Ružomberok, mesto s bohatou históriou, sa pýši niekoľkými významnými sakrálnymi stavbami. Medzi ne patrí Kostol Svätej rodiny v Rybárpoli a Kostol svätého Ondreja, ktoré sú dôležitými svedkami historického a kultúrneho vývoja mesta. V tomto článku sa pozrieme na ich históriu a vývoj.
Kostol svätého Ondreja
Rímskokatolícky farský Kostol sv. Ondreja sa nachádza na Námestí Andreja Hlinku v Ružomberku a je jednou z najstarších zachovaných stavieb v meste. Kostol stojí na východnom okraji prirodzenej vyvýšenej terasy a zároveň hlavného námestia, nad sútokom riek Váh a Revúca ako výrazná pohľadová dominanta mesta.
Vznik a vývoj
Pôvodný včasnogotický kostol vznikol najneskôr na prelome 13. a 14. storočia. Nepriamo to dokladá prvá písomná zmienka o meste v listine z roku 1318, ktorá o. i. spomína aj právo slobodnej voľby farára. Z tohto objektu sa zachovala predstavaná mohutná štvorpodlažná hranolová veža. Kostol sa v historických správach pripomína v 30. rokoch 14. storočia v súvislosti s platom farára Mikuláša. Patrocínium sv. Ladislava je doložené listinou zo 16. apríla 1430. Kostol sa ďalej spomína v roku 1440 a krátko nato v roku 1445, keď dal okolo neho vybudovať kamenný opevňovací múr Pongrác zo Sv. Mikuláša a Starhradu ako ochranu pred bratríkmi. Na východnej strane sa zachovala jeho časť s kľúčovou strieľňou.
V pohľadoch na Ružomberok zo začiatku 19. storočia, ako aj na spomínaných fotografiách z konca 19. storočia má kostol prevažujúci stredoveký výzor. Do veže osadený neskorogotický zvon z roku 1506 by mohol dokladať zmenu patrocínia kostola zo sv. Ladislava na sv. Ondreja, najmä pokiaľ by táto udalosť uzatvárala zároveň významnejšiu prestavbu, o ktorej napovedá široká polygonálne uzavretá svätyňa aj rozmerná dvojpodlažná hmota sakristie. Podľa V. Miškovského sa v interiéri a exteriéri svätyne nachádzali v druhej polovici 19. storočia nástenné maľby.
Renesančná prestavba
Renesančná prestavba kostola po ničivom požiari v roku 1583 sa datuje do roku 1585. Najneskôr v tomto období došlo k rozšíreniu kostola z juhu a k výstavbe polygonálnej svätyne. Svätyňa aj loď boli novozaklenuté renesančnou valenou klenbou s lunetovými výsečami. Klenbu niesli do lode vtiahnuté mohutné piliere s pilastrami a profilovaným kladím, čím vznikol trojloďový pseudohalový priestaŕ presvetlený ešte oknami s lomenými záklenkami.
Piliere niesli v bočných lodiach a na západnej strane hlavnej lode kruchtovú emporu, ktorá vznikla zrejme pod vplyvom začínajúcej reformácie, keďže od roku 1611 bol kostol protestantský. V druhej polovici 17. storočia v dôsledku protireformačných snáh dochádzalo k striedaniu vlastníkov farského kostola. V roku 1672 patril katolíkom, 1683 evanjelikom, 1686 katolíkom, 1706 evanjelikom a od roku 1709 definitívne katolíkom.
Barokové úpravy
Prvé barokové úpravy sú z roku 1618, keď nadstavali vežu s drevenou ochodzou, zastrešenú cibuľovou baňou (návrh urobil Pavol Medveď so synom Jurajom). V roku 1662 boli v ľupčianskej dielni Martina Roxera vyhotovené vežové hodiny. V 18. storočí pokračovali barokové úpravy opravou strechy veže, v roku 1755 úpravami v kostole a v roku 1800 po zničení strechy kostola požiarom (1797) jej obnovou s použitím medenej krytiny.
Stav kostola v roku 1880 dokladajú kresby a zameranie V. Miškovského. K dispozícii kostola pribudla z južnej strany prístavba predsiene, zo severnej pri sakristii pravdepodobne Kaplnka sv. Kríža.
Podľa plánov prestavby zachovaných v ŠA Bytča bola dispozícia kostola symetricky rozšírená v celej dĺžke pseudohaly o prístavby zo severnej a južnej strany, ukončené východnými polygonálnymi závermi. V prístavbe zo severu bola vytvorená sakristia, Kaplnka Božieho hrobu a na západe priestor dvojramenného schodiska sprístupňujúceho rozsiahlu emporu v podlaží nad kaplnkou a sakristiou. Je súvislé prepojená s emporami nesenými železobetónovou konštrukciou, ktoré nahradili staršiu kruchtovú emporu. Z juhu bola pristavaná nová bočná loď kostola s polygonálnym východným záverom prepojená polkruhovo ukončenými arkádovými oblúkmi v celej výške steny.
Svätyňa sa do ústredného priestoru otvára polkruhovým víťazným oblúkom. K predstavanej mohutnej gotickej veži zároveň pristavali novú nižšiu schodiskovú vežu, ktorá sprístupňovala jej druhé nadzemné podlažie a emporu. Kostol tak získal dnešnú atypickú dispozíciu. Fasády v neoslohovej úprave členené opornými piliermi boli v tomto období zjednotené pásovou rustikou a novým rámovaním otvorov. Portály získali edikuly s trojuholníkovými štítmi, okná boli upravené na polkruhové s pásovými šambránami. Zároveň vznikla nová sedlová strecha kostola so sanktusníkom, pričom na staršej veži sa zachovala baroková cibuľová strecha, na novšiu zastrešili iblanovou.
Po dokončení prestavby v roku 1902 - 1903 interiér kostola vymaľoval Jozef Hanula. V roku 1940 prešli interiéry kostola výraznými dekoratívnymi úpravami, travertínové a mramorové obklady realizovala firma Jaroslava Vinduška zo Spišských Vlách. V polygonálnych záveroch svätyne a bočnej lode pribudli aj mramorové oblé prípory, na ktoré dosadajú klenby. Na pilieroch hlavného priestoru a ich pilastroch, aj v architektonickom riešení detailov klenieb, medziklenbových pásov sa výrazne uplatnili vpadnuté kazety s motívom kvadrilob. Empora obiehajúca priestor na západnej a severnej strane získala geometrickú štukovú výzdobu.
Vitráže
Významným a hodnotným prvkom kostola sú vitráže. V juhovýchodnom okne južnej bočnej lode za oltárom je vitráž s témou 1 100. výročia posvätenia prvého kresťanského chrámu na našom území vyhotovená podľa návrhu Ľ. Fullu z roku 1933 pre katedrálu v Nitre.
Ďalšie tri vitrážové okná sú v južnej stene lode. V prvom okne sa nachádzajú tri nad sebou komponované celky - scény zo života Krista a Panny Márie ideovo zoradené zhora nadol: Zvestovanie, Narodenie, Ukrižovanie. Na tabuli Ukrižovania je signatúra s vročením Fulla 1964. Drahé okno s námetom Svätí Cyril a a Metod je riešené v troch nad sebou radených celkoch, v dolnom sú postavy oboch svätcov, v strednom obaja vierozvestci u pápeža, v hornej časti sú písmená A a Ω. V dolnom poli je signatúra s vročením: Fulla 1970. Posledné okno je na rozdiel od predchádzajúcich riešené ako jedno zobrazenie - Ukrižovanie, signované a datované Fulla 1975 s dedikačným nápisom Venovala Anna Pultová. Vitráže vznikali postupne v priebehu dlhšieho obdobia, a preto sú výrazným dokumentom umeleckého vývoja a názorových posunov vo Fullovej tvorbe.
Interiér bol v priebehu 20. storočia doplnený novodobými architektonickými prvkami - dverami a deliacimi priečkami riešenými v ušľachtilom kove a skle.
Kostol sv. Ondreja slávnostne vyhlásili za baziliku v rámci Modlitebných dní.
V kostole si môžete prezrieť aj obrazy od maliarov E. Massányiho a A. Belopotockého. Väčšiu pozornosť si zaslúži obraz Klaňanie pastierov. Scéne dominuje postava Panny Márie v bielej šatke, červenom šate a modrom plášti, pred ňou na podstavci spočíva na slame dieťatko, ktoré Mária vije do bielej rúšky.
Jednou z najväčších zaujímavostí kostola je jeho zvon Andrej. Ten je najstarším zvonom na Liptove, uliaty bol v roku 1506 banskobystrickým zvonolejárom A. Sladičom.
Hlavný oltár sv. Ondreja, bočné oltáre Panny Márie a sv. Antona Paduánskeho, ako aj oltár sv. Jána Nepomuckého v bočnej kaplnke vyhotovil sochár J. Kraus z Banskej Štiavnice, oltár Božského srdca Ježišovho v južnej lodi je prácou juhotirolskej dielne F. Stuflesser.
Kostol Svätej rodiny v Rybárpoli
História Kostola Svätej rodiny v Rybárpoli je úzko spojená s rozvojom priemyslu v tejto mestskej časti Ružomberka. Rybárpole bolo filiálkou Rímskokatolíckej farnosti v Ružomberku a veriaci navštevovali bohoslužby v Ružomberku.
Myšlienka postaviť filiálny kostol v Rybárpoli je spojená s osobou jezuitského pátra Vendelína Rybára Sahulčíka, ktorý bol v roku 1931 preložený z Trnavy do Ružomberka. Po príchode do Ružomberka svoju pozornosť zameral na robotníctvo v Rybárpoli.Po ročnom účinkovaní bol preložený späť do Trnavy, ale v roku 1937 sa opäť vrátil do Ružomberka a stal sa hlavným iniciátorom akcie na stavbu kostola v Rybárpoli.
Prvú svätú omšu v Rybárpoli slúžil ružomberský farár Ján Ferenčík v pivničných priestoroch štátnej ľudovej školy na 1. nedeľu adventnú 27. novembra 1938. Zriadil sa prípravný výbor pre stavbu fabrického Kostola Svätej rodiny v Rybárpoli, ktorého členmi boli ružomberský farár Ján Ferenčík, okresný náčelník Vojtech Kállay, starosta mesta Anton Mederly, rektor Slovenskej vysokej školy technickej Anton Bugan, notár Viktor Sliacky, riaditeľ školy Ján Zachar a prednosta technického oddelenia mestského úradu Kazimír Olejník.
Keď vypukla Druhá svetová vojna, stavba kostola sa neuskutočnila. Riaditeľ Mautnerových textilných závodov v Ružomberku - Rybárpoli Osvald Gläsner pridelil na konanie bohoslužieb väčšiu miestnosť v budove bývalého obchodného družstva, ktorá bola postavená v roku 1914 a po krachu nájomcov bola využívaná ako jedáleň pre robotníkov. Počas mobilizácie v roku 1938 tu bol priestor pre vojsko. Prvá svätá omša sa v týchto priestoroch konala 5. Februára 1939. Tieto priestory boli postupne adaptované pre kostol a slúžia až dodnes.
Projektovú dokumentáciu rekonštrukcie vyhotovil staviteľ Július Záchenský a stavebný dozor mal František Smetana z rybárpoľskej textilky. Stavebné práce prebiehali postupne podľa prílivu finančných prostriedkov. Pomocnú roku pri zriaďovaní podali aj riaditelia textilky František Adámek a František Pavlíček. Ich zásluhou prebehli počas roku 1942 najväčšie stavebné úpravy. Kostol posvätil 8. decembra 1942 ružomberský farár Ján Ferenčík.
Vnútorné zariadenie kostola bolo realizované podľa návrhov jezuitského pátra Valéra Zavarského. Pôvodnú krížovú cestu zakúpili v roku 1939 a jednotlivé zastavenia boli reprodukciami krížovej cesty nemeckého maliara Gebharda Fugela. V tom istom roku darovala kostolu rodina Smižárová z Rybárpoľa pred Vianocami betlehem. Organ na objednávku vyrobila firma Rieger z Krnova v roku 1942.
Generálna oprava kostola sa uskutočnila v Jubilejnom roku 2000 podľa projektu Martina Bištana.
Správcami Kostola Svätej rodiny v Rybárpoli boli v rokoch 1938 - 1949 Vendelín Rybár Sahulčík a 1949 - 1950 Jozef Štafan, kňazi Spoločnosti Ježišovej. Po likvidácii jezuitského rádu v apríli 1950 kostol spracovali striedavo kňazi pôsobiaci vo farnostiach Ružomberok a Hrboltová.
Rybárpole
Rybárpole, časť mesta Ružomberok, leží v úzkom údolí pri pravom brehu Váhu vo výške okolo 490 m nad morom. Najstaršia správa o Rybárpoli je v daňovom súpise z roku 1549. Vtedy tam bývala zemianska rodina, hospodáriaca na majetku nie väčšom ako celá sedliacka usadlosť.
Názov Rybárpoľa svedčí o tom, že osada vznikla na majetku zemana zvaného Rybár a na takom mieste pri brehu Váhu, kde sa často chytali ryby. Podľa zachovaných písomných prameňov zo 16. storočia tunajší zemania používali priezvisko Rybársky a názov osady sa vyskytuje v slovenskej podobe Rybárpole alebo v maďarskom preklade Halazffalva. Okolo roku 1584 tu stáli dva domy a územie vlastnícky patrilo panstvu Likava. V roku 1828 bol v Rybárpoli jeden dom a žili tu štyria obyvatelia. V 19. storočí sa pre Rybárpole zaužívalo pomenovanie Mayerhof a potom Fonogyár.
V roku 1871 vybudovali Košicko - Bohumínsku železnicu, ktorá prechádzala cez Rybárpole. Prázdny priestor v blízkosti železničnej trate a rieky Váh odkúpil v roku 1894 rakúsky podnikateľ Izidor Mautner a začal tu stavať továrenské objekty, v ktorých ešte v tom istom roku spustil bavlnársku výrobu. V Rybárpoli tak vznikla najväčšia textilná továreň v strednej Európe, ktorá nepretržite pracovala celé jedno storočie.
V areáli Rybárpola rástli budovy ako huby po daždi. Závod si v tom čase vybudoval aj vlastnú elektráreň a tak tu v roku 1910 mohli spustiť vlastné verejné osvetlenie. V okolí fabriky sa rozvíjala rozsiahla bytová výstavba a na tú dobu aj dobré sociálne zabezpečenie. Nechýbala závodná kuchyňa, jedáleň, mlyn, materská škola, ľudová škola, nemocnica, kasíno, kolkáreň, tenisové kurty, železničná, ale aj žandárska stanica. Rybárpole sa postupne stalo medzinárodným sídliskom.
V súčasnosti je obývaných osem rybárpolských ulíc. Popod Čebrať chodievajú mnohí rodičia každé ráno odprevádzať svoje deti do škôlky či školy. Naopak, silnou stránkou Rybárpola je predovšetkým prirodzené zelené prostredie, o ktoré sa starajú aj jeho obyvatelia.
Ružomberok
Mesto Ružomberok patrí v súčasnosti k turistami vyhľadávaným mestám na Slovensku. Každá stavba v centre Ružomberka dýcha históriou a spomína na výrazné osobnosti alebo udalosti. Najcharakteristickejším pre Ružomberok je jeho historické námestie. Dominantu mesta tvorí Kostol sv. Ondreja a Hlinkovo mauzóleum. Pozoruhodná je tiež budova radnice, oproti ktorej stojí Mariánsky stĺp.
Turistov upúta aj budova povestného ružomberského gymnázia, na ktorom študovali najvýznamnejšie slovenské osobnosti. Námestím sa tiahne Park Andreja Hlinku. Na konci Námestia Andreja Hlinku sa nachádza Kostol povýšenia sv. Kríža.
Synagóga sa nachádza neďaleko ružomberských schodov. Patrí k najkrajším a najzaujímavejším kultúrnym pamiatkam v Ružomberku. Je to trojloďová neorománska stavba z roku 1880. Staviteľom synagógy bol Juraj Lukáč. Počas druhej svetovej vojny došlo k zániku židovskej náboženskej obce a synagóga prestala slúžiť svojmu pôvodnému účelu.
Kaštieľ sv. Žofie bol kedysi veľmi významnou budovou. Do dnešných dní sa však z neho zachovalo len málo. Nachádza sa v centre mesta, na Nábreží M. R. Prvá zmienka o ňom siaha do roku 1397. Bolo tu sídlo krajinského súdu, tu sa uskutočnil Ružomberský a Černovský proces, ktorý mal ohlas v celej Európe a odkryl svetu útlak Slovákov.
Zaujímavá je aj budova železničnej stanice v Ružomberku z roku 1870. Nad cintorínom nájdeme aj jedinú liptovskú kalváriu z roku 1873, zakončenú kostolom.
Mesto sa vyvinulo zo slovanskej hradištnej osady, o ktorej prvá písomná zmienka pochádza z roku 1233. V 13. storočí sa tu usadili nemeckí kolonisti. Názov mesta pochádza od pôvodného nemeckého pomenovania Rosenberg, čo v preklade znamená „ružový vrch“.
Vďaka významnej križovatke soľných ciest sa tu vyvíjalo v prirodzené obchodno-trhovo-remeselnícke centrum. V poslednej tretine 19. a v prvej polovici 20. storočia sa Ružomberok stal významným priemyselným centrom. V meste pôsobil aj známy kňaz a národovec Andrej Hlinka.
Ružomberok leží 27 km západne od Liptovského Mikuláša, 18 km južne od Dolného Kubína, 52 km severne od Banskej Bystrice a 62 km východne od Žiliny. Mestom vedie železničná trať Žilina - Košice a cesty I/18 a I/59.
Mesto Ružomberok každoročne organizuje mnoho podujatí, či už sú to rôzne športové alebo kultúrno-spoločenské podujatia. Tradičnými podujatiami sú Ružomberský jarmok, Dni mesta Ružomberok, či tradičné Ondrejské trhy.
Jedno z najkrajších miest v Ružomberku je Námestie Jana Pavla II. a Námestie A. Hlinku s historickým centrom, alejou a peknými výhľadmi na okolie.
POTULKY MESTOM - Najstaršie dejiny
tags: #kostol #sv #rodiny #ruzomberok