Slávnostným aktom intronizácie sa 36-ročný prešovský arcibiskup Rastislav ujal funkcie metropolitu Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku. Na tento post ho zvolili 11. januára účastníci 13. mimoriadneho Snemu Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku. Vyše trojhodinové obrady intronizácie sa konali v Katedrálnom chráme svätého kniežaťa Alexandra Nevského v Prešove za účasti predstaviteľov mnohých cirkví, štátnej správy, diplomatického zboru aj samosprávy. Metropolita Rastislav nahradil vo funkcii emeritného metropolitu Kryštofa, ktorý rezignoval na tento post v apríli minulého roka po tom, ako čelil verejnému obvineniu z porušenia mníšskeho sľubu.
V kontexte povinností metropolitu je dôležité spomenúť, že za svoju dôležitú úlohu považuje zjednocovanie veriacich v dvoch štátoch v Česku a na Slovensku, čo mu rozširuje povinnosti oproti biskupom, ktorí sa starajú o veriacich vo svojej eparchii. Metropolita musí tiež reprezentovať cirkev navonok a zúčastňovať sa na medzinárodných celopravoslávnych a iných oficiálnych stretnutiach.
Vierouka pravoslávnej Cirkvi spočíva vo Svätom Písme a vo všeobecnej cirkevnej Tradícii. Cirkevná tradícia je zachovaná tak v poriadku Cirkvi a jej živote, ako aj v spisoch svätých otcov. Vyznanie viery pravoslávnej Cirkvi bolo sformulované na základe najstarších textov, vyznávaných veriacimi pri krste, opierajúcich sa o Tradíciu a Sväté Písmo, a do všeobecného užívania bolo uvedené čiastočne v roku 325, kedy bolo prijaté Prvým všeobecným snemom všetkých kresťanských miestnych cirkví, konanom v Nikei, a potom doplnené Druhým všeobecným cirkevným snemom v roku 381, konanom v Carihrade.
Metropolita a arcibiskup prešovský, vlastným menom Ondrej Gont, pri vstupe do mníšskeho stavu prijal meno Rastislav. Za metropolitu bol zvolený snemom v januári tohto roku, kde nemal protikandidáta. Za arcibiskupa bol zvolený 20. októbra 2012 spomedzi troch kandidátov. Predtým pôsobil ako duchovný v Detskom domove sv. Nikolaja v Medzilaborciach, ktorý spravuje Pravoslávna cirkev.
Úloha a poslanie metropolitu Rastislava
Počas archijerejskej liturgie sv. Jána Zlatoústeho dostal nový metropolita Rastislav biely klobúk, ktorý ako hlava národnej cirkvi bude nosiť namiesto čierneho. Na bohoslužobných obradoch sa zúčastnili mnohí patriarchovia, metropoliti, arcibiskupi alebo ich zástupcovia, vrátane tých najväčších z Ruska, Ukrajiny, Ameriky a Kanady, Poľska, ktorí novému metropolitovi blahoželali a odovzdali mu duchovné posolstvá a dary.
Krátko po intronizácii metropolita Rastislav pre médiá povedal, že na jednej strane pociťuje radosť z pocty, ktorá sa mu dnes dostala, ale zároveň pociťuje aj obavy zo zodpovednosti, ktorá spočinula na jeho pleciach. Vladyka Rastislav verí, že k jeho prvým cestám bude patriť návšteva veriacich v českých krajinách vrátane Prahy. Vo svojom príhovore k veriacim povedal, že sa chce s veľkou intenzitou venovať slabým a chudobným, povzbudzovať vo viere a v živote rodiny a svoju pozornosť chce smerovať aj na mládež.
Podľa jeho slov sa na dnešnej intronizácii zúčastnili takmer všetci členovia Posvätnej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku. Chýbal iba arcibiskup Simeon. „Ten jediný moju voľbu a intronizáciu spochybnil a dnes sa na nej nezúčastnil. Dúfam však, že sa nám podarí nájsť cestu k sebe a dospieť k zmiereniu,” povedal nový metropolita. Arcibiskup Kryštof na post metropolitu rezignoval dňa 12. apríla 2013, čo potvrdil i vlastnoručne podpísaným dokumentom o rezignácii. Rozhodol sa tak z vlastnej vôle, pre pokoj a dobro v cirkvi. Tak ako uviedol, zvyšok svojho života si želá dožiť v monastieri (kláštore), ktorý mu cirkev určí.
Základnými organizačnými jednotkami Cirkvi sú cirkevné obce, ktoré tvoria liturgické spoločenstvo členov Cirkvi v obvode jednej alebo niekoľkých správnych obcí. Súčasťou cirkevnej obce môže byť miestne oddelené stredisko veriacich spadajúce pod materskú duchovnú správu. V čele Cirkvi je metropolita Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku, volený cirkevným snemom podľa kánonikých pravidiel.
Podľa 34. Kánonicky stojí na čele svojej eparchie ako eparchiálny biskup. Arcidekan (okružný protopresbyter) a dekan (protopresbyter) (ďalej len arcidekan a dekan) je duchovný, poverený dozorom nad výkonom duchovnej a cirkevnej správy v určitom obvode. Duchovného správcu cirkevnej obce ustanovuje eparchiálny biskup ako predseda eparchiálnej rady po dohode s cirkevnou obcou. Je zložená z troch duchovných, predsedá jej člen podľa vysvätenia najstarší.
Snem zvoláva a predsedá mu metropolita pravidelne každých šesť rokov. Je povinný ho zvolať aj vtedy, keď ho o to požiada väčšina členov príslušnej metropolitnej rady alebo metropolitnej kontrolnej a revíznej komisie. Snem volí metropolitu a členov metropolitnej rady v oboch častiach Cirkvi po troch členoch a dvoch náhradníkoch za každú eparchiu z ich snemových delegátov a trojčlenné metropolitné kontrolné a revízne komisie s jedným náhradníkom v oboch častiach Cirkvi. Metropolitu volia delegáti snemu tajným hlasovaním.
Zvlášť sa uznáša o Ústave, jej zmenách alebo doplnkoch, o celocirkevných opatreniach a smerniciach. Rozhoduje o odvolaniach proti uzneseniu Posvätnej synody vo veci sťažnosti na biskupov. Schvaľuje správu každej metropolitnej rady a metropolitnej kontrolnej a revíznej komisie z oboch častí Cirkvi. Metropolitná rada je výkonným orgánom snemu pre územnú správu Cirkvi. Riadne zasadnutie metropolitnej rady zvoláva jej predseda pravidelne štyrikrát do roka. Mimoriadne zasadnutie metropolitnej rady zvoláva jej predseda sám alebo ak ho o to požiada väčšina členov metropolitnej rady.
Kontroverzie okolo vysviacky žien na diakonky
Nedávna vysviacka prvej novovekej pravoslávnej diakonky v Afrike spustila lavínu (ne)užitočných diskusií. Ordinácia žien do sviatostnej služby in persona Christi je jav, ktorý v dejinách Cirkvi nemá precedens. Táto skutočnosť neunikla viacerým zahraničným médiám, všimol si ju aj francúzsky portál La Croix International:„Grécka pravoslávna cirkev porušila tradíciu. (…) Grécky orthodoxný patriarchát Alexandrie a celej Afriky vysvätil svoju prvú diakonku v Zimbabwe. Toto rozhodnutie bolo prijaté s cieľom riešiť miestne pastoračné potreby a znovu podnietilo odveké debaty v rozpoltenom prostredí globálneho pravoslávia,“ uvádza Malo Tresca. Predchádzala mu kontroverzná synoda z roku 2016, ktorá dala diakonkám zelenú. Pravoslávna komunita na základe súhlasného stanoviska tejto synody ordinovala šesť subdiakoniek v Kongu.
Pravoslávne diakonky podľa afrického misijného modelu získajú kompetencie asistovať kňazovi pri liturgických úkonoch. Diakonky v ranom kresťanstve, na existenciu ktorých sa odvolávajú apologéti ordinácie žien, však nemali sacerdotálne (kňazské, hieratické) funkcie a ich služba nebola totožná so sviatostnou, liturgickou službou mužského diakona. Postavenie novej africkej diakonky podľa analýzy La Croix International „nezodpovedá úlohe ranokresťanských diakoniek“. Portál sa odvoláva na stanovisko medzinárodne známej expertky na dejiny a spiritualitu orthodoxných cirkví Christiny Chaillotovej: „Diakonky boli zodpovedné za katechetickú a duchovnú formáciu žien a venovali sa sociálnej práci, asistovali tiež biskupovi pri krste žien.“
Byzantské mozaiky v bazilike Sant’Apollinare Nuovo v Ravenne.
V príspevku Carrie Frederick Frostovej, ktorý v polovici júna 2024 zverejnil denník Postoj, je expressis verbis uvedené, že novoordinovaná diakonka čítala na svätej liturgii ekténie. Z dostupných fotografií vyplýva, že diakonka Angela (podľa iných zdrojov Angelic) Molenová mala počas slávnostnej liturgie oblečený kompletný liturgický odev, typický pre mužských diakonov, tvorený orárom (ὀράριον) a stichárom (στιχάριον).
Pokiaľ ide o disjunkciu zasvätenie - vysvätenie, východorímska tradícia v prípade ordinácie klerikov rozlišuje medzi tzv. chirotésiou (gr. χειροθεσία) a chirotóniou (gr. χειροτονία). Oba termíny sa dajú voľne preložiť ako vkladanie rúk, no ich sviatostné a graciologické účinky sú odlišné. Chirotésia sa týka svätenia nižšieho kléru (lektori, speváci, subdiakoni) a vykonáva sa mimo oltárnej časti chrámu. To znamená, že svätencovi prostredníctvom chirotésie nie je udeľovaná kňazská moc. Vyššie svätenia sa v byzantskom obrade uskutočňujú pomocou obradu chirotónie, ktorý je súčasťou slávenia božskej liturgie. Koná sa v oltárnej časti chrámu a má účinky hieratickej ordinácie.
Z dostupných zdrojov jednoznačne vyplýva, že kandidátka bola ustanovená do služby pomocou chirotónie. Stalo sa tak počas archijerejskej (pontifikálnej) svätej liturgie a jej svätiteľom bol biskup, ktorý na tento účel použil štandardný text diakonskej chirotónie z Archijeratika (Αρχιερατικóν - byzantský pontifikál, liturgická kniha s modlitbami určenými pre biskupa). Inými slovami, Angelic Molenová bola vysvätená rovnako ako jej mužskí „kolegovia“.
Záber z diakonskej chirotónie. Svätenec (v strede) kľačí pred oltárom.
Z kánonického hľadiska je neprípustné, aby si žena počas svätej liturgie verejne obliekla diakonský orár spolu so stichárom a používala ho rovnako ako mužskí diakoni. Summa summarum, novodobá diakonka bola ordinovaná (v byzantskej terminológii - chirotonizovaná) obradom mužskej diakonskej vysviacky, ktorý nikdy nebol určený na „investitúru“ žien, a to ani v ranej Cirkvi. To predstavuje vážny disciplinárny a kánonický problém, s ktorým sa pravoslávna cirkev bude musieť vyrovnať.
Modernisticky a liberálne orientovaní teológovia zamlčujú skutočnosť, že nad chirotóniou prvej pravoslávnej diakonky krútia hlavou aj renomované autority. V Ríme pôsobiaci expert na východné cirkvi Dimitrios Keramidas na margo udalostí v Zimbabwe uviedol, že chirotónia žien do presbyterálnych funkcií je „červenou čiarou“, ktorú by pravoslávie nemalo prekročiť. Keramidas je toho názoru, že „vysviacka, ktorá prebehla v Zimbabwe, rozšírila úlohu diakonky aj na liturgiu, čo nie je doložené v tradícii“. V rovnakom negatívnom duchu sa vyjadril protosynkel konštantínopolského patriarchálneho trónu Teolopto (Theoloptos), ktorý túto udalosť kvalifikuje „ako regresiu a znehodnotenie diakonskej vysviacky“ a pre zavedenie ženského diakonátu nevidí „adekvátne pastoračné dôvody“.
Byzantský diakon v liturgickom odeve.
Za ženskou túžbou po klerickom stave sa môže skrývať aj nesprávna interpretácia učenia o všeobecnom kňazstve všetkých pokrstených a tiež revolta voči riadne vysväteným kňazom.
Ženy v pravoslávnej cirkvi? - Dr. Mary Ford
tags: #metropolita #pravoslavnej #cirkvi