Rímskokatolícky Kostol v Sobranciach: História a Kultúrne Dedičstvo

Mesto Sobrance, ležiace na východnom Slovensku, ukrýva bohatú históriu, ktorej súčasťou sú aj rímskokatolícke kostoly. Tieto sakrálne stavby nie sú len miestami modlitieb, ale aj svedkami historických udalostí a prejavom viery miestnych komunít.

Sobrance a ich okolie sa môžu pochváliť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, ktoré sa odráža aj v ich rímskokatolíckych kostoloch. Tieto kostoly zohrávajú dôležitú úlohu v živote miestnej komunity a ich história je úzko spätá s vývojom mesta a regiónu.

V centre mesta Sobrance stojí rímskokatolícky Kostol sv. Vavrinca s otvorenou vežou.

Kostol sv. Vavrinca v Sobranciach

História Farnosti Sobrance

Stredoveká osada Sobrance vznikla v chotári slovenskej občiny Tibavy niekedy pred rokom 1200. Prvé správy o rímskokatolíckej farnosti sa datujú do roku 1312 s kostolom sv. Juraja. Od roku 1344 sú známe pomenovania obcí: Trhová Tibava (Wasarostyba Zobranch). V r. 1449 sa uvádzajú Sobrance ako mestečko - Opridium. V r.1560 založili zemepáni Starajovci litulárne prepošstvo sv. Juraja.

Fara zanikla za protestantizmu v XVI. storočí. Odkedy aj kostol sv. Juraja, zostal mimo starostlivosti, takže spustol. Začiatkom XIX. storočia stáli už len múry s vežou. Po obnove náboženského života boli Sobrance roku 1750 prifarené k Tibave.

V roku 1864-1870 bol vybudovaný nový kostol ku cti sv. Vavrinca. V r. 1943 satmársky biskup dr. Scheffler zriadil farnosť. Kostol v r. 1944 bol za frontových bojov zničený. Od r. 1944 až do vybudovania terajšieho kostola, sa bohoslužby konali v kaplici.

Farnosť Sobrance bola znovuzriadená satmárskym biskupom blahoslaveným Jánom Schefflerom 15. novembra 1943. Blahorečený bol 3. júla 2011. Farnosť vznikla vyčlenením z farnosti Tibava. Sobrance boli už v minulosti farnosťou, ktorá sa spomína ešte v 18. storočí, ale pre ťažkosť časov, keď ani utečenci neboli ochotní usadiť sa v meste, chrám sv. Juraja pustol a chátral, čím úplne zanikol. Jágerskí biskupi dlho hľadali spôsob, ako zachrániť farnosť, to sa však nepodarilo. Pohnutá doba spôsobila, že mesto Sobrance viac ako sto rokov nemalo chrám, kde by sa schádzali veriaci.

Miestna komunita sa dlhodobo snažila o zriadenie farnosti, svoje žiadosti adresovali satmárskym biskupom, avšak dlho sa tak nestalo. Po prvej svetovej vojne, keď vznikol Užhorodský vikariát, lebo územie Satmárskej diecézy bolo rozdelené medzi územia troch štátov, disponovala farnosť Tibava aj kaplánskou stanicou, ktorá bola predzvesťou vznikajúcej farnosti. Sobrančania museli čakať ešte 20 rokov, aby nastala zmena.

Po tom, ako v marci roku 1939 vypukla malá vojna, vojenský konflikt medzi Maďarským kráľovstvom a Slovenským štátom, sa Sobrance stali prihraničným mestečkom, ktoré bolo súčasťou Karpatskej expozitúry. Po spomínanej malej vojne bol región vikariátu včlenený do správy spojenej diecézy v Nagyvaráde a Satmári. Na základe rozhodnutia Svätého Otca pápeža Pia XII. bola 28. júna 1941 zrušená spoločná správa týchto dvoch diecéz a obnovená diecéza v Satmári.

Za biskupa tejto diecézy bol 26. marca 1942 menovaný Ján Scheffler, ktorý prijal biskupské svätenie 17. mája 1942. Biskup bol znalý situácie na území Užskej župy, kde vrcholili prípravy na kánonickú vizitáciu, ktorú mal viesť nový satmársky biskup. V danom čase sa otvorila otázka žiadostí veriacich zo Sobraniec. Preto sa nový biskup rozhodol, že v Sobranciach utvorí farnosť.

Oficiálna správa o utvorení farnosti bola oznámená v obežníku (Litterae circulares Szathmarini 1943 -VII). Farnosť Sobrance vznikla 15. novembra 1943 a jej prvým správcom sa stal Zoltán Kravianszký, správca farnosti Jenkovce. Samotný biskup Ján Scheffler navštívil farnosť Sobrance v roku 1944. Bolo to poslednýkrát, keď nás navštívil satmársky biskup.

Duchovná správa - farári:

• 1312 Martin
• 1452 Irlebande Zobranch
• 1560 Juraj zo Starého
• 1943-1948 Zoltán Kravjanský
• 1949-1952 Vojtech Jožička
• 1952-1953 Gejza Kalasz
• 1953-1954 adm. Ján Kuča
• 1954-1956 Andrej Tartaľ
• 1956-1958 Jozef Tokár
• 1958-1967 Karol Cirbus
• 1967-1972 Pavol Bazár
• 1972 Ján Kuča z Tibavy
• 1972-1987 Ján Švec Bilý
• 1987-1990 Vladimír Bublák
• 1990-1997 Ján Andrej
• 1997-2002 Juraj Petrík
• 2002- Marek Senderak

Kostol sv. Vavrinca - Architektúra a Súčasnosť

Rímskokatolícky kostol sv. Vavrinca je veľká priestranná stavba moderného slohu postavená z dnešných stavebných prvkov (2000 ľudí). Základný kameň bol požehnaný 10. decembra 1967. Kostol a fara boli vybudované za veľkej obetavosti veriacich v rokoch 1968-1972.

Na seba nadväzujúce nepravidelné časti s lomeniami a stúpajúcim stropom, vytvárajú svetlý, vzdušný priestor. Celá stavba je riešená tak, aby veriaci videli na centrum chrámu - na „svätyňu“. Svätyňa je v užšom priestore ako kostolná loď. Za svätyňou je veža, ktorá s kostolom tvorí jednotný a architektonicky zladený stavebný celok.

Na čelnej stene svätyne sú umiestnené hliníkové, mozaikové tabule, uprostred s veľkým svetelným krížom a telom ukrižovaného Ježiša, ktoré sú dielom majstra Trizuljaka. Vľavo na vystupujúcej stene je socha sv. Vavrinca. Vpravo svätostánok a ďalej socha nepoškvrneného počatia Panny Márie a pod ňou je krstiteľnica. Obetný stôl, ambón a sedes vyhotovené z tepanej mosadze, medi a dubového dreva.

Na pravej strane kostola je umiestnený orgán (2 manuálový, 22- registrový), hrací stôl je na chóruse (Organa, Kutná Hora). Ľavú časť podchória vypĺňa bočný oltár, pochádzajúci z bývalého farského kostola. Vedľa oltára je spovedelnica. Priestranný chór má stupňovitú podlahu. Vo veži sú tri zvony rôznych veľkostí. Dnes (31.5.2003) je už v kostole väčšina vecí ovladaná elektronicky (aj zvonkohra).

Sv. Vavrinec: diakon, mučeník, patrón tohto farského kostola. Oheň lásky Božej premohol oheň mučenia Sv. Vavrinec patrí medzi najvýznamnejších mučeníkov Ríma. Pochádza zo Španielska. V mladom veku prišiel do Ríma, kde sa zasvätil do služby Božej. Pápež ho zvolil a vysvätil za diakona. Vynikal veľkou láskou k chudobným a chorým. Keď vzniklo prenásledovanie za cisára Valeriana, bol pápež chytený a hodený do žalára. Cestou do väzenia sa k nemu pridal Vavrinec so slovami: „Kam ideš otče bez svojho syna? Kam kráčaš kňaz bez svojho diakona? Nikdy si nevstupoval k oltáru bez svojho sluhu a teraz chceš dokonať, svoju obetu bezo mňa?“ Pápež mu predpovedal mučenícku smrť. Dlho na ňu nečakal.

Cisársky námestok ho upodozrieval, že skrýva veľké poklady cirkvi a vyzval ho, aby ich bez odkladu vydal cisárovi. Vavrinec rozkaz splnil do troch dní takto: Zhromaždil chudobných, mrzákov, starcov, vdovy a syroty a povedal: „Hľa toto sú poklady našej cirkvi, toto je naše zlato, šperky, ktoré som ti sľúbil ukázať. Odovzdám ti ich.“ Cisárov zástupca sa rozhneval a dal ho umučiť pomalou smrťou - upálením na ražni. Jeho posledné slova boli: „aby sa cele evanjelium viac šírilo po celom svete.“ Zomrel 10. VIII. 258. Odpočíva v Ríme a na jeho hrobe je teraz postavená veľka bazilika sv. Vavrinca.

Súsošie Sedembolestnej Panny Márie pri rímskokatolíckom Kostole sv. Vavrinca

Pri rímskokatolíckom Kostole sv. Vavrinca sa nachádza Súsošie Sedembolestnej Panny Márie.

Ďalšie Sakrálne Pamiatky v Okolí Sobraniec

Do farnosti patria: Ostrov (kostol Nanebovstúpenia Pána), Horňa, Baškovce, Blatná Polianka, Bunkovce, Komárovce, Nižná Rybnica, Porostov.

Medzi ďalšie sakrálne pamiatky v okolí Sobraniec patria:

• Gréckokatolícky Chrám svätých sedmopočetníkov (sv. Cyril, sv. Metod, sv. Gorazd, sv. Kliment, sv. Angelár, sv. Naum a sv. Sáva) v Sobranciach.
• Gréckokatolícky Chrám Zoslania sv. Ducha v Michalovciach, postavený v rokoch 1934 - 1935 v neobyzantskom slohu.
• Chrám Sv. Michala v Topoľanoch, náhradou za pôvodný drevený gréckokatolícky chrám z roku 1718.
• Kaplnka sv. Antona Paduánskeho na Hrádku v Michalovciach, postavená v roku 1898 ako rodinná hrobka rodiny Sztárayovcov.
• Rímskokatolícky goticko-renesančný kostol v Ruskej, s druhou loďou pristavanou v r. 1912 - 1920, v ktorom bol v r. 1572 pochovaný István Dobó.
• Gréckokatolícky kostol v Klokočove, ktorý má charakter pútnického miesta kvôli zázračnej plačúcej ikone Bohorodičky.

Tieto kostoly a chrámy sú dôležitou súčasťou kultúrneho a náboženského života v regióne Sobraniec a Michaloviec. Sú nielen miestami modlitieb, ale aj svedectvom bohatej histórie a kultúry tohto územia.

Kostol Nanebovstúpenia Pána v Ostrove

Ďalším významným sakrálnym objektom v okolí Sobraniec je Kostol Nanebovstúpenia Pána v obci Ostrov. Túžba po vlastnom katolíckom kostole vyvrcholila až v roku 1907, kedy sa začalo s jeho výstavbou a to vďaka pochopeniu satmárskeho biskupa Tibora Boromisza a iniciatíve tibavského farára Pazstora, kde Ostrov ako filiálna obec vtedy patril. Pozemok bol zakúpený veriacimi od bohatej statkárskej rodiny Csuhu zo Sobraniec. Stavbu viedol murársky majster Čičajčík z Košíc, ktorý si zo sebou doviedol 21 murárov. Stravovanie si zabezpečovali vlastnou kuchyňou a kuchárkami. Cena stavby bola dojednaná na 24 tisíc vtedajších korún s tým, že pomocné práce prevádzali veriaci.

V priebehu troch rokov bol kostol postavený ako jednoloďová stavba v neogotickom slohu s polygonálnym presbytériom a so štvorhrannou predstavanou vežou s pôvodným zvonom zo zvonice. Klenba a vonkajšia úprava sú pseudogotické. Nad vstupným portálom je vimperg /ozdobný štít/. Interiér kostola je jednotný s jeho exteriérom. V súčasnosti sú vo veži dva zvony. Druhý veľký /250 kg/s nápisom na jedenej strane „FABRIKA ZVONOV „AKORD“ UŽHOROD. „MÁRIA KRÁĽOVNA RUŽENSKA ORODUJ ZA NÁS! ŠECKICH KTORY ZME TEBE TENTO ZVON OBETOVALI,OSTRAVSKI RIM. KTH. I GR. KTH.

Kostol bol potom postupne zariaďovaný aj z vnútra. Ústredným motívom je oltár s obrazom Nanebovstúpenia Pána, ktorý na znak úcty veriacim katolíkom v Ostrove daroval spomínaný satmarský biskup Tibor Boromisz. Oltár bol vyrobený firmou RETAY a BENEDEK v Budapešti, o čom svedčí mosadzný štítok na pravej strane oltára, na úrovni bohostánku. Dňa 5. mája 1910 bol kostol, za účasti množstva veriacich a kňazov, týmto biskupom aj slávnostne požehnaný a zasvätený Nanebovstúpeniu Pána.

Bočný oltár Panny Márie získaný z milodarov ostrovských žien, spovednica, lavice do kostola a podstavce pod sochy boli vyrobené stolárskym majstrom zo Sobraniec Michalom Kukemezeyom. Kazateľnicu vyrobil stolársky majster Tomkovský v Úbreži z peňazi, ktoré vyzbierali Michal Janík a Michal Dermek americký emigranti z Ostrova v rokoch 1911-1921. Bolo vyzbieraných 20 tisíc korún. Sochu sv. Zo začiatku bolo v kostole harmónium darované tibavským kaplánom. V roku 1921 bol, zo zbierok veriacich, do kostola zakúpený jednomanuálový, 8-registrový, pneumatický organ, ktorý bol vyrobený v Kutnej Hore firmou Jan Tuček.

Do roku 1935 bol kostol iba vybielený a v tomto roku bola v kostole prevedená prvá maľba akad. maliarom Jordánom a Kochom. Na túto maľbu sa veriaci zozbierali. V roku 1943 satmársky biskup obnovil rímskokatolícku farnosť Sobrance. Do farnosti bola začlenená aj obec Ostrov. Hneď na začiatku jeho pôsobenia bola zakúpená socha sv. Terézie Ježiškovej.

Koncom októbra a začiatkom novembra 1944 bolo oslobodzované Sobranecko. Frontové boje tu trvali šesť týždňov a za prechodu fronty, keď bol vyhodený most pri Ostrove, bol črepinami poškodený aj ostrovský filiálny kostol. O dva roky neskôr v roku 1946 bol exteriér kostola, bez štátnej podpory, čiastočne opravený. Náklady presiahli čiastku 153 tisíc korún. V nasledujúcom roku 1947 sa v kostole konali sv. misie. Na ich pamiatku bol vyrobený Michalom Maximom z Ostrova kríž, upevnený na pravo od vchodových dverí. V roku 1961daroval kňaz Ján Jakub, rodák z Ostrova žijúci v USA, kostolu krížovú cestu o čom svedčí aj listina z jej ustanovenia z 24.10.1961. Je podpísaná apoštolským administrátorom Jozefom Čárskym a vtedajším správcom farnosti duchovným otcom Karolom Cirbusom. Práce na výzdobe a skrášľovaní kostola nikdy neustávali. Veriaci sa stále snažili aby mali pekný a dôstojný chrám i jeho okolie.

Vzhľadom na povojnový vývoj a novovzniknutý socialistický režim nebolo možné zabezpečiť úplnú opravu kostola. V roku 1968 bolo do kostola zavedené kúrenie elektrickými akumulačnými pieckami. Nový obetný stôl a sedes boli zhotovené v Okresnom priemyselnom podniku v Sobranciach. Drevený vyrezávaný betlehem na objednávku do kostola dodala Charita, chrámové družstvo v Červenom Kostelci v roku 1972 v hodnote 25 000 korún. V roku 1974 bol kostol obložený drevom v hodnote 15 000 korún.

Nežná revolúcia a s ňou návrat demokracie po štyridsiatich rokoch dovolil obyvateľom Ostrova postupne sa zamyslieť nad stavom svojho kostola. V roku 1991 za pôsobenia správcu farnosti duchovného otca Jána Andreja bolo dokončených ďalších päť farebných vitráži okien s biblickými výjavmi. Rok 1991 bol pre Ostrov významný ešte tým, že 15.06. bol za kňaza vysvätený Jozef Maňko, syn Jána Maňka a Anny rod.

V marci roku 1996 sa konečne začalo s generálnou opravou celého kostola. V rámci opravy bola ku kostolu z južnej strany pribudovaná praktická stavba so sakristiou, miestnosťou pre mládež a miestnosťou pre matky s deťmi. Architektúra prístavby vychádza z uplatnenia oktanonu v pôdorysnom tvare, ktorý je použitý i vo svätyni. Použitie oktanonu v pôdoryse ovplyvnilo strechu prístavby rovnako ako na svätyni a tak sa dosiahol jednotiaci prvok. Autorom projektu prístavby je Ing. arch. Jozef Nemec a Ing Miroslav Kic. Bolo urobené nové schodište spolu s predĺžením chóru a prevedená renovácia maľby kostola p. Ivanom Chlapčakom a jeho synom z Bardejova a pomocným maliarom Kornelom z Michaloviec vrátane odstránenia starého dreveného obloženia kostola. Ferdinand Horvath zo Sobraniec, spolu s otcom, vyrobili a doplnili 7 kusov kostolných lavíc podľa vzoru pôvodných. Obnovil sa vonkajšok kostola vrátane strechy a príchodovej cesty. Kostol bol zariadený novým liturgickým zariadením ambónou a kamenným obetným stolom, ktorý podľa dodaného modelu vyrobil Juraj Prokop st., z Ostrova. Po ukončení stavebných prác bola prevedená celková oprava, vyčistenie a naladenie orgánu p. Takto bol 6.10.1996 kostol konsekrovaný mons.

V priebehu roku 1997 po nastúpeni duchovného otca Juraja Petríka za správcu farnosti bol zrušený starý železobetonový plot a okolie kostola nadobudlo terajšiu podobu. Aby sa zamedzilo pôsobeniu spodných vôd a tým sústavnému vlhnutiu stien, roku 2002 boli vnútorné obvodové múry podrezané a odvetrané pomocou vetracích mriežok. Mons. Bernard Bober, pomocný biskup Košickej arcidiecézy k nám zavítal opäť po desiatich rokoch a to pri príležitosti 10-tého výročia konsekrácie kstola.

Sväté omše v kostole Nanebovstúpenia pána v Ostrove sú pravidelne každú nedeľu, každý sviatok a minimálne trikrát v priebehu týždňa. Od nastúpenia duchovného otca Jána Šveca-Babova sa v kostole pravidelne slúžia polnočné vianočné omše a od roku 2004 i celé veľkonočné trojdnie, vrátane zachovávania tradície posviacky veľkonočných jedál. V nedele popoludní bývajú pobožnosti a počas pôstu sa v piatok a nedeľu modlia krížové cesty. Chod kostola sa udržiava nedeľnými zvončekmi a jednou mesačnou zbierkou na kostol. Ku koncu roka sa vyberá tzv. kostolnícke na odmenu pre kostolníčku a na kúrenie vo výške 15 EUR na rodinu.

K slávnosti storočnice prispievame novou talianskou mramorovou dlažbou boticino dodanou firmou Plynroz Sobrance a položenou p Andrejcom zo Sobraniec, ozdobením obetného stola červenou žulou red imperial podľa návrhu Bc. Márie Janejkovej z Ostrova, novým oltárnym krížom z firmy Ferdinanda Horvatha s korpusom vyrobeným Oskarom Košeckým, novým náterom stien svätyne a obnovením konsekračných krížov. Dávame previesť povrchovú farebnú obnovu sochy sv. Panny Márie, sv. Jozefa a pozlátenie bohostánku umeleckým majstrom Jánom Kováčom zo Sobraniec. Vraciame sa tiež naspäť k histórii, rušíme terajšiu ambonu a tu nahradí pôvodná drevená kazateľnica renovovaná Ferdinandom Horvathom zo Sobraniec.

V priebehu histórie kostola dochádzali kantori z farského kostola, alebo kantorovali učitelia z rímskokatolíckej školy, ktorá tu bola v medzivojnovom období zriadená. V období rokov 1999-2008 sa tejto činnosti, povznášajúcej duše ostrovských kresťanov k Bohu, s celým svojím srdcom venovala Anička Mirdová.

Kostol sv. Štefana v Úbreži

Na území terajšej farnosti bol od roku 1730 drevený kostol vo Fekišovciach. Vybudoval ho tamojší statkár Michal Tabody. Už od roku 1850 sa robili prípravné kroky k vytvoreniu novej farnosti v Úbreži. Horlivosťou veriacich a hlavne kurátora Jána Tomku sa v roku 1863 uskutočnilo založenie farnosti v Úbreži. K nákladom pri výstavbe kostola a fary s veľkou pomocou prispel náboženský fond a biskup Michal Haas zo Satmáru. V roku 1863 bol postavený kostol, ktorý zasvätili sv. Štefanovi, kráľovi. V roku 1863 mala farnosť Úbrež 1443 veriacich. 26. marca 1898 bol v obci veľký požiar. Zhorela veža a strecha kostola, rímskokatolícka škola a 55 domov. Za pomoci veriacich a biskupa bola veža a strecha kostola čoskoro opravené.

Kostol postavený v roku 1863 v historizujúcom pseudoklasicistickom slohu. Obnovený bol po druhej svetovej vojne. Je to jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom presbytéria a do štítového priečelia vstavanou, mierne vystupujúcou vežou. Interiér je zaklenutý pruskými a českými klenbami. Fasáda je rustikovaná a členená kanelovanými pilastrami a lizénovým rámovaním. Na druhom poschodí veže, ktorú zastrešuje ihlan, je ochodza s mrežou. Hlavný oltár s obrazom Ružencovej Panny Márie od B. Bogdanského má doplňujúcu iluzívnu architektúru v nástennej maľbe. Ostatné vnútorné zariadenie pochádza z čias stavby kostola.

Súčasný stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Kostol sv. Štefana v Úbreži

Košický kraj, v ktorom sa Sobrance nachádzajú, má pestré národnostné zloženie, čo ovplyvňuje aj konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov. Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta - 378 520), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta - 74 240), po nich kalvíni (4,82 percenta - 37 731), luteráni (3,76 percenta - 29 409) a pravoslávni (1,91 percenta - 14 954). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.

V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok. Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvínov).

Počet a podiel kostolov podľa denominácie:

• Rímskokatolícke kostoly: 381 (47,86 percenta)
• Gréckokatolícke chrámy: 157 (19,72 percenta)
• Kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 150 (18,84 percenta)
• Evanjelické kostoly: 71 (8,92 percenta)
• Pravoslávne chrámy: 37 (4,65 percenta)

Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:

• 12. storočie: 4
• 13. storočie: 61
• 14. storočie: 43
• 15. storočie: 21
• 16. storočie: 10
• 17. storočie: 18
• 18. storočie: 139
• 19. storočie: 182
• 20. storočie: 251 (z toho po Nežnej revolúcii 96)
• 21. storočie: 67

tags: #rimskokatolicky #kostol #sobrance