Dionýzos (iné názvy: Dionysos, Dionýsos, Dionýz, Bakchos, Bakchus; po grécky Dionysos/iný prepis Dionýsos alebo Bakchos, po lat. Dionysus alebo Bacchus) bol starogrécky a starorímsky boh vína, vinohradníctva, úrody, plodnosti a zábavy.
Bacchus od Caravaggia
Báje mu pripisujú objavenie viniča. Preto bol pre Grékov bohom vína a neviazanosti a predstavoval intuitívnu, spontánnu stránku bytia.
Pôvod a Rodina
Dionýzos bol synom Dia a dcéry kráľa Kadma, Semely (vnuk Area a Afrodity). Čo vlastne v preklade znamená, že Dionýzos bol prapravnuk Area. Tiež je tu ďalší fakt na zamyslenie. Ak bola Dionýzova mama smrteľníčka, malo by to znamenať, že Dionýzos je poloboh a nie boh.
Tiež sa vie, že Semela veľmi chcela vidieť Diovu pravú božskú podobu. Prehovárala ho dlho až jej nakoniec vyhovel a to ju stálo život, pretože žiaden človek ten pohľad nemôže prežiť. Tá žiara je až veľmi veľká. Ale Zeus nejakým spôsobom Dionýza zachránil. Nenechal ho zomrieť. Všil si ho do stehna a tam ďalej žil až kým nenastal čas narodiť sa.
Narodil sa ako syn Dia, to áno, lenže nesedí tu viacej vecí. Ako je možné, že mal až takú veľkú božskú moc, keď jeho mama bohyňou nebola? Ktovie. Polobohovia sa nerodia s takou velikánskou mocou a už vôbec sa nerodia nesmrteľní. Ale on akosi nesmrteľný je.
Podľa bežných vzorcov a schém by mal byť polobohom ako bol napr. Herkules alebo Perseus. Možné tiež je, že sa s tou mocou nenarodil, ale dal mu ju neskôr Zeus, ako dar svojmu synovi a urobil z neho ozajstného boha vína.
Uctievanie a Oslavy
Každý rok sa na jeho počesť konali v Aténach slávnosti Dionýzie (bakchanálie) a Lénaje. Tí, ktorí ho uctievali, sa oddávali divokým výstrelkom, pri ktorých odhadzovali zábrany i svoju obvyklú totožnosť. Tancovali s takmer nadľudským nasadením a pocitom posadnutosti, ako vyznávači, či dokonca dočasne vtelení bohovia. Nakoniec sa úplným vyčerpaním zrútili a zaspali tam, kde im nohy vypovedali poslušnosť.
Oslavy Bakcha a vína - bakchanálie - sa v cisárskom Ríme zmenili na divoké orgie, takže boli zakázané. Oslavy na jeho počesť boli najdivokejšie oslavy v starovekom svete.
Príbeh Dionýza: Temná pravda o bohu vína
Rodina a potomstvo
Keďže sa Dionýzos nazýval boh plodnosti, tak mal ako aj iní bohovia milenky. Jedna z jeho mileniek, smrteľníčka Amedis mu porodila dcéru Ruan. Ďalší potomkovia Dionýza sú Amachon (bohyňa ľudského šťastia a ochrankyňa detí) a jej sestra Salome (bohyňa plodných).
Dionýzos so satyrmi na Brygos Cupe
Symboly
Jeho symboly sú leopard, brečtan, vinič, palica ovenčená viničom a brečtanom a roh hojnosti.
- Leopard
- Brečtan
- Vinič
- Palica ovenčená viničom a brečtanom
- Roh hojnosti
Ďalšie príbehy
Dionýzos neskôr našiel na opustenom ostrove princeznú Ariadnu, ako si šla oči vyplakať z toho ako ju Tézeus nemilo odkopol. Dionýzos sa o ňu postaral, pomohol jej a zaľúbili sa do seba. Dokonca ju zobral na Olymp.
Víno a Pravda
Hovorí sa, že po víne je človek otvorenejší, úprimnejší, bez zábran. Živočích, ktorý povie pravdu. A nie len po víne.
tags: #starogrecky #boh #vina