Miesto, kde Ježiš Vystúpil do Neba: Olivová Hora a Význam Nanebovstúpenia

Sviatok Nanebovstúpenia Pána je dôležitou udalosťou v kresťanskom kalendári, pripomínajúcou vyzdvihnutie Ježiša Krista do neba. Táto udalosť sa odohrala 40 dní po jeho zmŕtvychvstaní a má hlboký teologický význam. Miesto, ktoré je s touto udalosťou spojené, je vrch Olivová hora v Jeruzaleme.

Kaplnka Nanebovstúpenia na Olivovej hore

Biblický Kontext Nanebovstúpenia

Biblia opisuje Nanebovstúpenie v niekoľkých pasážach. Lukáš vo svojom evanjeliu (Lk 24, 50-53) píše, že Ježiš vyviedol svojich učeníkov von až k Betánii, zdvihol ruky a požehnal ich. Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba. Oni sa mu klaňali a s veľkou radosťou sa vrátili do Jeruzalema.

V Skutkoch apoštolov (Sk 1, 9-11) sa píše: "Keď to povedal, pred ich očami sa vzniesol a oblak im ho vzal spred očí. A kým uprene hľadeli k nebu, ako odchádza, zastali pri nich dvaja mužovia v bielom odeve a povedali: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorý bol od vás vzatý do neba, príde tak, ako ste ho videli do neba odchádzať."

Milý Teofil, v prvej knihe som rozprával o všetkom, čo Ježiš robil a učil od začiatku až do dňa, keď dal skrze Ducha Svätého príkazy apoštolom, ktorých si vyvolil, a vzatý bol do neba. Po svojom umučení im poskytol mnoho dôkazov, že žije, keď sa im štyridsať dní zjavoval a hovoril o Božom kráľovstve.

A keď s nimi stoloval, prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali Otcovo prisľúbenie: „O ktorom ste počuli odo mňa, že Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Duchom Svätým." A zhromaždení sa ho pýtali: „Pane, už v tomto čase obnovíš kráľovstvo Izraela?" On im povedal: „Vám neprislúcha poznať časy alebo chvíle, ktoré Otec určil svojou mocou, ale keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme."

Keď to povedal, pred ich očami sa vzniesol a oblak im ho vzal spred očí. A kým uprene hľadeli k nebu, ako odchádza, zastali pri nich dvaja mužovia v bielom odeve a povedali: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba?

Apoštoli, aj po šokujúcom stretnutí sa so vzkrieseným Kristom stále ešte uvažujú - ako nejaký zotrvačník - v zmysle svojich dovtedajších, ťažko vykoreniteľných predstáv o pozemskom „kráľovstve“, či „kráľovstve Izraela“. Ježiš im pritom počas celých tých 40 dní hovoril o Božom kráľovstve, ale zdá sa, že ešte stále nechápu mnohé súvislosti. Nemôžu, napriek všetkej dobrej vôli - k tomu je potrebná sila a múdrosť Svätého Ducha.

Posledná stať evanjelia, ktorá hovorí o nanebovystúpení, vyzdvihnutí Ježiša do Božej slávy, sa podľa evanjelia odohráva v deň zmŕtvychvstania (pozri pozorne Lk 24). Ježiš vedie svojich apoštolov na Olivovú horu. Je to to isté miesto, na ktoré ich viedol po poslednej večeri. Znovu príde odchod.

Premoženie smrti a dar večného života. Teraz Ježiš odíde k Otcovi aby poslal apoštolom Tešiteľa, ktorý ich bude viesť životom na zemi tak, aby už nežili oni, ale aby v nich žil Kristus (porov. Gal 2,20). Ide pred nimi ako vodca, Dobrý pastier, ten ktorý položil svoj život za ovce (porov. Jn 10,14-15) a cez svoje vlastné utrpenie ich privedie do Božej slávy.

Vo chvíli nanebovystúpenia „žehná“ učeníkov, „dvíha ruky“ a „vznáša sa do neba“ (Lk 24,50n). Oni sa s veľkou radosťou vracajú do Jeruzalema, zdržujú sa v chráme a „oslavujú Boha“ (porov. Lk 24, 52n, Sk 2,46).

Vzkriesený Ježiš odovzdáva učeníkom svoje posledné ponaučenia (porov. Sk 1, 3-8), odkazuje ich na to, čo ich už naučil, otvára im srdcia (porov. Lk 24, 31n). Prítomní sú očití svedkovia Ježišovho života, dostanú dar Ducha, ktorý ich bude posilňovať v misii „až po samý kraj zeme“ (porov. Verše 4-5 nadväzujú na Lk 24, 36-49 cez použitie slov Jána Krstiteľa z Mk 1, 8.

Lukáš často spája tému nanebovystúpenia s motívom hostiny (porov. Lk 22,1-38. 24,13-35. Sk 10,41). Ježišova prítomnosť na pozemskej hostine symbolizuje prekonanie nedostatku vo vzťahoch, získanie zmyslu života, oslobodenie od chorôb a otroctva hriechu. Toto umožňuje spoznať Vzkrieseného a zároveň uschopňuje svedčiť o zmŕtvychvstaní.

Olivová Hora: Miesto Nanebovstúpenia

Miesto, odkiaľ Ježiš vystúpil do neba, je uctievané na vrcholku Olivovej hory. Jedna stará správa hovorí: "Na celej Olivovej hore nie je asi žiadne vyššie miesto ako to, odkiaľ Pán podľa tradície vystúpil do neba." Zároveň už od počiatkov kresťanstva bolo toto miesto uctievané ako miesto, kde Ježiš vyučoval svojich učeníkov a kde im zjavil tajomstvo konca sveta.

Historické dokumenty potvrdzujú, že kedysi stál na Olivovej hore svätý vysoko týčiaci sa chrám (jeho názov bol Eleona, čo znamená bazilika Olivovníka). Vieme, že tento chrám bol postavený ku cti Nanebovstúpenia Pána. Bazilika Eleona bola rozborená Peržanmi v roku 614 „sotva čo perzský vojvodca zoskočil z koňa“.

Križiaci na Olivovej hore postavili novú stavbu na pamiatku nanebovstúpenia Pána (12. st.), v ktorej bol oltár s dvoma stopami, ktoré mali pripomínať, že toto je miesto, odkiaľ Pán vystúpil do neba. Tieto stopy sú však len ľudovou tradíciou, nie skutočnými odtlačkami Kristových chodidiel.

Dokazuje to i fakt, že o uctievaní stôp nie je zmienka v oficiálnej liturgii kostola Nanebovstúpenia. Sultán Saladin po dobytí Jeruzalema (12. st.) urobil z kostola Nanebovstúpenia mešitu, ktorá sa zachovala dodnes.

A keďže i moslimovia uctievajú „proroka“ Ježiša, povoľujú kresťanom sláviť na tomto mieste jedenkrát v roku - na sviatok Nanebovstúpenia Pána svätú obetu. To je kameň, ktorý je podľa ľudovej tradície miestom, kde stál Ježiš pri vystúpení do neba.

Nie je podstatné, či je miesto to isté, alebo to, že kameň tam bol dodatočne naaranžovaný. To, čo je dôležité je, že na tejto zemi žil Boh -človek, Ježiš Kristus, ktorý prišiel pre nás a pre našu spásu sa stal človekom.

Bol umučený, zomrel, vstal z mŕtvych, ako povedal a vystúpil do neba.

Táto posledná etapa zostáva úzko spätá s prvou, čiže so zostúpením z neba, ktoré sa uskutočnilo pri vtelení. Iba ten, ktorý „vyšiel od Otca“, sa môže „vrátiť k Otcovi“: Kristus. „Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka“ (Jn 3,13). Ľudská prirodzenosť ponechaná iba na svoje sily nemá prístup do „Otcovho domu“, do Božieho života a Božej blaženosti.

Kristovo telo bolo oslávené už od chvíle jeho zmŕtvychvstania, ako to dokazujú nové, nadprirodzené vlastnosti, ktoré má odvtedy jeho telo natrvalo. Ale počas štyridsiatich dní, keď dôverne je a pije so svojimi učeníkmi a poučuje ich o Kráľovstve, zostáva jeho sláva ešte zahalená výzorom obyčajnej ľudskej prirodzenosti.

Posledné Ježišovo zjavenie sa končí nezvratným vstupom jeho ľudskej prirodzenosti do Božej slávy, naznačenej oblakom a nebom, kde odvtedy sedí po pravici Boha. To, že sláva Zmŕtvychvstalého bola doteraz zastretá, vysvitá z jeho tajomných slov povedaných Márii Magdaléne: „Ešte som nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu“ (Jn 20,17). Udalosť nanebovstúpenia, historická a súčasne transcendentná, vyjadruje prechod z jednej slávy do druhej.

Historický Vývoj Osláv Nanebovstúpenia

Slávenie sviatku Nanebovstúpenia je veľmi starobylé. Sv. Augustín († 430) neváha uznať, že tento sviatok má apoštolský pôvod (porov. List Januáriovi, č. 118). Ale popravde do konca 4. storočia nemáme nijaký historický dôkaz o jeho slávení ako samostatného sviatku.

Paschálne obdobie pôvodne trvalo päťdesiat dní a končilo sa v Nedeľu Päťdesiatnice. Pretože Písma spájajú zostúpenie Svätého Ducha so slávnym vystúpením nášho Pána do neba, až do polovice 4. storočia sa tajomstvo Nanebovstúpenia pripomínalo v Päťdesiatnicu.

V tom čase bolo paschálne obdobie skrátené na štyridsať dní v súlade s údajom zo Skutkov apoštolov. V tej dobe bolo ostatných desať dní pred Päťdesiatnicou venovaných očakávaniu Svätého Ducha (Sk 1, 14). A tak okolo roku 380 nám Egeria, slávna španielska pútnička do Svätej zeme, rozpráva, že v Jeruzaleme sa Nanebovstúpenie pripomínalo ešte stále v Nedeľu Päťdesiatnice popoludní slávnostnou procesiou na Olivovú horu, „na miesto, odkiaľ náš Pán vystúpil do neba“.

Pri tejto príležitosti sa „čítali niektoré pasáže z Písiem, spievali sa hymny, ktoré boli prerušované modlitbami, a zazneli aj patričné antifóny“ (porov. Egeria, Denník púte, kap. Ale v Betleheme, podľa svedectva tej istej Egerie, slávili sväté Nanebovstúpenie už v štyridsiaty deň po Pasche, teda vo štvrtok šiesteho týždňa (tamže, kap. 42). Tam sa Nanebovstúpenie slávilo ako veľký sviatok, ktorému predchádzalo bdenie (lítia).

Teologický Význam Nanebovstúpenia

Nanebovstúpenie má pre kresťanov hlboký teologický význam. Znamená definitívny vstup Ježišovej ľudskej prirodzenosti do nebeskej sféry Boha, odkiaľ znova príde, ale ktorá ho zatiaľ ukrýva pred očami ľudí. Preto Sv. Ján Zlatoústy vo svojej homílii na Nanebovstúpenie hovorí: „Dnes je ľudský rod úplne zmierený s Bohom. Zmizol dávny a vražedný boj. My, ktorí sme neboli hodní života na zemi - vystúpili sme do neba. Dnes sa stávame dedičmi Božieho kráľovstva, my, čo si nezaslúžime ani pozemské, vystupujeme do neba a získavame za dedičstvo prestol kráľa a Pána.”

Kristovo Nanebovstúpenie znamená definitívny vstup Ježišovej ľudskej prirodzenosti do nebeskej sféry Boha, odkiaľ znova príde, ale ktorá ho zatiaľ ukrýva pred očami ľudí.

Sv. Augustín, v spise O symbole hovorí, že: „Toto sedenie teda nemáme chápať ako polohu ľudského tela, akoby Otec sedel zľava a Syn sprava. Pod pravicou tu chápeme moc, ktorú tento človek prijal od Boha, aby prišiel a súdil tak, ako predtým prišiel, aby bol súdený. Sedieť znamená prebývať, ako keď o niekom povieme: „v tomto bydlisku je usadený tri roky.“ Takto teda verte, že Kristus prebýva po pravici Boha Otca. Je blažený a prebýva v blaženosti, ktorá sa nazýva Otcovou pravicou.

Teraz už Kristus sedí po pravici Otca: „Výrazom pravica Otca označujeme Božiu česť a slávu, v ktorej Boží Syn jestvoval pred všetkými vekmi ako Boh a jednej podstaty s Otcom a v ktorej, keď sa v posledných časoch stal človekom, sedí aj s telom po tom, ako jeho telo bolo skutočne prijaté do tej istej slávy.“ Sedieť po pravici Otca znamená nastolenie Mesiášovho kráľovstva a splnenie videnia proroka Daniela o Synovi človeka: „Jemu bola odovzdaná moc, sláva a kráľovstvo; jemu slúžili všetky národy, kmene a jazyky. Jeho vláda je vláda večná, ktorá nezanikne, a jeho kráľovstvo nebude nikdy zničené“ (Dan 7,14). Od tej chvíle sa apoštoli stali svedkami Kráľovstva, ktorému nebude konca.

Nanebovstúpenie je spôsob ako sa tam dostal (Sk 2:33-34). Ako to však Žalm 110 jasne hovorí, nanebovstúpenie je aj o Ježišovom kňazstve (v. 4). Keď premýšľame o Ježišovom kňazstve, prirodzene myslíme na to, že dal samého seba ako obeť na kríži. A to je správne. Kríž má najvyššiu dôležitosť (1Kor 15:3-4). Nesmieme však chápať slová Je dokonané! tak, že už sa nič iné nemuselo udiať, aby sme boli zachránení.

Nanebovstúpenie Pána

Nanebovstúpenie neumenšuje kríž a vzkriesenie pri uskutočňovaní nášho vykúpenia. Skôr je ich nevyhnutným predĺžením pre aplikáciu nášho vykúpenia. Dôvod prečo nás Kristus môže „dokonale spasiť“ je nielen ten, že on zomrel na zemi, ale ten, že „žije neustále, aby sa za nás prihováral“ (Heb 7:24-25). A každý kňaz stojí a koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy. Ale keď Kristus priniesol jednu obetu za hriechy, navždy zasadol po pravici Boha a odvtedy čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy. Jednou obetou totiž navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú.

Ježiš nevystúpil do neba len tak pre nič. Zasadol síce na trón, no určite tam nesedí nečinne. Naopak. Začalo to na Letnice, keď vylial Svätého Ducha a začal vyslobodzovať národy. Toto bol, podľa Ježiša, jeden z najdôležitejších zámerov nanebovstúpenia: „Pre vás je lepšie, keď odídem. Ak totiž neodídem, Tešiteľ k vám nepríde. Ak však odídem, pošlem ho k vám“ (Jn 16:7).

Táto doba však nebude trvať večne a misia sa nenaplní kým bude Ježiš sedieť. Jedného dňa povstane a keď tak urobí, celý svet o tom bude vedieť. Nanebovstúpenie nie je konečnou stanicou, ale štartovacím blokom. Z nebies „očakávame aj Spasiteľa,“ ktorý „pretvorí naše ponížené telo,“ a „všetko obnoví“ (Flp 3:20; Sk 3:21). Jedného dňa opäť zostúpi (1Tes 4:16).

Čo pre vás znamená Kristovo nanebovstúpenie

Nanebovstúpením sa Ježiš vracia domov. Späť k svojmu Otcovi. Späť na miesto, kde prebýval v preslávnej láske od večnosti (Jn 1:1, Jn 1:18, Jn 13:1, Jn 17:5, Jn 17:11, Jn 17:13, Jn 17:23) - akurát tentoraz zvierajúc kľúče Smrti vo svojich klincami zjazvených rukách (Zj 1:18). Nanebovstúpenie ale nie je iba Ježišov návrat domov; je to aj jeho dosadenie na trón. Písmo opakovane hovorí, že nanebovstúpenie končí usadením Ježiša po pravici Otca (Ž 110:1, Sk 2:33-34, Ef 1:20, 1Pt 3:22).

Význam Nanebovstúpenia v Liturgii

Liturgické hymny pre sviatok Nanebovstúpenia sú inšpirované Svätým písmom a kázňami významných cirkevných Otcov. Podrobne opisujú nielen Nanebovstúpenie a oslávenie nášho Pána s jeho ľudskou prirodzenosťou v nebi, ale aj naše vlastné oslávenie spolu s Ježišom. Svojím slávnym nanebovstúpením náš Pán Ježiš Kristus dokončil dielo nášho vykúpenia a znovu otvoril brány neba celému ľudskému pokoleniu, ako to dosvedčuje sv.

Náš Pán a Spasiteľ, aj keď vystúpil do neba a sedí po Otcovej pravici, na nás nezabudol. Ako povedal, pripravuje nám „miesto v dome svojho Otca“ (porov. Jn 14, 2 - 3). A prisľúbil, že nám pošle Svätého Ducha, ktorý nás osvieti a zavedie do nášho nebeského príbytku pripraveného Kristom.

Tabuľka: Dôležité Body Sviatku Nanebovstúpenia

Ježiš vystupuje do neba

„Príďte, veriaci, a vystúpme na Olivovú horu a s apoštolmi pozdvihnime naše mysle a srdcia hore.

tags: #miesto #kde #jezis #vystupil #do #neba