužby, sa zvyčajne a náležite nazýva mimoliturgická. Hudba pre tieto účely by mala čo najviac prevziať charakter bez extrémnej prísnosti liturgickej hudby.
Hlavné liturgie vo východnej cirkvi
Liturgia svätého Jána Zlatoústeho. V jej slovanskej forme sa používa v ruskej cirkvi v samotnom Rusku. Používa sa samozrejme aj v Grécku a aj Bulharsku, Albánsku ako aj u zjednotených Grékov štyroch patriarchátov a niektorých ďalších.
Liturgia svätého Bazila
Nie, v určitých dňoch v roku sa namiesto liturgie svätého Jána Zlatoústeho používa liturgia svätého Bazila.
Liturgie západnej cirkvi
S výnimkou jedného alebo dvoch obradov prevažuje rímska liturgia.
Ďalšie obrady na Západe
Ambroziánska liturgia sa používa v Miláne a mozarabská liturgia v Tolede v Španielsku.
Ambroziánska liturgia
Ambroziánska liturgia, nazvaná podľa svätého Ambróza, biskupa Milána v roku 374, je veľmi starobylá. Milánčania tvrdia, že je dielom svätého Barnabáša, apoštola. Mnohé pokusy o zrušenie tohto obradu a nahradenie rímskym boli neúspešné.
Zvláštnosti ambroziánskeho obradu
Nepovoľuje „Agnus Dei“ okrem omší za zosnulých. Na Veľkonočnú nedeľu sú predpísané dve omše, jedna pre novo pokrstených a jedna pre sviatok, a počas celého pôstu nie je v piatok omša.
Mozarabský obrad
Mozarabský obrad je prežitok gótskej liturgie, ktorá sa kedysi používala v celom Španielsku, ale teraz je obmedzená len na mesto Toledo.
Sarumský rítus
Sarumský rítus dominoval v celej Veľkej Británii až do vlády kráľovnej Márie v roku 1560, keď bola prostredníctvom kardinála Pola zavedená pravidelná rímska liturgia.
Vznik sarumského obradu
Sarumský obrad zaviedol svätý Osmund, biskup Sarumu vo Wiltshire v Anglicku v roku 1078 a bol známy pre svoju veľkoleposť.
Rehoľné rády s vlastnými obradmi
Tri rehoľné rády majú vlastné obrady, a to kartuziáni, karmelitáni a dominikáni (pozn. red.: po II. vatikánskom koncile však tieto rády svoje vlastné obrady poväčšine opustili a prijali NOM).
Druhy omší
- Slávnostná omša (Missa Solemnis): Slávi sa s diakonom a subdiakonom a množstvom asistencie, kňaz ju celú spieva a časti ako Glória, Krédo, Kyrie, Agnus Dei atď. nespieva ľud, ale schola.
- Missa Cantata: Jednoduchá spievaná omša je slávnostná omša slúžená bez diakona a subdiakona.
- Missa privata: Recitovaná omša, v anglicky hovoriacich krajoch Low mass, sa slúži bez diakona a subdiakona a bez obvyklých znakov slávnostnej omše. Kňaz nespieva.
- Konventuálna omša: Prísne vzaté, je tá, ktorú sú kanonici pridružení ku katedrále povinní sláviť denne okolo Tercie - teda okolo 9. hodiny.
- Svadobná omša: Špeciálna bohoslužba - iná ako omša vedená v misáli ako omša za ženícha a nevestu. Svadobná omša má niekoľko obradov, ktoré sú pre ňu jedinečné. Je veľmi starobylého pôvodu a kánon je po Pater Noster prerušený obradom požehnania novomanželov.
- Zlatá omša: Bola omša, ktorá sa kedysi slávila v stredu kántrových dní v advente na počesť Matky Božej. Bola to mimoriadne nádherne a bohato slúžená slávnostná omša - Missa Solemnis - a často trvala tri alebo štyri hodiny. Účastnil sa jej biskup a všetci jeho kanonici.
- Votívna omša: Omša, ktorá nie je v súlade s propriom daného dňa. Keďže každý deň v roku má svoju vlastnú omšu, kedykoľvek sa tento poriadok naruší, omša, ktorá sa namiesto toho slúži, sa nazýva votívna. Votívne omše sa nesmú sláviť v nedeľu, ani počas oktávy Vianoc, Zjavenia Pána, Veľkej noci, Turíc, Božieho tela, ani počas Veľkého týždňa. Vo votívnych omšiach sa vynecháva „Glória in Excelsis“ a Krédo a vždy sa pripomína komemoruje omša z daného dňa. Výnimkou je votívna omša o anjeloch a v sobotnej votívnej omši o blahoslavenej Panne Márii, kde je povolené „Glória in Excelsis“.
- Polnočná omša: Teraz povolená len na Vianoce, ale polnočné omše boli bežné počas čias prenasledovania a neskôr mali niektoré sviatky privilégium polnočnej omše.
- Zádušná omša: Omša za zosnulých. Zádušné omše sa zvyčajne slúžia:
- keď osoba zomrie, alebo v ktorýkoľvek deň medzi dňom smrti a dňom pohrebu;
- na tretí deň po smrti, na pamiatku vzkriesenia nášho Pána;
- na siedmy deň;
- na tridsiaty deň;
- rok po smrti - teda na výročný deň.
Oltár
Oltár
Definícia oltára
Oltár je posvätný stôl, na ktorom sa slúži omša. Predtým, než sa na ňom môže slúžiť omša, musí byť najprv posvätený biskupom.
Strany oltára
Pravá a ľavá strana oltára sú pomenované podľa pravej a ľavej ruky Ukrižovaného, ktorý na oltári musí byť umiestnený. Pravá strana sa volá aj strana evanjelia a ľavá strana je strana epištoly. Ak je kostol orientovaný podľa tradície - presbytérium smeruje na východ, potom je kňaz pri celebrovaní obrátený na východ a evanjeliová strana mieri na sever a epištolová strana na juh.