Zomrel emeritný biskup Géza Erdélyi: Významná osobnosť Reformovanej cirkvi na Slovensku

Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku prišla o jednu zo svojich najvýznamnejších osobností. Vo veku 89 rokov zomrel 4. decembra jej emeritný biskup ThDr. Géza Erdélyi. O úmrtí informovala cirkev prostredníctvom webu reformata.sk.

Pohreb sa uskutoční 12. decembra o 13.00 hod. v Reformovanom kostole v Rimavskej Sobote. Kostol bude otvorený od 12.00 hodín.

Reformovaný kostol Svätuše

Život a dielo Gézu Erdélyiho

Géza Erdélyi sa narodil v roku 1937 v obci Oborín v michalovskom okrese do rodiny, v ktorej duchovné povolanie sprevádzalo niekoľko generácií. Stredoškolské vzdelanie získal na maďarskom gymnáziu v Komárne. Po štúdiu na Teologickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe pôsobil v Rimavskej Sobote na mieste tlačového tajomníka Predsedníctva synody, ale aj ako pomocný farár.

Ako pastor pôsobil v Slavci, Rožňave či Rimavskej Sobota. Od roku 1971 do 1985 sa intenzívne venoval aj ochrane kultúrneho dedičstva. V historických knižniciach Andrássyovcov v Betliari a Krásnej Hôrke zorganizoval a spracoval tisíce vzácnych zväzkov. Významnú stopu zanechal aj ako pedagóg. Od roku 1992 prednášal na Teologickej fakulte Karlovej univerzity a svojou erudíciou formoval celé generácie teológov.

Jeho intelektuálny záber však siahal ďaleko za hranice duchovnej služby - postgraduálne vyštudoval dejiny umenia a architektúry a jeho odborné práce sa dodnes považujú za prínosné spracovanie sakrálnej aj svetskej klasicistickej architektúry v regióne Gemera.

V roku 1996 bol zvolený za biskupa Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku, ktorú viedol až do roku 2008. Pod jeho vedením prechádzala cirkev obdobím obnovy a stabilizácie po spoločenských zmenách po roku 1989. K vrcholu jeho cirkevnej služby patrí zvolenie za biskupa Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku v roku 1996, v rámci ktorej bol vnímaný ako duchovný líder, ktorý spájal tradíciu, vzdelanosť a pastoračnú múdrosť.

Mnohé obce a mestá mu počas jeho života udelili významné ocenenie Čestného občana, a to napríklad v jeho rodnom Oboríne, Slavci, Rožňave, Tornali, ale aj v meste Rimavská Sobota. Dokonca získal aj Cenu maďarského dedičstva.

Cirkev vyjadrila hlbokú vďaku za jeho celoživotné dielo a vernosť službe, keďže smútia za jednou z najvýraznejších osobností reformovaného duchovného života na Slovensku.

Géza Erdélyi sa celý život pohyboval medzi duchovnou službou, teológiou, kultúrnou prácou a historickým bádaniem.

Kostol vo Veľkých Ozorovciach

Reformovaný kostol vo Svätušiach

Vzácny reformovaný kostol obec Svätuše postupne opravuje s pomocou grantov. Reformovaný kostol je dominantou obce. Týči sa nad ňou na úbočí kopca Lingó. Historici predpokladajú, že pôvodnú stavbu postavili ešte v období pred tatárskym vpádom, podľa odhadov na začiatku 13. storočia. V druhej polovici 15. storočia dostavali v gotickom slohu svätyňu, loď a južný portál.

Najstaršími časťami kostola sú románska veža, donátorský chór a portál. Súčasnú podobu vzácny kostolík nadobudol po prestavbe v roku 1794. Odvtedy jeho hlavnú loď zdobí drevený maľovaný strop, maľby s rovnakou dekoráciou sú aj na chóre. V roku 1907 ku kostolu pribudovali severnú apsidu. Renovovali ho v rokoch 1909 a 1967.

"Dodnes patrí k najvzácnejším pamiatkam Medzibodrožia, ale do jeho reštaurovania sa dlho neinvestovalo. Pustili sme sa do toho postupne cez projekty. Grantové peniaze na reštaurovanie poskytlo Ministerstvo kultúry SR, časť sme získali cez grantové programy od Maďarska," vysvetlil starosta obce Gusztáv Liszkai.

V súčasnosti reštaurátori pracujú na vstupnom a bočnom vchode: "Musia pracovať priamo tu, lebo architektonické prvky sa nedajú dať dole, aby ich urobili v ateliéroch," povedal starosta. Hoci je kostolík umiestnený excentricky od hlavnej cesty, podľa G. Liszkaiho sem často zablúdia náhodní turisti: "Najčastejšie maďarskí hostia, ale mali sme tu už aj Francúzov, Nemcov a podobne. Každý obdivuje zachovanosť kostola a vnútorné maľby. Také čosi vraj nikde inde nevideli."

Dodnes sa tu konajú bohoslužby aj svadby. Národná kultúrna pamiatka je jedným z lákadiel, ako do obce prilákať turistov a rozvíjať cestovný ruch.

Starosta obce hovorí, že podľa starej legendy, ktorá sa tu traduje, vraj Svätuše dostali meno na pamiatku bitky, ktorá sa tu odohrala: "Hovorí sa, že práve na mieste dnešného kostola bola podpísaná mierová zmluva. Preto tomuto miestu dali meno Szent, čo je v preklade Sväté miesto a postavili tu kostol. Okolo neho postupne pribudli domy a neskôr dedinka, ktorú dnes poznáme ako Svätuše."

Rozvoju obce nesporne pomohlo aj to, že neďaleko je lom na kameň. Tento atribút zachytáva aj obecný erb - je na ňom baník s čakanom.

Zaujímavosťou je aj to, že Svätuše 29 rokov nemohli používať svoje pôvodné historické označenie, keďže názvy, pripomínajúce kresťanstvo, boli medzi rokmi 1960 - 1989 zakázané: "Týkalo sa to aj susednej obce Svätá Mária.

Michalovský reformovaný zbor

Michalovský reformovaný zbor v roku 1564 patril do vtedajšieho Zemplínskeho seniorátu. V protirefomačnej vlne bol michalovským kalvínom v roku 1672 odobratý kostol. Dcérocirkevným zborom Humenného sa Michalovce stali v roku 1928. V roku 1968 sa farský úrad presťahoval z Humenného do Michaloviec. Reformovaní sa na bohoslužby schádzali v kostole pri bývalej autobusovej stanici, ktorý užívali spolu s evanjelikmi.

Na zborovom valnom zhromaždení dňa 21.1.1990 bolo potvrdené rozhodnutie stavať nový vlastný kostol. Základný kameň nového kostola bol posvätený 16.8.1992. Kostol bol vysvätený 1.9.1996. V roku 1997 sa začala výstavba zborovej siene a fary. Hrubé stavby boli dokončené v roku 2001.

Duchovní v Michalovskom zbore:

• Ján Knežo 1956 - 1958, 1962 - 1965, na dôchodku vypomáhal v michalovskom zbore, prispieval do zborových listov.
• Juraj Gazdovič 1967 - 1985, narodil sa 16.7.1921 v Jenkovciach, zomrel v Michalovciach 4.7.1985, kde je aj pochovaný.
• Michal Hromaník 1986 - 2005, narodil sa 12.10.1927 v Lastomíre.
• Juraj Brecko 2006 - 2007, v michalovskom zbore zaviedol napríklad misijno-diakonické stretnutia starších, ktoré sa konajú dodnes.

Dňa 20. februára 2015 vo veku nedožitých 83 rokov zomrel duchovný Reformovaného cirkevného zboru Pinkovce a niekdajší senior Michalovského reformovaného seniorátu Ján Semjan starší. Pohreb zosnulého sa bude konať 24. februára 2015.

Teologické štúdium absolvoval na Komenského evanjelickej bohosloveckej fakulte v Prahe v rokoch 1951 až 1955. Tu prežil najproduktívnejšie roky svojho života, ktoré venoval cele službe Bohu. Po dlhom rozhodovaní odišiel 1.11.2008 do zaslúženého dôchodku.

Sila viery slabne, v roku 1980 za čias tvrdého socializmu mal drahňovský zbor reformovanej kresťanskej cirkvi vyše 400 členov, dnes nemá ani polovicu, v živote ľudí dominujú materiálne, často doslova nepotrebné veci.

Bánovce nad Ondavou

Dejiny samostatnej obce Bánovce nad Ondavou, ktorá sa nachádza v okrese Michalovce, siahajú do dávnej minulosti, lebo bola osídlená už v praveku. Svedčia o tom archeologické nálezy z doby laténskej, rímskej a z doby sťahovania národov. Obec Bánovce nad Ondavou pôdorysne leží od rieky Ondavy asi na poldruha kilometra na jej ľavej strane a na ceste, ktorá vybočuje z hlavnej košicko-užhorodskej cesty smerom na Malčice a Veľké Kapušany.

Obec bola založená bola asi v 14.storočí. Je v michalovskom okrese a vtedajšieho času v župe Šarišsko - zemplínskej. Väčšina obyvateľov bola roľnícka a len niekoľko rodín roľnícko - železničiarskych. Medzi obyvateľmi t.č. veľmi málo gazdov, ktorí by mali viac než 20 ktj. zeme. Pod názvom Bayonuch nájdeme zmienky o nej v písomnom prameni z roku 1320 (1344).

Čo sa týka života a vzniku reformovaného cirkevného zboru v tejto obci - možno predpokladať, že je to jeden z najstarších zborov nášho reformovaného Siona, lebo tu sa naši otcovia vo viere osvedčovali už v 16.storočí. Veď Bánovce prináležali pod panstvo potockých Perényiovcov a humenských Drugethovcov.

Bánovský zbor bol založený Annou Oroszy. Možno však predpokladať, že tu reformovaná viera zakotvila v srdciach obyvateľstva už v 16.storočí. Veď Bánovce patrili pod panstvo Potockých Perényiovcov i humenských Drugethovcov. Zásluhou Anny Oroszy bol v obci Bánovciach v roku 1610 vystavený kamenný kostol. Tiež ho zaopatrila aj so všetkými potrebnými sviatostnými nádobami. Mimo iných vecí i jeden kalich pre užívanie sv. Večeri Pánovej. Tento kalich bol darovaný cirkevnému zboru v roku 1612 a používa sa ešte i dnes pri sv. Večeri Pánovej.

Keď v roku 1606 bola viedenským mierom daná sloboda vyznania územiam, ktoré ovládal Štefan Bocskai, vyrastali naše slovenské ref.zbory, medzi ktorými mali vynikajúce postavenie v užsko-zemplínskej oblasti.

Bánovský rodák František Kovács už ako starší muž, farár v Kamenici, odchádza v r.1782 za farára do Krouny, kde je o ňom záznam, že „jazyka čekého mocen byl.“ Stade ide do Velimi, odkiaľ sa opäť vrátil domov.

Syna bánovského farára Juraja Jesenského som už spomínala. Bánovský farár z r.1766-1770 a 1775-1782, lúčanský rodák Pavel Šlachta, pôsobí od r.1782 do r.1787 v Kloboukach u Brna a od r.1787 do r.1792 na Vsetíne.

Bol postavený na mieste spomenutého už starého kostola z r.1610, pretože starý už nestačili pojať do svojich priestorov množiacich sa veriacich. Starý kostol začali búrať 4.6.1867 a v novom mali prvé služby Božie v tretiu adventnú nedeľu r.1868. V r.1870 bol tento trinásť siah dlhý, šesť siah široký, so štyri siahy vysokými múrmi a 17 siah a 5 stôp a 2 palce vysokou vežou aj slávnostne posvätený a oddaný svojmu účelu.

Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku vo svojej dnešnej podobe vznikla po 1.svetovej vojne. Na území Československej republiky, ktorá vznikla...

tags: #michalovce #zomrel #reformovany #farar