Meno Mariána Kočnera prvý raz zarezonovalo v slovenskej spoločnosti v prvej polovici 90. rokov. Pre iniciálky M.K. si ho viacerí zamieňali so synom vtedajšieho prezidenta Michalom Kováčom mladším.
Kočner a Kováč sa spomínali v kauze Technopol, do ktorej boli vtiahnutí bývalým policajtom Petrom Krylovom, ktorý dlhodobo žil v Nemecku. Osobu s týmto menom evidovala vo svojich zväzkoch aj komunistická ŠtB.
Kauza Technopol 1.0
Prostredníctvom bývalého podniku zahraničného obchodu z éry socializmu sa údajne už v decembri 1991 začal pripravovať veľký podvod - fiktívny dovoz textilu do bývalej ČSFR od holandskej firmy Introkomerce incorporation.
Štátny Technopol zaplatil za tovar, ktorý nikto nedodal, 2,3 milióna amerických dolárov, takže mu vznikla škoda v prepočte vtedajších 69 miliónov korún (v prepošte 3,5 milióna eur).
Technopol podal trestné oznámenie v Holandsku, lebo odtiaľ pochádzala dodávateľská firma.
Holandskí policajti spoločne s nemeckými kolegami vypátrali Krylova, ktorého neskôr odsúdili za tento a iné podvody na viac ako 5-ročný trest.
Celá kauza nabrala na obrátkach, keď v roku 1994 Krylov vypovedal, že spolupáchateľom podvodu mal byť aj Kováč a Kočner.
Únos syna prezidenta a Kočner
Voči Kováčovi ml. v tejto kauze neboli okrem tvrdenia Krylova žiadne dôkazy, v Technopole nepracoval. Krylov o ňom rozprával v televíznom dokumente, po čom vydala mníchovská prokuratúra príkaz na zadržanie Kováča ml.
Michal Kováč ml. v kauze vypovedať chcel, ale žiadal, aby nemeckí vyšetrovatelia prišli za ním na Slovensko. Malo sa tak stať 1. septembra 1995. Deň pred tým však prezidentovho syna uniesli do Rakúska.
Podľa obžaloby, ktorú pred rokmi súd pre Mečiarove amnestie odmietol, sa na únose podieľala Slovenská informačná služba (SIS). Už pred tým viedenský súd konštatoval, že na únose sa podieľali slovenské štátne orgány.
Zámerom únoscov bolo, aby sa Kováč dostal do rúk rakúskej polície, ktorá by začala riešiť jeho vydanie do Nemecka. Tým sa znemožnilo, aby Kováč ml. mníchovským prokurátorom rýchlo vysvetliť, že s kauzou nič nemá. Mohla sa teda používať ďalej na diskreditáciu jeho otca prezidenta.
Účasť SIS krátko po únose potvrdil jej príslušník Oskar Fegyveres, ktorý sa na sledovaní Kováča ml. zúčastnil, i keď nevedel, aká akcia sa chystá. Po odkrytí účasti SIS ušiel do zahraničia. Jeho slovenská spojka Róbert Remiáš mu priniesol pol milióna rakúskych šilingov - hovorí sa, že mohli byť od Kočnera. Práve on mal na Fegyveresa nasmerovať aj novinára Petra Tótha, ktorý sa kauzou únosu zaoberal a za Fegyveresom vycestoval.
Kauza Technopol 1.1 a milosť pre Kočnera
Prezident Kováč dal v kauze Technopol svojmu synovi milosť, pretože sa začala vyšetrovať aj u nás a Kováč mladší mal zadržaný pas. Po omilostení už mohol do Nemecka vycestovať a vypovedať. Milosť pritom dostal aj Kočner.
Po istom čase nemecký súd vyniesol rozsudok, podľa ktorého Kočner v kauze s firmou Intercommerce nič nespáchal, podobne ako Michal Kováč mladší.
Kočner však bol na Slovensku obvinený aj pre iný podvod na Technopole. Podľa polície chcel ukrátiť Technopol o viac ako 120 miliónov korún. Jeho spoločnosť Protrend mala sprostredkovať Technopolu predaj oblečenia z Číny a Indie priamo do obchodov na Slovensku.
Predajne zaplatili faktúry Kočnerovmu Protrendu, a ten mal peniaze ďalej posunúť Technopolu. To sa však podľa obžaloby nikdy nestalo. Kočner mal predstierať platobnú neschopnosť a začať vyberať peniaze zo svojej spoločnosti v hotovosti. Následne vykrvácanú firmu previedol na istého Tibora Lišku, ktorý zmizol.
Avšak, milosť sa v Kočnerovom prípade vzťahuje aj na tento prípad, takže sa ďalej nerieši. Keď poslanci vlani zrušili Mečiarove amnestie, zrušili aj milosť pre Michala Kováča mladšieho, ktorý je po rokoch opäť v pozícii obvineného. Kočner dopadol neporovnateľne lepšie. Jeho milosť poslanci vtedy nezrušili - nepodarilo sa to ani opozícii, ktorá to tento rok navrhovala.
Kauza Technopol 2
Technopolu a Kočnerovi sa začal začiatkom roka 2017 venovať aj zavraždený novinár Ján Kuciak. Upozornil na to , že ľudia okolo muža známeho z mafiánskych zoznamov ovládli majetok spoločnosti v hodnote približne 20 miliónov eur. Na začiatku bol spor dnes už bývalých manželov Pávkovcov. Medzi obvinenými figuruje aj Denisa Pávková.
Podľa zistení Jána Kuciaka ovládli ľudia s väzbami na Kočnera v priebehu týždňa - od 2. do 8. decembra 2016 - firmu Technopol Servis a dvakrát previedli majetok, ktorý vlastnila v budove Technopolu.
Samotný Kočner získal dom v Bernolákove, ktorý je tiež súčasťou sporu a vedie sa oň samostatné súdne konanie. Kuciakovi tvrdil, že dom kúpil na základe inzerátu na internete. V čase razie v Kočnerových nehnuteľnostiach v dome bývala Pávková. Ľuďom okolo Kočnera nahrávalo aj rozhodovanie súdov. Neskôr sa musela riešiť aj strata časti spisu. Trestné oznámenie preto podával minister spravodlivosti Gábor Gál. Medzičasom sa spis podarilo skompletizovať. V súčasnosti je majetok Technopolu zaistený na pokyn dozorujúceho prokurátora.
Vyšetrovatelia majú dostatok dôkazov o tom, že Marian Kočner si mal objednať vraždu novinára. Aktuality.sk prinášajú podrobný prehľad Kočnerových káuz a ich vývoj.Kontroverzný podnikateľ sa s prípadom vraždy novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej spájal od samého začiatku . Kuciak dopodrobna rozoberal jeho biznis aj podozrenia z podvodov.Keď polícia zadržala štvoricu podozrivých, okamžite sa odhalili prepojenia medzi údajnou sprostredkovateľkou Alenou Zsuzsovou a Kočnerom. Práve on mal Zsuzsovú finančne podporovať.O možnom prepojení prehovoril aj bývalý siskár Peter Tóth. Ten na Kočnerov pokyn sledoval novinárov, vrátane Jána Kuciaka.Tóth začal vypovedať vo veci deväť mesiacov po vražde novinára a jeho snúbenice. Na políciu prišiel tesne po zadržaní Aleny Zsuzsovej, ktorá je obvinená z objednania vraždy. Tóth s ňou komunikoval a záznamy o ich spoločnej komunikácii mala Zsuzsová v mobile.Podľa neho Zsuzsová zmenila správanie po zadržaní obvinených. Začala zisťovať, či Marian Kočner už v tejto veci nespolupracuje s políciou.
V súčasnosti je Marian Kočner väzobne stíhaný v iných prípadoch a je dôvodne podozrivý, že si objednal vraždu novinára Kuciaka.
📹 Marian Kočner po rozhodnutí súdu | Aktuality
V žiari reflektorov, sused Fica
Marián Kočner sa aj napriek svojim kontroverzným obchodným aktivitám rád prezentoval na verejnosti, najčastejšie v prostredí spoločenskej a neraz aj politickej smotánky. Keď v jeho hoteli na Donovaloch mali sústredenie finalistky súťaže Miss, Kočner nemohol na fotkách chýbať.
Mnoho aktívnych vrcholových politikov známosť s ním priznalo, no takmer všetci dnes od neho dávajú ruky preč. Trojnásobného premiéra Roberta Fica na spoločných fotografiách s Marianom Kočnerom nenájdete. Možno vôbec neexistujú a možno len neprenikli na verejnosť. Faktom však je, že minimálne jeden z obidvoch menovaných sa k tomu druhému hlási.
„S pánom Ficom sme si potykali, keď po založení Smeru mali jeho členovia pracovné stretnutie v Šport Hoteli na Donovaloch, ktorého som spolumajiteľ,“ povedal dávnejšie Kočner pre časopis Plus 7 dní.
Bývalého predsedu vlády spájala s Kočnerom aj luxusná rezidencia Bonaparte, ktorú vlastní daňový podvodník a Kočnerov dobrý známy, Ladislav Bašternák.
V Bonaparte Fico býva, Kočner tam vlastnil byt. Dá sa povedať, že chvíľu boli obaja muži susedia. Kočner neskôr svoj byt predal . Keď sa Ján Kuciak Kočnera na predaj bytu pýtal , začal sa mu do telefónu vyhrážať, že bude zbierať špinu na neho a jeho rodinu. Povedal tiež, že Kuciak prestane písať.
Trojmiliónový primátor a Gorila
Kontroverzný podnikateľ sa raz pokúsil medzi politikov priamo preniknúť - v komunálnych voľbách v roku 2006 neúspešne bojoval o post bratislavského primátora. Do kampane išiel kočnerovsky. Trom voličom dal šancu vyhrať po milióne korún cez súťaž s kvízom.
Napokon ho porazil vtedajší šéf radnice Andrej Ďurkovský aj dobrá známa Monika Beňová. Kočner sa o politiku zjavne živo zaujímal, čo potvrdzuje aj fakt, že pri domových prehliadkach sa uňho našiel USB kľúč so zvukovou nahrávkou zo známej kauzy Gorila.
Tá je o údajnej korupcii politických predstaviteľov štátu. Kočner mohol kontroverzným materiálom vydierať vplyvných aktérov kauzy.Nejde pritom o jedinú nahrávku, ktorou Kočner disponoval. Vyšetrovatelia z tímu Kuciak získali ďalší dôkaz - nahrávku rozhovoru medzi bývalým generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom s Kočnerom.
Vznikli podozrenia, že Kočner mohol korumpovať nielen Trnku, ale aj ďalších poslancov Národnej rady pri voľbe generálneho prokurátora. Obsahom je údajne aj kšeftovanie s nahrávkami z Gorily, úplatky za prepustenie z väzby Jozefa Majského aj za kauzu Glance House.
Podľa Denníka N sa Kočner v nahrávke správa k Trnkovi vulgárne a ako k podriadenému.
Sasanka z termostatu
Krátko pred predčasnými voľbami v roku 2012 sa na internete objavili prepisy SMS-iek medzi Kočnerom a šéfom liberálov Richardom Sulíkom z roku 2010, keď bol predsedom parlamentu. Čoskoro pribudlo aj video z rozhovorov dvojice v Kočnerovej vile, ktoré mala nahrať kamera zrejme umiestená v termostate kúrenia.
Dvojica rozoberala najmä voľbu generálneho prokurátora, v ktorej bol kandidátom aj Dobroslav Trnka. Kočner mal k nemu blízko.Podľa dokumentu mal Sulík cez Kočnera tlačiť na Trnku, aby začal trestné stíhanie voči Igorovi Matovičovi za to, že neoznámil korupciu, keď verejne vyhlásil, že sa ho ktosi ako poslanca pokúsil podplatiť 20 miliónmi eur.
Sulík pripustil autentickosť niektorých SMS, ale viaceré časti dokumentu Sasanka označil za klamstvo. Kočner ho potom napádal na tlačovej besede, že cez bývalého spoločníka skupiny Penta dostali liberáli v igelitke päť miliónov korún. Nebol zaradený do žiadnej skupiny, objavil sa v časti záujmové motorové vozidlá - pri aute Audi S8 a Jeep Wrangler.
A keď zoznamy znova unikli v roku 2011, Kočner v nich opäť nechýbal. V tomto prípade už figuroval v skupine piťovci.
„Viem o tých zoznamoch. Predtým som bol na takom zozname zaradený medzi sýkorovcami a teraz medzi piťovcami. Bojím sa o život, pretože jedna skupina môže odo mňa chcieť ,výlučné‘ a druhá ,prískočné‘. Preto chodím na opancierovanom aute a s ochrankou. Ak by však niekto robil zoznam bielych golierov a zlodejov počas všetkých doterajších vlád na Slovensku, môžem zopár mien dodať,“ reagoval pre čas.sk Kočner.
Boj o Markízu
Vráťme sa ale do augusta 1998, keď drobný fúzatý muž v sprievode ozbrojenej SBS-ky, v ktorej radoch nechýbal Peter Čongrády od sýkorovcov, napochodoval prevzať televízu Markíza. V prvom momente si zrejme verejnosť ani neuvedomila, že je to práve Marian Kočner.
Začala sa tak kauza Gamatex (pomenovaná podľa Kočnerovej firmy), ktorá trvala dva roky a aktuálne ju oživil prípad náhleho výskytu údajných starých zmeniek, ktoré mal vystaviť exriaditeľ Markízy Pavol Rusko.
Všetko odštartovala nedobytná pohľadávka štúdia ESPE voči Markíze, ktorú majiteľ štúdia Siloš Pohanka previedol na Kočnera. Hodnota pohľadávky bola 2,5 milióna nemeckých mariek.
Keď pohľadávku uznala Ruskova spoločníčka Sylvia Volzová, firma Gamatex (vtedy patriaca Kočnerovi a Štefanovi Ághovi) vydražila v exekúcii podnik Markíza-Slovakia. Ten bol väčšinový vlastník Slovenskej televíznej spoločnosti (STS), prevádzkujúcej televíziu.
Kočner si chcel Markízu prevziať a na tzv. - zmenkyPodľa vtedajších medializovaných informácii mala byť cena za Gamatex 80 až 100 miliónov korún. Kočner s Ruskom však v súčasnosti tvrdia, že okrem toho sa dohodli aj na „doplatku“ v hodnote 500 miliónov korún. Táto suma mala byť cenou za akúsi hodnotu vysielacej licencie Markízy, ak sa ju podarí predĺžiť o ďalších 12 rokov.
Rusko údajne nedisponoval touto sumou, a preto mal 11. júna 2000 vystaviť zmenky, ktoré podpísal ako súkromná osoba. uzavreli až 30. júna 2000. Rusko teda mal odovzdať zmenky Kočnerovi, i keď ešte nemal v rukách právnu garanciu, že Gamatex skutočne získa Markíza.
Je otázne, do akej miery by si v tom čase mohli títo dvaja dôverovať, keď sám Kočner priznáva, že s Ruskom nevedeli asi dva roky nájsť spoločnú reč. Obaja si najímali ozbrojené SBS-ky. Ešte v marci 2000 Rusko na Kočnera podal trestné oznámenie pre podozrenie z falšovania verejnej listiny.
Sfalšované?
Hoci mal Pavol Rusko zmenky podpísať v roku 2000, Markíza o nich 16 rokov nevedela. Marián Kočner si potom cez svoju firmu Inkaso a správa zmeniek začal uplatňovať v roku 2015 hneď štyri zmenky: dve na sumu po 250 miliónov korún (8,3 milióna eur) mali nadobudnúť splatnosť v júni 2015, ďalšie dve boli vydané ako bianko zmenky - sumu 26,2 miliónov eur a splatnosť do nich ručne doplnili v roku 2016.
Zmenky mali pôvodne patriť Kočnerovi a Ághovi ako súkromným osobám, cez iné firmy ich napokon získala Kočnerova spoločnosť Správa a inkaso zmeniek.
Tri zo štyroch zmeniek sa riešia na súde, pričom Kočner si najprv zapísal čiastkový úspech: bratislavská okresná sudkyňa Zuzana Maruniaková uznala, že prvú zo série zmeniek, ktoré si nárokuje cez súd, mu musí Pavol Rusko a TV Markíza preplatiť. Ide o sumu 8,3 milióna eur plus úroky a súdne trovy.
Potom ale zaúradovala policajná NAKA a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Ján Šanta. Kočnera s Ruskom obvinili, že zmenky sfalšovali. Elitní policajti dali urobiť renomovanej písmoznalkyni nezávislý posudok. Tá mala k dispozícii viac ako 300 podpisov Pavla Ruska z obdobia rokov 1993 až 2016.
„Podpisy na zmenkách neboli vyhotovené dňa 11. júna 2000. Podpisy na sporných zmenkách boli vyhotovené po roku 2013," znie záver znalkyne. Práve pre túto kauzu sa dostal Kočner za mreže - Najvyšší súd na neho uvalil preventívnu väzbu, aby nemohol pokračovať v trestnej činnosti.
V automobilke proti sebe, Maják nádeje ich spojil
Zmenky nie sú jediná kauza, ktorá Kočnera spája s bývalým politikom a šéfom televízie Ruskom. Stretli sa proti sebe aj vtedy, keď Rusko viedol rezort hospodárstva a snažil sa o investíciu automobilky Kia Motors pri Žiline.
Kočner však skúpil od súkromníkov časť pozemkov, bez ktorých by sa továreň na výrobu áut nedala postaviť. Po prvotnom rozruchu napokon pozemky so ziskom predal Slovenskému pozemkovému fondu.
Keď v roku 2015 vyšlo najavo , že Kočner a Rusko sa už udobrili, pustili sa spolu do zvláštneho obchodu.
Rusko sa zapísal ako nový štatutár neziskovky Maják Nádeje, ktorú založili bratislavské Staré mesto a Nadácia Markíza. Rusko bol kedysi šéfom nadácie aj televízie s rovnakým názvom.
Po rokoch sa k neziskovke vrátil. S Kočnerom sa vzápätí dohodol na výmene budovy, v ktorej sídlila a starala sa o týrané ženy. Po novom sa mala neziskovka presťahovať do kontroverznej bytovky Five Star Residence, ktorá figuruje v ďalšej Kočnerovej kauze.
Výsledkom čudných obchodov je exekúcia budovy, ktorú vložila do majetku neziskovky bratislavská mestská časť Staré Mesto.
Podkladom pre exekúciu sa stala notárska zápisnica, ktorú podpísal Rusko. Priznal v nej dlhy a súhlasil s exekúciou majetku neziskovky Maják Nádeje.
Podľa Starého Mesta konal Rusko v rozpore so stanovami neziskovky, ktoré vyžadovali súhlas správnej rady. Keďže ho Rusko nemal, podľa bývalého starostu mestskej časti Radoslava Števčíka nemal notár zápisnicu overiť. „Notár si to neoveril a pochybil."Pôvodným veriteľ... OĽaNO pripomína, že jedným z hlavných aktérov kauzy bol Kočner.
Pokus o zrušenie milostí v kauze Technopol
Hnutie OĽaNO chcelo zrušiť milosti aj ďalším obvineným v kauze Technopol, navrhovalo zmenu v Ústave Slovenskej republiky.
„Hlavným účelom predkladaného návrhu ústavného zákona je rozšíriť príslušné ustanovenie Ústavy SR tak, aby bolo možné zrušiť aj ďalšie exprezidentom SR Michalom Kováčom udelené milosti pre obvinených v kauze Technopol z 90. rokov minulého storočia," uvádzali poslanci za hnutie OĽaNO v dôvodovej správe k návrhu ústavného zákona.
Udelené milosti podľa poslancov za hnutie Igora Matoviča neplnili svoj účel, naopak bránili naplneniu princípu, že spravodlivosť platí rovnako pre každého bez rozdielu.
Okruh rozhodnutí exprezidenta o udelených milostiach navrhovali poslanci rozšíriť najmä o tie milosti, ktoré sa týkajú káuz spojených s bratislavským Technopolom.
Pripomínali, že jedným z hlavných aktérov týchto káuz bol aj Marian Kočner, známy ako osoba z tzv. Súvisiaci článok Zvrat v kauze Technopol. Prokurátor stopol peniaze pre Kočnerovu skupinu Čítajte „Osobitne poburujúce je podozrenie, že táto osoba, ktorej bola v minulosti udelená milosť, stála za vraždou dvoch mladých ľudí, a to novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice," uviedli predkladatelia.
Dôvodom, prečo parlament v roku 2017 nezrušil milosti prezidenta Michala Kováča aj ďalším aktérom kauzy Technopol, ale len voči jeho synovi, bol kompromis vo vládnej koalícii.
Opozičná strana Sloboda a Solidarita (SaS) žiadala zrušiť v Národnej rade SR prezidentskú milosť pre Mariana Kočnera, udelenú v kauze Technopol.
"Chceme zrušiť milosť pre Kočnera, ktorá mu bola udelená v kauze Technopol. Pred viac ako rokom Národná rada SR zrušila takzvané Mečiarove amnestie a tiež milosť pre Michala Kováča mladšieho. Vládna garnitúra, a najmä strana Smer-SD, odmietala zrušiť aj milosť pre Kočnera, pretože im záležalo na tom, aby si ho nepohnevali," uviedol poslanec NR SR Ľubomír Galko (SaS)."Dnes je však odlišná situácia. Kočner, je väzobne stíhaný v iných prípadoch a navyše je dôvodne podozrivý, že si objednal vraždu novinára Kuciaka. To sú všetko dôvody, prečo predložíme ústavný návrh zákona a dáme možnosť koaličným poslancom, aby ukázali svoj charakter," doplnil Galko.
Ústavnoprávny výbor na svojom utorkovom rokovaní odporučil parlamentu, aby zrušil milosť bývalého prezidenta Michala Kováča pre Mariana K. v kauze Technopol.
Poslanci sa v návrhu odvolávali na to, že jedným z hlavných aktérov tejto kauzy je podnikateľ Marian Kočner, na ktorého medzičasom podal prokurátor obžalobu v prípade objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej.
V kauze Technopol už bola zrušená milosť pre Michala Kováča mladšieho, syna exprezidenta Kováča. Rozhodnutie bolo súčasťou zrušenia tzv.
Zjednodušene, tento návrh je o tom, že navrhujeme, aby Národná rada zrušila aj ostatné milosti v súvislosti s kauzou Technopol okrem tých milostí, ktoré vlastne už zrušené boli plus-mínus pred dvomi rokmi v prípade syna prezidenta Michala Kováča. A zároveň hneď treba na začiatok povedať, že áno medzi týmito ostatnými páchateľmi kauzy Technopol je aj Marián Kočner a bude sa to týkať aj jeho. Tento návrh však nepredkladáme preto, lebo Kočner, ale predkladáme preto, lebo sme presvedčení, že keď chceme naozaj zadosťučiniť spravodlivosti, mali by sme spochybniť všetky milosti v kauze Technopol, a nielen milosť voči synovi Michala Kováča. Lebo Michal Kováč, keď sa odosobníme od nášho vzťahu voči, voči nemu, či teda pozitívnemu, alebo negatívnemu, pozitívneho alebo negatívneho, Michal Kováč nemal žiaden dôvod dávať nejakým podvodníkom z kauzy Technopol milosť. A keď im raz tú milosť dal, tak je evidentné, že iba preto, lebo medzi podvodníkmi bol aj jeho syn a bolo by naozaj veľmi trápne dávať milosť iba jednému podvodníkovi z kauzy Technopol, tak dal všetkým podvodníkom z kauzy Technopol, medzi ktorými bol aj Marián Kočner. Takže keď chceme byť spravodliví naozaj, tak a spochybnili sme milosť svojim hlasovaním pred približne dvomi rokmi v tejto veci, tak buďme spravodliví a zrušme ju voči de facto ako kebyže celej kauze Technopol, lebo áno, Michal Kováč podľa môjho názoru urobil toho veľmi veľa dobrého, ale v tejto veci konkrétne zlyhal a uprednostnil svoj osobný záujem pred verejným záujmom.
Nebudem vás zdržovať, len teda pre pamäť a pre tých ľudí, ktorí tu neboli. Navrhujeme, aby sme zrušili aj ostatné milosti v kauze Technopol, lebo máme pocit, že pán Michal Kováč starší udelil milosť v tomto prípade všetkým aktérom kauzy Technopol iba preto, lebo medzi tými páchateľmi bol aj jeho syn Michal Kováč mladší.