Sviatosť zmierenia: Spovednica ako miesto milosrdenstva a odpustenia

Sviatosť zmierenia je dar, ktorého darcom je sám Boh. Boh si praje, aby sme tento dar prijali a mali z neho čo najväčší úžitok. Práve problematiku spytovania svedomia a samotnej spovede nám ozrejmil ThDr. Radoslav Lojan, PhD., rímskokatolícky kňaz Arcidiecézy Košice a pedagóg na Katedre systematickej teológie, Teologickej fakulty v Košiciach Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Podľa prikázania Cirkvi, každý veriaci, ktorí dosiahol vek usudzovania, je povinný úprimné sa vyspovedať zo svojich ťažkých hriechov aspoň raz do roka (porov. KKC 1457).

Nestala sa aj pre nás spoveď len ďalšou kresťanskou povinnosťou v zozname? Ak sa pre nás sviatosť zmierenia, jeden zo základov nášho katolíckeho života, stala formalitou, pôstne obdobie a čoraz blížiace sa sviatky Veľkej noci sú skvelou príležitosťou na nápravu.

Spoveď je jedna zo siedmich sviatostí. Ustanovil ju Ježiš Kristus.

Pre platné a hodné vyslúženie musí sviatosť zmierenia obsahovať tieto časti:

  • Spytovanie svedomia
  • Ľútosť nad hriechmi
  • Pevné predsavzatie viac nehrešiť
  • Samotná spoveď
  • Zadosťučinenie po sv. spovedi

Poďme si tieto časti rozobrať podrobnejšie.

1. Spytovanie svedomia

Sviatosti zmierenia má predchádzať dobré spytovanie svedomia. Prakticky to znamená, že vo svetle Božieho slova rozmýšľame, aké hriechy sme spáchali. Najvhodnejšie texty na spytovanie sú treba hľadať v Desatore, v morálnej katechéze evanjelií a listov apoštolov - v reči na vrchu a v ponaučeniach apoštolov.

Časté, denné i niekoľkokrát denne spytovanie svedomia stáva sa liekom, posilou duše. Nielen skôr odoláme pokušeniu, ale vieme čo najskôr zvrátiť stav duše k Bohu. Časté spytovanie svedomia pomáha nemať strach pred Bohom. Časté spytovanie svedomia pomáha pozerať na hriech nie z pohľadu, že budeme Bohom trestaní, ale že my sme urazili Boha, ktorý je Láska, ktorého odprosujeme za svoju absenciu lásky voči nemu, blížnemu i sebe samým. Kto si často spytuje svedomie, nemá strach pred spoveďou.

Príklady otázok pre spytovanie svedomia:

  • Milujem Pána Boha viac ako čokoľvek iné?
  • Hanbil som sa za svoju vieru?
  • Modlievam sa ráno a večer?
  • Spytujem si každý deň svedomie?
  • Čítam Sv. písmo?
  • Prehlbujem svoje náboženské vedomosti?
  • Rozumiem významu sv. spovede, sv. omše, modlitby atď?
  • Verím vešteniu, talizmanom, horoskopom, poverám...?

Dôležité je riadiť sa tým, čo si o mne myslí Boh ako ma on hodnotí.

2. Ľútosť nad hriechmi

Najdôležitejšia vo sviatosti zmierenia je naša úprimná túžba ľutovať svoje hriechy z lásky k dobrému Bohu, snaha zanechať hriech, snaha vyznať všetky, hlavne ťažké hriechy, na ktoré si pri spytovaní svedomia spomenieme.

Ak úmyselne zatajíme ťažký hriech, neodpúšťa sa nám nič, a len konáme ďalší ťažký hriech svätokrádeže a ak chceme skutočne prijať odpustenie, potrebujeme vyznať všetky ťažké hriechy, aj to, že sme niečo v minulosti zatajili. Ak zabudneme vyznať ťažký hriech, odpúšťa sa nám, ale je potrebné pri najbližšej obvyklej sv. spovedi ho vyznať.

„Bože môj, celým srdcom ťa milujem a preto veľmi ľutujem, že som ťa hriechmi urazil. Chcem sa naozaj polepšiť a hriechu sa chrániť.“

Spytovanie svedomia podľa sv Ignáca Martin Halčák

3. Pevné predsavzatie viac nehrešiť

Ľútosť má vždy v sebe aj nápravu toho, čo môžeme napraviť - teda musí mať v sebe túžbu i kroky k zanechaniu takého spôsobu života, ktorý spôsobuje opakovanie hriechu. Potrebujem vrátiť to, čo som ukradol, alebo aspoň vynahradiť, podobne napraviť to, čo som zničil, ospravedlniť sa tomu, komu som poškodil, … nestačí oľutovať iba v duchu alebo slovami, potrebná je aj náprava skutkami tak, ako len môžem.

4. Samotná spoveď

Staré hriechy, z ktorých sme sa už raz úprimne vyspovedali, nemusíme viac opakovať. Pri spovedi je ale nutné vyznať všetky smrteľné hriechy, ktorých si je človek vedomý po dôkladnom spytovaní svedomia. Tieto smrteľné hriechy treba vyznať každý osobitne. Všetky ostatné hriechy sú takzvané „ľahké hriechy”, ktoré nazývame aj „všednými”.

Majú sa ľudia spovedať aj zo skrytých hriechov, t.j. Treba sa z nich spovedať, a to z niekoľkých dôvodov. Po prvé, hriech, ktorý je skrytý v našich očiach, môže byť ťažkým hriechom. Po druhé, vo sviatosti pokánia možno oveľa ľahšie získať odpustenie týchto hriechov. Po tretie, spovedanie sa nás povzbudzuje k väčšej bdelosti. Po štvrté, napomenutia spovedníka sa môžu pričiniť o našu nápravu. Po piate, rozhrešenie, ktoré dostávame, nám dodáva síl, aby sme sa mohli vyhýbať hriechom v budúcnosti.

Spoveď dáva veriacemu človeku toľko, koľko do nej vloží on sám. Ak je to preňho nepríjemná povinnosť, ktorú musí raz za čas vykonať, odchádza síce s odpustením, ale bez perspektívy zmeny. Vyznaním sa človek: 1) postaví zoči-voči hriechom, ktorými sa previnil, 2) berie za ne zodpovednosť, 3) znovu sa otvára Bohu a spoločenstvu Cirkvi.

Svätá spoveď - krátky postup:

  • Keď prichádzaš vyznať svoje hriechy, pozdrav sa:„Slava Isusu Christu!“
  • Kňaz ti odpovie na pozdrav: „Slava i vo viki!“
  • Potom sa prežehnáš (už kľačiac alebo sediac): „V mene Otca i Synai Svätého Ducha. Amen.“
  • Ľutujem všetky svoje hriechy, ktorými som urazil/anajláskavejšieho Boha. Sľubujem, že sa polepším a budem sachrániť od hriechu“.
  • Potom prijmeš rozhrešenie od kňaza a pri slovách: A ja, nehodný kňaz, jehomocou, ktorú mi dal, odpúšťam ti a rozväzujem ťa z pút všetkých tvojichhriechov v mene Otca i Syna i Svätého Ducha.

5. Zadosťučinenie po sv. spovedi

Vykonám uložené pokánie; Ježiš urobil za mňa väčšinu, zomrel za môj hriech a daroval mi život (teda znova ma začlenil do spoločenstva s Bohom, ktoré som hriechom zanechal a zničil) - za každý hriech sa platí životom.

Spovednica nie je vyšetrovacia miestnosť, ale dom Otca

Spovednica nie je vyšetrovacia miestnosť, ale dom Otca, kde sa človek môže vrátiť a pocítiť milosrdenstvo a objatie. Keď človek prichádza do spovednice, už v sebe má ľútosť, je to prejav pokory. Samotný hriech už človeka potrestal. Dôležité je, ako samotný kňaz vstupuje do spovednice. Či je v pohode, cíti sa spojený s Bohom, alebo je vyčerpaný, mrzutý.

Keď v evanjeliách čítam o hriešnikoch, ktorí prichádzali k Ježišovi, nespomína sa tam podrobné vypočúvanie. Ani cudzoložnej ženy, ktorú chceli Židia ukameňovať, sa Ježiš nevypytoval, s kým bola, koľkokrát, kde… Jej hriech bol zrejmý, rovnako ako bola zrejmá jej ľútosť. Márnotratný syn, keď sa vrátil k svojmu otcovi, mal pripravenú presnú formuláciu, ktorú mu povie. Ale on ho nenechal ani dopovedať a objal ho.

Aj ja často hovorím ľuďom, ktorí vstúpia do spovednice, že Boh im už odpustil. Potom im poviem, aby vyznali svoje hriechy, lebo Boh ich už pozná, ale sami pre seba ich potrebujú pomenovať. Ak sa aj niečo povypytujem, tak nie kvôli sebe, ale kvôli dotyčnému človeku, aby svoj hriech nahlas pomenoval a nemusel sa potom k nemu neustále vracať.

Na záver ešte myšlienka pápeža Františka o sviatosti zmierenia: „Spovednica nie je mučiarňou.

Časť sviatosti zmierenia Popis
Spytovanie svedomia Rozmýšľanie vo svetle Božieho slova o spáchaných hriechoch.
Ľútosť nad hriechmi Úprimná túžba ľutovať hriechy z lásky k Bohu.
Pevné predsavzatie Snaha o nápravu a zanechanie hriešneho spôsobu života.
Samotná spoveď Vyznanie hriechov kňazovi.
Zadosťučinenie Vykonanie uloženého pokánia.

tags: #miesto #ktore #sluzi #na #sviatost #zmierenia