História prikázaných sviatkov siaha do raných kresťanských čias, keď sa veriaci začali pravidelne stretávať na liturgických sláveniach, aby si uctili nielen Pánov deň - nedeľu, ale aj významné udalosti ako Narodenie Pána či Zmŕtvychvstanie. Dodržiavanie prikázaných sviatkov nie je len otázkou povinnosti, ale predovšetkým príležitosťou na prehĺbenie viery, modlitbu a účasť na Eucharistii. Priblížime si zoznam prikázaných sviatkov, ako aj ďalších významných sviatkov v roku.
Medzi významné sviatky patria:
- 1. január
- 6. január
- 2. február
- 25. marec
- Premenenie Pána (6. augusta)
- 15. augusta
- 29. augusta
- 8. september
- 14. september
- 1. október
- 26. október
- 21. november
- 6. december
- 9. december
- 25. december
- 26. december
VIANOCE - sviatky NARODENIA JEŽIŠA KRISTA
(cirkevnoslovansky Roždestvo Isusa Christa) - patria aj v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku medzi najväčšie sviatky liturgického roka. Obsahom sviatku je oslava toho, že Boh sa stal človekom, aby sa človek stal Bohom. Boh sa stáva človekom, prijíma ľudskú prirodzenosť, aby skrze jeho poníženie, smrť a vzkriesenie človek mohol prijať účasť na Božom živote, teda aby človek mohol byť zbožštený (theosis). Ďalším dôležitým aspektom sviatku je zjavenie sa Boha ľuďom. Boh sa zjavil človeku, aby mu zvestoval svoj plán spásy a ukázal svoju lásku (najprv mudrcom hviezdou a pastierom skrze ohlasovanie anjela, neskôr pri Jordáne hlas z neba - preto sa aj pôvodne tieto sviatky slávili spolu).
Sviatku Narodenia predchádza 40-dňový pôst, ľudovo nazýva Filipovka, ktorá sa začína 15. novembra, deň po sviatku sv. Filipa.
História Vianoc
Z histórie
Narodenie Ježiša Krista sa spočiatku v celej Cirkvi slávilo ako súčasť sviatku Bohozjavenia (Epifánia) 6. januára, ktorého hlavným obsahom bol krst Pána. V Rímskej cirkvi za pápeža Júliusa I. (337-352) v 4. storočí sa tento sviatok oddelil a Narodenie Pána sa začalo sláviť 25. decembra ako samostatný sviatok. Táto prax sa koncom 4. stor. rozmohla po celej Cirkvi.
26. decembra sa slávi druhý deň sviatku, nazývaný Zhromaždenie (Zbor) k Presvätej Bohorodičke. V byzantskej tradícii sa totiž dodnes uplatňuje princíp, že sviatky svätých, ktorí sú v úzkom vzťahu k udalosti hlavného sviatku, sa pripomínajú hneď v nasledujúci deň. Na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi, Sviatok svätého prvomučeníka Štefana sa slávi až na tretí deň, t.j. 27. decembra.
Väčšina gréckokatolíckych farností na Slovensku slávi Vianoce podľa tzv. nového, t.j. Gregoriánskeho kalendára. Ešte do roku 1950 (likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi v ČSR) sa vo väčšine farností používal tzv. starý, alebo Juliánsky kalendár, podľa ktorého Vianoce pripadajú na 7. januára (Štedrý deň je 6. januára); t.j. o 13 dní neskôr.
Štedrý deň (Navečerie Roždestva) - Deň pred Narodením Pána - teda 24. decembra zachovávajú gréckokatolíci prísny pôst až do večera. Štedrovečerná večera sa začína zvyčajne modlitbou a vianočnými želaniami, ktoré prednesie otec - hlava rodiny. Po večeri bolo zvykom (predovšetkým na dedinách) chodiť koledovať. S Vianocami boli spojené aj rôzne ľudové zvyky, ktoré vychádzali z roľníckeho spôsobu života.
V tento deň sa v gréckokatolíckych chrámoch v ranných hodinách koná modlitba - tzv. kráľovské hodinky (cárske časy), počas ktorých sa čítajú žalmy a čítania zo Starého a Nového zákona, ktoré predpovedali alebo ohlasovali Kristovo narodenie. Poobede (okolo 16.00 hod.) sa potom v chráme slávi veľká večiereň s božskou liturgiou sv. Bazila Veľkého. V gréckokatolíckych chrámoch sa na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi neslúži polnočná liturgia, ale tzv. veľké povečerie. Slávnostná sv. liturgia sa slávi až ráno (doobeda) na samotný sviatok, 25. decembra.
Po sviatočnej štedrej večeri sa gréckokatolíci zhromažďujú vo svojich chrámoch na liturgické slávenie veľkého povečeria. Ide o modlitbu, ktorá sa koná po večery, v neskorších večerných hodinách, spravidla okolo 21.00 h. (22.00 h.) a predstavuje bdenie, očakávanie modliaceho sa kresťanského spoločenstva. Ústredným hymnom tohto liturgického slávenia je spev - proroctvo z Knihy proroka Izaiáša: S nami Boh, čujte všetky národy a kajajte sa, lebo s nami Boh! (porov. Iz 8, 10).
Zvláštnosťou vianočného obdobia v Gréckokatolíckej cirkvi je aj osobitný pozdrav, ktorým sa gréckokatolíci navzájom pozdravujú v období sviatku Narodenia Pána (od 25. do 31. decembra): Christós raždájestja! Odpoveď: Slavite jeho! [Po slovensky: Kristus sa rodí! Oslavujte ho!].
Zaujímavou skutočnosťou je fakt, že v bohoslužobných textoch východnej cirkvi sa všade hovorí o jaskyni: Ježiš sa totiž podľa tradície narodil v jaskyni. K novonarodenému Kristovi podľa správ evanjelia prichádzajú mudrci. V gréčtine sú označení ako magoi - mágovia (nie králi, to je až veľmi neskorá tradícia). Zlato, kadidlo, myrha, ktoré priniesli títo mudrci-mágovia Ježišovi, sa vysvetľujú ako kráľovské dary. Ale možno by mohli označovať aj zlato ako dar kráľovi, kadidlo ako dar veľkňazovi (odkazuje na obetu) a myrha ako prorokovi (pomazanie).
Ikona Narodenia Isusa Christa
tags: #cirkevne #sviatky #slovensko #greckokatolicka #cirkev