Kostol sv. Jána Bosca je pre mnohých z nás úzko spojený so životnými príbehmi, sviatosťami, komunitou. Počas školského roka 2018/2019 sme mali možnosť vstúpiť do experimentálneho pilotného projektu Pôstne Plátno z dielne študentky grafiky Kláry Štefanovičovej v kostole sv. Jána Bosca v Bratislave - Trnávke.
Samotná budova má v sebe mnoho výhod a potenciálov, ktoré mu vložili do vienka v období funkcionalizmu (30. roky 20. storočia) jeho autori. Jednou z kľúčových charakteristík je jeho presvetlenie cez vysoké a pravidelne radené okná. Do priestoru chrámu sa tak dostáva dostatok denného svetla počas dňa. Neprehliadnuteľnými objektami v našom chráme sú pôvodné mramorové biele oltáre.
Výrazným potenciálom je tiež možnosť pracovať s troma konštrukciami, na ktorých boli v minulosti umiestnené lustre. Na každej z týchto konštrukcií je dnes fungujúci manuálny naviják s oceľovým lanom.
Premeny chrámu v histórii môžeme pozorovať napríklad na gotických tabuľových oltároch, ktoré sa otvárali/zatvárali počas príslušných liturgických období. Premena priestoru spočíva(la) aj v striedaní, obmieňaní liturgických farieb na ornátoch a liturgických textíliách. Premenlivosť chrámového priestoru dokazujú i rôzne otvory v stropoch, háčiky, skrutky, kladky, ktoré vieme dnes nájsť už i v gotických kostoloch.
Cez tieto otvory sa pri rôznych príležitostiach, napríklad spúštali sochy holubíc (na sviatok zoslania Ducha Svätého), vyťahovali sa sochy Ježiša Krista či Panny Márie (sviatky Nanebovstúpenia a Nenebovzatia) a podobne. Vieme na túto prax tvorivo nadviazať v dnešnej dobe?
História však dokazuje, že to tak furt nebolo. Napríklad skúsme si predstaviť gotickú katedrálu - bratislavský Dóm sv. Martina bez lavíc na sedenie - tie prišli až v baroku. V kostoloch sa totiž voľakedy primárne len stálo (v pravoslávnych chrámoch to pretrváva podnes).
Významným prvkom pri výtvarno-architektonickom stvárnení sakrálneho priestoru je svetlo. V tomto bode má náš kostol veľký potenciál. Stojí tu pred nami výzva pochopiť svetlo a osvetlenie ako ,,stavebný materiál” , s ktorým sa dá tvorivo pracovať. Prečo by mali byť vždy zapálené všetky svetlá? Nedosiahla by sa lepšia a uzobranejšia atmosféra tým, že by sme pracovali s tmou, šerom ako vyvážanému protikladu k svetlu?
Každé leto zažívajú deti a mladí z nášho spoločenstva letné tábory, kde nechýba ani denné slávenie sv. omše. Na táboroch však žiadny kostol nie je. Vždy tam - čo sa týka priestoru - improvizujeme. Je to veľká výzva. Liturgický priestor vytvoríme rozostavením ľudí v priestore. Scenériou býva lúka, zrúcaniny kostolov či kravínov či podzemná klubovňa. Teším sa ak raz k tomu pribudne zažitie slávenia sv. omše i z jaskyne, z tmavého lesa, z brehu jazera či z púšte. Tam na tábore si budeme môcť zažiť tú najzákladnejšiu vrstvu chápania svätej omše.
Relikvie sv. Jána Bosca putovali po svete v roku 2013.
Výzvy a Potenciály Kostola
Aké výzvy môžu náš chrám do budúcnosti čakať? Cesta vedie cez postupné a malé kroky. Každú zmenu musí však sprevádzať jej vysvetlenie miestnemu spoločenstvu veriacich. Napríklad nedávno sme po dohode so saleziánmi presunuli s partiou dobrovoľníkov krstiteľnicu. Chceme tak ukázať a zdôrazniť dôležitosť sviatosti krstu - pre nepokrstených, ako aj pre pokrstených.
Naše nové baptistérium bolo vytvorené jednoduchým premiestením krstiteľnice do samostatného priestoru vľavo pri vstupe pri schodoch. Krstiteľnica dlho stála na nedôstojnom mieste, ktoré malo iba pragmatickú funkciu v duchu ,,aby to nebolo ďaleko” . Na svojom pôvodnom mieste bola taktiež opticky ,,utláčaná” speváckym zborom, reproduktormi či ostatným chrámovým mobiliárom.
Takže teraz prinútením krstiaceho, krsteného a prítomného spoločenstva putovať až ku krstiteľnici môžeme zdôrazniť ten pohyb a premenu priestoru cez naše fyzické premiestňovanie sa v chráme. Ďalšou výzvou v kapitole premeny nášho chrámu na Trnávke by mohla byť úvaha o tom, čo s naším oltárnym triptychom (trojobrazom), ktorý nerešpektuje tvaroslovie architektúry chrámu a výtvarne je veľmi slabý, zodpovedajúci kategórií náboženského gýču.
Ďalšou výzvou je vysporiadať sa s textíliami zakrývajúce tvar oltárnej dosky z travertínu, neesteticky otvorené dvere do sakristie a do skladu, či robotický dvojparazit v podobe čiernych reproduktorov na stojanoch v presbytériu. To všetko sú výzvy smerujúce k tomu, ako prehĺbiť kvalitu a krásu nášho trnavkárskeho sakrálneho priestoru.
Dnes v Cirkvi máme pred sebou pokušenie tzv. muzealizmu (od slova múzeum). Toto pokušenie spočíva v tom, že chrám chápeme ako nedotknuteľnú voskovú figurínu, ktorej sa nesmieme dotýkať, meniť jej polohy, všetko pekne nedoktnuteľne, lebo ,,furt to tak bolo” .
Ako ešte inak môžeme obnoviť a prehĺbiť náš prístup k sakrálnemu priestoru?
Architektúra a Výstavba Kostola sv. Jána Bosca
Kostol Sv. Jána Bosca je vybudovaný vo funkcionalistickom štýle medzivojnového obdobia. Kvôli nedostatku finančných prostriedkov bol projekt počas výstavby prispôsobený na vybudovanie chrámu o veľkosti približne dvoch tretín plánovej veľkosti a budovu ústavu - oratória. Preto bol vybudovaný kostol bez veže, vchodu a chóru, o veľkosti len 16,7 x 14,6 m. Výstavba ústavu bola taktiež zredukovaná, s možnosťou neskoršej nadstavby. Dobudovanie kostola sa plánovalo až o nejakých 10-15 rokov.
Slávnostné položenie základného kameňa, za účasti predstaviteľov štátnych úradov, železníc, pôšt a cirkvi, sa vykonalo dňa 27. júna 1937. Kostol bol už 8. decembra 1938 daný do užívania. Pôvodný oltárny obraz sv. Jána Bosca pochádza z roku 1937. Oltár Panny Márie aj hlavný oltár boli darmi od veriacich. Posviacka kostola sa konala 4. júna 1939.
Počas 60-tych rokov došlo k dokončeniu kostola podľa pôvodného zámeru. Dostavba, okrem veže, ktorá nebola povolená, sa realizovala v rokoch 1968 až 1970. Kostol bol južným smerom predĺžený o poldruha modulu (9 m) a ukončený presklenou predsieňou (babinec) a krytou terasou, ku ktorej vedie 12 schodov opatrených zábradlím. V predĺžení kostola bol v celej šírke hlavnej lode postavený masívny chór pre organ a zbor. V rámci týchto prác osadili aj nové lavice, nový obetný stôl, obrátený podľa nových liturgických predpisov tvárou k ľudu a celý kostol vymaľovali.
Koncom 70-tych rokov sa v kostole prerobilo elektrické vedenie a zaviedlo sa halogénové osvetlenie, zhotovila sa nová krstiteľnicu z bieleho mramoru a nová krížovú cestu. Na stenu za hlavným oltárom bol namaľovaný výjav Panny Márie Pomocnice kresťanov so sv. Jánom Boscom a jeho chovancami. Poslednými úpravami bolo osadenie vitrážových okien s motívmi siedmich sviatostí a siedmich skutkov telesného milosrdenstva.
V kostole je pravdepodobne v oltári umiestnená relikvia sv. Jána Bosca. Neexistuje však o tom relevantný písomný dôkaz.
Plánovaná Rekonštrukcia Kostola
Myšlienky na rekonštrukciu kostola sa objavujú v Bratislave na Trnávke už dlhšie. Chrám, v ktorom sa prvá svätá omša slúžila v roku 1939, nikdy nedokončili podľa pôvodného zámeru. Saleziáni a miestni veriaci dnes hľadajú spôsoby, ako dielo dokončiť a vytvoriť moderný liturgický priestor otvorený pre každého.
Projekt obnovy kostola sv. Jána Bosca na Trnávke koordinuje Rada pre rekonštrukciu. Radu tvoria saleziáni aj veriaci, ktorí pravidelne navštevujú kostol a pracujú v oblasti stavebníctva, architektúry alebo kultúry. Na základe série stretnutí vzniklo na Rade zadanie, ktoré sa stalo podkladom pre architektonickú štúdiu. Rada oslovila viacerých renomovaných slovenských architektov, ktorí majú skúsenosti s úpravou liturgického priestoru. Rekonštrukcia kostola na Trnávke sa bude realizovať podľa návrhu ateliéru Ing. arch.
Plánovaná rekonštrukcia zohľadňuje požiadavky rozličných skupín veriacich: rodičov s malými deťmi, mladých, seniorov, modlitbových spoločenstiev aj hudobníkov. Dôležitou súčasťou sú liturgické otázky. Kostol má za roky používania viaceré nedostatky a interiér kostola treba liturgicky zjednotiť a zladiť. Samostatnou kapitolou je riešenie vstupu, ktorý v dnešnej podobe predstavuje pre mnohých ľudí náročnú výškovú bariéru. Dôležitým aspektom je zlepšenie energetickej bilancie budovy, aby bola úspornejšia a komfortnejšia v interiéri počas leta aj zimy.
Nový rozsiahly projekt rekonštrukcie počíta s úpravou interiéru, prebudovaním priestoru pred kostolom, s vybudovaním veže a bezbariérového prístupu. Počet miest na sedenie v kostole bude zachovaný. Rekonštrukcia neprinesie žiadne zásadné zmeny z pohľadu zaťaženosti okolitých ulíc alebo požiadaviek na parkovanie. Plánovaná veža sa harmonicky začlení do koloritu okolitých rodinných domov.
Počas Dňa farnosti v júni 2023 už bol farskému spoločenstvu predstavený celkový zámer rekonštrukcie kostola.
Saleziánske Dielo na Trnávke
Saleziánske dielo na Trnávke má dlhú históriu a samotný kostol slúži už viac ako 80 rokov. Aktuálne sa naše saleziánske dielo rozrástlo do takých rozmerov, že nepokrýva len potreby detí a mládeže, ale rozvíja aj pastoráciu rodín, dospelých i seniorov.
Farnosť je zasvätená svätému Jánovi Boscovi a nachádza sa na okraji mesta v mestskej časti Ružinov. V našej farnosti pôsobí mnoho rozličných spoločenstiev, ktoré vyvíjajú rôzne aktivity, a tým slúžia ľuďom vo farnosti. Napríklad rodinky sa rozdeľujú do viacerých skupín, ktoré sa stretávajú podľa dohovoru. Okrem toho sa všetci stretávajú na mesačných duchovných obnovách spravidla v sobotu doobeda. Raz do roka sa konajú duchovné cvičenia.
V našej farnosti pôsobia momentálne až štyri zbory: Trnávka 95 pre dospelých, mládežnícky zbor Agapels, detský zbor dBANDa a Detský zborík pre najmenších. Otcovia a matky sa stretávajú na modlitbách otcov a modlitbách matiek, aby sa posilňovali vo viere a spoločnou modlitbou vyprosovali Božie požehnanie pre svoje rodiny.
Chválоvé spoločenstvo „Jordán“ túži budovať a ohlasovať Božie kráľovstvo a nechať sa viesť Bohom, byť v službe, do ktorej nás pozve pre tých, ktorí to potrebujú. Vo farnosti prebiehajú pravidelné prípravy na sviatosti. Príprava na prvé sväté prijímanie má v našej farnosti formu mesačných stretnutí detí a ich rodičov. Počas stretnutia je na programe detská svätá omša a po nej stretnutia pre skupinky detí a katechéza pre rodičov. Príprava je určená pre deti z tretieho ročníka ZŠ a starších a začína sa v septembri.
Príprava na prijatie sviatosti birmovania má u nás formu prípravy v malých skupinách, ktoré sa stretávajú jedenkrát za týždeň pod vedením animátorov. Súčasťou prípravy sú aj birmovanecké sústredenia, letný tábor a ďalšie podujatia. Prihlásiť sa môžu žiaci deviateho ročníka ZŠ a starší. Príprava na prijatie sviatostí pre dospelých trvá jeden až dva roky a realizuje sa formou týždenných stretnutí skupinky pripravujúcej sa s kňazom.
Pred viac ako desiatimi rokmi si skupina farníkov povedala, že by bolo dobré informovať o činnostiach v našom diele aj prostredníctvom zaujímavých textov a rozhovorov. Daj na to! je program dlhodobého darcovstva na Trnávke, ktorý nám umožňuje udržiavať a rozvíjať činnosť jednotlivých zložiek saleziánskeho diela na Trnávke. Za posledné roky sa na Trnávke vytvorila široká škála duchovných, sociálnych a športových ponúk, ktoré si vyžadujú finančnú stabilitu.
Oratórium na Trnávke je miesto, kde sa mladí a deti stretávajú a pod vedením saleziánov a animátorov sa snažia o svoj osobný a kresťanský rozvoj. Neodmysliteľným prvkom „oratka“ je veselý a radostný štýl práce, zábavy, vzťahov a prežívania viery. Patrónom nášho oratka je svätý Dominik Savio. Naše saleziánske „oratko“ chce ponúkať dom - miesto prijatia, kaplnku - priestor na objavenie zmyslu života a viery, školu - miesto prípravy na život a ihrisko - zážitok voľnosti a radosti.
Deti a mladých v našom „oratku“ združuje a zastrešuje mládežnícka organizácia Domka - Združenie saleziánskej mládeže. Naše oratko - centrum pre deti a mladých - je otvorené pravidelne od utorka do piatka ako nízkoprahové centrum pre deti a mladých registrované na BSK. Pre deti ponúkame voľnú možnosť hier (florbal, futbal, volejbal, stolný tenis, biliard, stolný futbal, spoločenské hry), rozhovorov a aktivít v spoločnosti dospelých animátorov. Žijeme s mladými a pre mladých.
„Stretko“ je jednou z najsilnejších a najúčinnejších foriem našej práce a výchovy detí a mladých. 10-15-členné skupinky chlapcov a dievčat rozdelených podľa veku sa stretávajú jedenkrát týždenne. Náplňou „stretka“ sú hry, spoločné rozhovory, myšlienka, príbeh alebo téma, ktoré pomáhajú pri výchove k správnym hodnotám života a viery.
V našom stredisku pracuje viac ako 150 animátorov, mladých aj dospelých. Pre najmladších (deviatakov a prvákоv na SŠ) ponúkame dvojročný kurz prípravy na animátorstvo „Mimoni“. Pokračovaním pre už aktívnych animátorov je tzv. stredisková škola animácie, ktorá trvá tiež dva roky.
Obľúbenou aktivitou medzi deťmi a animátormi sú tábory. Pripravujú sa dôkladne už niekoľko mesiacov pred ich začiatkom. Pre deti organizujeme počas letných prázdnin týždenný pobytový tábor a pre mladých stredoškolákov týždenný zážitkový tábor. Divadlo je neodmysliteľnou súčasťou nášho oratka a predovšetkým oslavou sviatku dona Bosca v našom stredisku.
„Témy“ a „Tváre Trnávky“: Témy je formát diskusií so zaujímavými hosťami, ktorí sú pozvaní do oratkovskej čajovne. Témy sú volené tak, aby reagovali na zaujímavé oblasti a aktuálne problémy/otázky nášho života. Oratko je úzko prepojené s ostatnými zložkami nášho saleziánskeho diela: farnosť, SDM Domino, Rodinné centrum Mamy Margity a 34. skautský zbor dona Bosca.
Projekt „PRIJATEĽSTVO“ je ponukou osobného sprevádzania zo strany dospelého animátora (vysokoškoláka, pracujúceho, otca, matky rodiny). Dvojica animátor - mladý človek sa dohodne na mesačnom stretávaní, ktoré sa stáva priestorom na predostretie tém, ktorými žije mladý človek, a na spoločné uvažovanie a hľadanie riešení.
Sviatok sv. Jána Bosca a Púť Relikvií
Saleziáni na celom svete oslávia 31. januára sviatok svojho zakladateľa, sv. Jána Bosca, kňaza a vychovávateľa mladých. Táto udalosť je súčasťou príprav na 200-sté výročie narodenia tohto svätca (1815 -2015). Relikvie (vosková figurína v životnej veľkosti, v ktorej sú uložené ostatky svätého) zavítajú na Slovensko 11. apríla 2013 z Ukrajiny.
Urna s relikviami začala svoju púť v Turíne, 25. apríla 2009 a navštívi viac ako 130 krajín po celom svete. Časový harmonogram príchodu relikvií dona Bosca na Slovensku v roku 2013:
- 11.4. Príchod relikvie z Ukrajiny (Michalovce)
- 12.4. Humenné
- 13.4. Prešov
- 14.4. Košice
- 15.4. Bardejov
- 16.4. Poprad
- 17.4 Rožňava
- 18.4. Banská Bystrica
- 19.4 Sučany
- 19.4. Ružomberok
- 19.4. Námestovo
- 20.4. Dolný Kubín
- 20.4 Žilina
- 22.4. Dubnica nad Váhom
- 23.4. Nová Dubnica
- 24.4. Partizánske
- 25.4. Trnava
- 27.4. Šaštín - Stráže
- 28.4. Bratislava Trnávka
- 28.4. Bratislava Mamateyova
- 29.4. Bratislava Miletičova
- 30.4. Bratislava Miletičova - Dóm Sv. Martina
Pôsobenie Saleziánov na Slovensku
Na Slovensku pôsobí rehoľa saleziánov od roku 1924. Svojím poslaním sa zameriava na komplexnú výchovu mladého človeka. Saleziáni ponúkajú sprevádzanie a výchovu prostredníctvom záujmových krúžkov, výletov, táborov, hier, športu, spoločenských a kultúrnych podujatí.
V slovenskej provincii pôsobí v súčasnosti 217 spolubratov (z toho 179 kňazov) v 22 mestách a saleziánskych strediskách. Saleziáni pracujú ako vychovávatelia a pedagógovia aj na viacerých školách, v internátoch, v ústavoch pre mladistvých či ako správcovia vo farnostiach. Svoju pozornosť už dlhodobo zameriavajú aj na výchovu a starostlivosť o rómske deti a mládež.
Don Bosco sa narodil v Becchi (Castelnuovo di Asti, Taliansko) 16. augusta 1815 v roľníckej rodine. Za kňaza bol vysvätený v júni v roku 1841. Celý svoj život venoval tomu, aby konkrétnym výchovným úsilím pomohol opusteným mladým stať sa čestnými občanmi a dobrými kresťanmi. Založil kongregáciu, ktorá si za svoj cieľ stanovila usilovať sa o spásu mládeže. Don Bosco zomrel ako 72-ročný dňa 31. januára 1888.
Donovi Boscovi dala Cirkev titul otec a učiteľ mládeže. Pius XI. ho v roku 1929 vyhlásil za blahoslaveného a na Veľkú noc 1. apríla 1934 za svätého.
Obnovenie Saleziánskeho Pôsobenia po Roku 1989
Danka Somorová, FMA prišla v šk. roku 1987/88 za p. farárom Opálkom (ešte nesalezián, diecézny kňaz), či by mohla založiť mládežnícky zbor. On túto iniciatívu s radosťou podporil otvorenou výzvou na omšiach. A tým sa celé obnovenie saleziánskeho verejného pôsobenia na Trnávke začína.
Po návrate saleziánov po nežnej revolúcii prevzal vedenie mládežníckeho zboru salezián Peter Podolský. Rozbehli sa začiatky akcií, spoločné výlety, prvé oratká pre deti z okolia. Pravidelne sa mladí stretávali na stretkách a spolu so saleziánkami robili každú nedeľu oratká pre húfisko detí z okolia. Chodievalo sa na rôzne výlety (napr. do Banskej Belej), či na duchovné cvičenia. Pripravovali sa akadémie k rôznym príležitostiam - Vianoce, Don Bosco, sviatok P. Márie Pomocnice Kresťanov.
Neskôr začali divadelníci pracovať pod profesionálnym vedením herečky Elišky Müllerovej. Režírovala a autorsky, či dramaticky sa podieľala na viacerých predstaveniach, s ktorými sme neskôr vystupovali nielen doma, na Trnávke, ale aj v Šaštíne a na iných pútnických miestach. Salezián Jožko Bago priniesol na Trnávku skauting. Samozrejme, prví nadšenci boli z radov chalanov, až neskôr z iniciatívy niekoľkých dievčat vznikla dievčenská vetva skautingu. Už za totality sa začala formovať nová generácia miništrantov, ktorým sa venoval Vincko Feledík. Po návrate saleziánov sa im venoval najmä don Brunclík.