Mestské hradby Svätý Jur: Ochrana a svedectvo histórie

Svätý Jur, malebné vinohradnícke mestečko s bohatou históriou, leží na úpätí Malých Karpát, približne 14 km od Bratislavy. Vďaka tomuto historickému rázu bolo jadro Svätého Jura v roku 1990 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Na malebnosti mu pridávajú aj v roku 1944 pričlenená bývalá poddanská obec Neštich v ústí hlbokej malokarpatskej doliny a unikátne terasovité vinohrady na svahoch Malých Karpát.

Svätý Jur letecký pohľad

História a vývoj mesta

Najstaršie osídlenie predstavuje laténske sídlisko a opevnené hradisko hallštattské aj slovanské - Neštich - so zachovanými valmi opevnenia. V jeho blízkosti vyrástol v 13. storočí hrad Biely Kameň, sídlo svätojurských grófov. Hrad je dnes v rumoch. Svätý Jur sa v 13. storočí premenil zo strediska vojenskej moci na hospodárske centrum panstva rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka. V roku 1209 dostal do daru osadu Svätý Jur Šebuš, zakladateľ rodu grófov z Jura a Pezinka. Tá sa vyvíjala spočiatku ako trhová osada, ale onedlho prevládlo vinárstvo.

Vinice sa spomínajú v roku 1270, ale vinohradníctvo tu hralo významnú úlohu už dávno predtým. Zároveň sa rozvíjali aj remeslá. V polovici 14. storočia dostalo mesto trhové privilégium od kráľa Ľudovíta I. a začiatkom 16. storočia Ľudovít II. oslobodil tamojších obchodníkov od platenia mýta v celom Uhorsku. V roku 1609 vzniklo svätojurské panstvo, ktorého centrom bol Svätý Jur a ďalších 21 obcí (od Mysleníc až po Most na Ostrove).

Mestské hradby: Ochrana pred vpádmi a rozvoj mesta

V roku 1615 cisár Matej II. udelil Svätému Juru privilégium mesto ohradiť a opevniť. Zároveň mu udelil plnú právnu moc s právom meča, právom slobodnej voľby richtára a prísažných. Cisár a kráľ Ferdinand III. v roku 1647 opäť potvrdil mestské privilégiá a rozšíril ich o práva a slobody, ktoré používalo hlavné mesto Uhorska - Bratislava.

Svätý Jur - historické vinohradnícke mesto

Pocit opätovného ohrozenia sa tým výrazne zvýšil a primäl Svätojurčanov urýchlene dobudovať svoj ochranný val - mestské hradby. Boli vybudované v rokoch 1603-1664 ako ochrana proti Turkom. Sledujú obrys mesta kamenným múrom. Pôvodne mali päť kruhových bášt, deväť bastiónov (vystupujúce výčnelky slúžiace na ostreľovanie útočníkov), dve malé vedľajšie bránky do vinohradov a štyri hlavné brány.

Rok 1663 bol pre mesto nesmierne ťažký. 17. septembra 1663 Turci spustošili i slobodné kráľovské mesto Svätý Jur. Na viacerých miestach ho podpálili. 60 Svätojurčanov pritom zabili a viac ako 500 odvliekli do otroctva. Len časti obyvateľstva sa podarilo ukryť v močaristom Šúre a na opustenom Hrade Biely Kameň. Pod obrovskú tragédiu sa podpísal hlavne nedokončený ochranný val - mestské hradby. Tie pod vplyvom tejto tragédie dokončili už v nasledujúcom roku 1664.

Hoci sa na opevnení mesta usilovne pracovalo, hradby stále neboli dokončené a turecké nebezpečenstvo bolo príliš blízko. Pohroma prišla nadránom, bleskovo. Obyvatelia sa neubránili. Kto nevládal, snažil sa skryť, kto vládal, utekal. V roku 1871 mesto stratilo svoje predošlé výhody a postavenie. Napriek tomu však do konca 17. storočia mesto rástlo a rozvíjalo sa.

Legendy a povesti spojené s mestom

Kedysi dávno sa na dolnom konci usídlil hrôzostrašný šarkan. Každý rok mu obyvatelia okolitého chotára museli obetovať po jednom mládencovi alebo šumnej panne. Meno obete muselo byť vykresané do kameňa a mien na kameni pribúdalo. Stalo sa raz, že tou krajinou prechádzal rytier Juraj na bielom tátošovi. Zbadal hlúčik smutných uplakaných ľudí a spýtal sa ich: "Čo sa deje, ľudkovi? Jakživ som taký slzavý kraj nevidel." Zo skupiny ľudí k nemu prikročil vládca tej krajiny a všetko mu vyrozprával. Aj to, že práve dnes vylosovali jeho dcéru Iľču. Rytier sa chopí kopije a už sa pýta len na cestu k šarkanovi. Striebrom blyští sa jeho pancier, purpurom jeho dlhý vlajúci plášť. nebola to však bitka, lež hromobitie. Človek a zver, tma a svetlo, jasný rytier s čiernym šarkanom. Oslobodený ľud by rytiera na rukách nosil. na pamiatku nazvali oslobodenú osadu po ňom Svätým Jurom a jeho podoba skvie sa vo svätojurskom erbe.

Na svätého Jána žala mladá žena trávu neďaleko hradu Biely Kameň. Mala so sebou malého synćeka. Dieťa sa hralo v tráve, kým matka pracovala. Veľmi sa ponáhľala, lebo už bol večer a stmievalo sa. Zrazu sa obzrela, ale syna nevidela. Rozbehla sa hľadať ho. Našla ho na hrade. Chlapča si myslelo, že sa s ním chce hrať a vbehlo veľkým otvorom do zrúcaniska hradu. Skočila za ním do otvoru, ktorý nikdy predtým nespozorovala, chytila ho a ... Vtom zastala ako skamenená. Okolo nich boli kopy zlata a drahých kameňov. Položila chlapčeka na zem, nakládla si zlata do zástery a vybehla von. Zlato vysypala na kôpku trávy, ktorú nažala a vracala sa po ďalšie. Takto, vidiac nesmierne bohatstvo, zabudla chudobná žena i na svoje dieťa. Utekala späť, ale aké bolo jej prekvapenie a úžas, keď po otvore nebolo ani stopy. Zúfalstvo ju pochytilo a celú noc márne hľadala svojho synáčika. Zlato, ktoré vyniesla z hradu, zmenilo sa na kamene. Utrápená obrátila sa na svätojurského farára. Celý dlhý rok užialená matka vyčkávala. Deň svätého Jána celý strávila na hrade, aby neprepásla vhodnú chvíľlu. Keď sa pivnice otvorili, vbehla dnu a naozaj tam sedel jej synáčik a hral sa s farebnými kamienkami. Schytila ho, vyniesla von a rýchlo odniesla domov. Bola šťastná, že opäť má to najcennejšie - svoje dieťa.

Tam utekala i mladučká dievčina zo Segnerovie rodiny. Dych sa krátil, srdce v hrdle, dupot konských kopýt už kdesi za chrbátom. Kde hľadať pomoc, kde záchranu? Zrak jej padol na nie priveľmi hlbokú studienku pod vinohradom. Skok do vody, prikrčila sa a čakala na zázrak. Vtom, kde sa vzal, tu sa vzal, veľký pavúk križiak sa pustil do roboty. V okamihu utkal sieť a uvelebil sa v jej strede. Turci, vidiac sieť neporušenú, prebehli naokolo. Keď sa Svätojurania spamätali z najhoršieho, keď porátali mŕtvych, zajatých a všetky straty, rozprávali si aj o tomto zázračnom zachránení. Studničku pomenovali Turecká. Andeas Segner, brat zachráneného dievčaťa, nechal z bieleho pieskovca vytesať hlavu Turka a platňu osadiť na studničku. Studnička zanikla, povesť zostala a dedila sa z pokolenia na pokolenie.

Svätý Jur dnes

Svätý Jur má aj v súčasnosti návštevníkovi čo ponúknuť. Jadrom mesta je terénne stúpajúca Prostredná ulica v strede mierne rozšírená do tvaru vretena s pôvodne trhovou funkciou. Vo vrchole pôdorysu stojí farský kostol sv. Juraja z 13. - 15. storočia, ktorý dominuje celému okoliu. Nižšie, na konci námestia, je postavený pálffyovský kaštieľ a na križovatke hlavných vnútromestských komunikácií stoja ďalšie historicky významné budovy, akými sú bývalý kláštor a kostol piaristov, Segnerova kúria premenená na evanjelický kostol, starý mestský dom, Zichyho kúria - dnešná radnica, Kautzov dom a iné domy bohatých mešťanov, postavené zväčša v 16. s 17.

Prechádzkou mierne stúpajúcim námestím navštívime kostol piaristov i expozíciu dejín mesta v budove mestského úradu či Literárne múzeum P. Jilemnického. Náročnejší návštevníci môžu značkovanou trasou prísť k zrúcaninám hradu Biely Kameň či k hradisku Neštich. Pobyt vo Svätom Jure rozširuje aj návšteva jeho okolia - Jozefského údolia, kde sú dobré podmienky na lyžovanie i kúpanie.

Svätý Jur má hovoriaci erb, čo znamená, že na štíte zobrazená figúra a názov mesta majú rovnaké znenie. Sv. Juraj v brnení na koni mečom či kopiou zabíjajúci draka je symbolom Svätého Jura nielen od 14. júna 1647 - od povýšenia na slobodné kráľovské mesto Ferdinandom III., ale aj v tom čase, keď bol Svätý Jur poddanským mestečkom. Najstaršie zistené doklady o používaní vlastného pečatidla sú tri listiny z roku 1433, ktoré sa nachádzajú v bratislavskom mestskom archíve.

Svätý Jur môže návštevníkovi ponúknuť ešte viac vrátane dobrého vínka, ktoré sa v tunajších vinohradoch dorodí.

Tabuľka: Významné dátumy v histórii Svätého Jura

tags: #mestske #hradby #svaty #jur