Kresťansko-demokratické hnutie (KDH) patrí v konzervatívnom svete k fundamentálnejšiemu krídlu. Hlavnou témou konzervatívnych strán je ochrana tradičných hodnôt, na ktorých vyrástla naša kultúra, kam patrí podľa KDH viera v kresťanské učenie, boj proti zlu, ochrana života a tradičná rodina.
KDH oficiálne považuje homosexualitu za chorobu, z ktorej sa dá vyliečiť. Tento postoj bol viackrát verejne vyjadrený, napríklad psychiatrom Alojzom Rakúsom, ktorý údajne "vyliečil" dvoch homosexuálov. V plamennom boji okolo otázky, či sa dá homosexualita liečiť, alebo nie sa používajú na oboch stranách neveľmi férové rádobyvedecké tvrdenia.
Napríklad Rakús opiera svoje tvrdenie o zanedbateľnú vzorku homosexuálov, ktorých údajne úplne vyliečil, a ktorí navyše mohli byť bisexuáli. Ale aj druhá strana sa opiera o jednotlivé vedecké výskumy, ktoré môžu poukazovať iba na niektoré oblasti problému napríklad prednáška "Súčasná rodina a fenomén homosexuality" MUDr. Antona Rákaya. Faktom však je, že homosexualita je vedecky otvorená otázka a akékoľvek jednoznačné tvrdenia o jej podstate sú nevedecké.
Pre katolícku cirkev a pre KDH je však príčinou choroba, čo je len jedna z foriem zla, a proti chorobám je predsa správne bojovať a nie ich podporovať.
Homosexualita ako choroba: Akého je charakteru?
Ak predpokladáme, že homosexualita je choroba, akého je charakteru? Pod pojem choroby sa zaraďuje celý rad javov, ktorých podstata je často značne odlišná. Chorobou je chrípka, ktorú spôsobuje vírus, ktorý využíva naše bunky na svoje rozmnoženie, ale aj zápal pľúc, ktorý spôsobujú baktérie, ktoré využívajú naše bunky ako svoju potravu. Pod chorobou sa rozumie napríklad rázštep, ktorý vzniká počas vývinu plodu v maternici, ale aj mongoloidnosť, ktorá je dôsledkom chybnej replikácie chromozómov v zárodočných bunkách, ale aj hemofília, ktorá je dôsledkom mutácie génu na Y chromozóme DNA a je dedičná.
Ešte pred dvesto rokmi bol všeobecne rozšírený názor, že choroby sú boží trest, alebo skúška, ktorú treba podstúpiť pred vykúpením. Dôsledkom búrlivého vývoja lekárskej vedy je presvedčenie, že všetky choroby sa dajú liečiť, chce to iba dostatočný čas na vedecký výskum. Záleží na tom, aký uhol pohľadu zvolíme. Ak skúmame počet novorodeneckých úmrtí, tak áno, počet klesá.
Rovnako radikálne klesol počet úmrtí na voľakedy fatálne bakteriálne ochorenia, ako je tuberkulóza, angína, alebo zápal pľúc. Tiež stúpa priemerna dĺžka života. No dá sa na vec pozrieť aj z inej strany. Klesol počet chorôb? Odpoveď na túto otázku je zložitá. Napríklad stúpa počet alergií, ale aj rakovinových ochorení. Vznikol celý rad nových chorôb, ako je AIDS, EBOLA, SARS a podobne.
Zároveň sa vracajú staré kmene baktérií v nových mutáciách, ako je napríklad baktéria operačných sál Staphylococus aureus, alebo nový kmeň tuberkulózy. Obidva sú príkladom toho, ako lekárska veda tým, že lieči existujúce choroby, produkuje choroby nové. Kde inde mohol vzniknúť na všetky antibiotiká odolný mutant stafilokoka, ako v operačných sálach, kde sa na baktérie vyvoláva extrémny selekčný tlak prostredníctvom dezinfikácie silnými antibiotikami?
Dôsledkom úspechov lekárskej vedy je aj celý rad chorôb spojených s prirodzenou degeneráciou organizmu vekom. Ľudia sú čoraz starší a zároveň stále chorejší. Artritídy, srdcovocievne ochorenia, rakoviny, neurodegeneratívne ochorenia a celý rad iných chorôb je typických pre vek nad 40 rokov, teda na obdobie, kedy už väčšina našich predkov umierala.
Z uvedeného je zrejmé, že s tým "pokrokom" v lekárskej vede to nie je také jednoduché, ak sa skutočnosti nevytrhnú z celkového kontextu. Vôbec samotná myšlienka pokroku je iba inou formou kresťansko-židovského vyčleňovania "dobra" proti "zlu". Ovšem nič sa nedá takto deliť bztrestne. Každé posilnenie "dobra" značí posilnenie "zla" v celkovom kontexte.
Hoci sa paradoxne s posiľňovaním "dobra" v liečení ľudí pomocou descartovskej racionálnej vedy dopúšťame aj zvyšovaniu "zla" v náraste rôznych ochorení, vedomie tejto súvislosti iba veľmi pomaly preniká do všeobecného povedomia. Ale preniká, a som si takmer istý, že skôr, či neskôr sa tohto faktu zmocnia náboženskí radikáli a opäť budú poukazovať: "Hľa ľudská pýcha!!!"
No a práve teraz sa odvažujú tvrdiť hlavne kresťanskí aktivisti, že homosexualita je choroba, teda zlo, a musíme ju liečiť. Akého typu choroby asi podľa KDH homosexualita je? Zrejme ju nepovažujú za infekčné ochorenie, ba ani za genetické, či inak vrodené. Presne v duchu ich ideológie zla ju považujú za psychické ochorenie spôsobené nemorálnym správaním, teda hriechom, teda nesprávnou výchovou.
Možno. Problém je však v tom, že dnes už aj psychológia a psychiatria nevyznáva tzv. behavioristický model psychiky, ktorý bol tak rozšírený v prvej polovici dvadsiateho storočia. Stále viac chorôb, za príčinu ktorých bola pôvodne považovaná nesprávna výchova, je dnes liečených medikamentózne, tzn, že majú vrodený charakter.
A nielen to. Podľa evolučnej psychológie, ktorá naberá na stále väčšej váhe, sa dá predpokladať, že minimálne 70% nášho správania je podmienených geneticky a zvyšok prostredím - teda aj výchovou. To aj zdôraz)ujem preto, lebo vplyv prostredia sa nedá obmedziť iba na výchovné pôsobenie rodiny, či školy.
Aby toho nebolo dosť, charakter homosexuality, jej približne stabilné rozšírenie v populácii a spôsob jej odovzdávania do ďalších generácií nebezpečne pripomína zákonitosti, ktoré zatiaľ poznáme v evolučnej biológii.
Treba povedať že príčiny homosexuality zatiaľ nie sú jednoznačne určené. Veľmi pravdepodobné je, že ich môže byť viacero, ba dokonca môže byť viacero druhov homosexuality. je dosť veľká pravdepodobnosť toho, že prinajmenšom časť homosexuálnych jedincov má svoju orientáciu determinovanú geneticky, tzn.
Pre druhú skutočnosť hovorí rastúci počet štúdií. Aby sme toto tvrdenie pochopili, musíme si ubvedomiť, že vždy doteraz istá časť homosexuálne orientovaných jedincov žila v heterosexuálnych vzťahoch a aj keď v týchto vzťahoch nebola sexuálne uspokojená, predsa len mala možnosť sa rozmnožovať a tým aj rozširovať svoju homosexuálnu orientáciu prostredníctvom génov do ďalších generácií.
Práve preto, že hoci boli homosexuálne orientovaní, no boli schopní heterosexuálnych vzťahov, sa vyskytujú títo jedinci častejšie ako čistí homosexuáli, ktorí oveľa ťažšie prenesú svoje gény do ďalších pokolení. Vždy existuje časť jedincov, ktorí z rôznych dôvodov chcú mať deti. Zrejme to je tak aj medzi homosexuálmi. Táto potreba sa dá v heterosexuálnom prostredí uspokojiť jedine v heterosexuálnom zväzku.
Alebo presnejšie povedané - doteraz sa dala. Dôsledkom toho je, že napriek silnému spoločenskému tlaku sa gény podmieňujúce vznik homosexuality nevytratili, ale práve naopak - mali možnosť sa šíriť medzi populáciou.
Je oprávnená otázka, prečo teda nie je početnejšia subkultúra homosexuálov ako zväčša uvádzaných 5%? Správna odpoveď je, že neviem, ale sú niektoré indikácie, ktoré môžu niečo naznačovať.
Ale vráťme sa k našej téme. Predstavme si spoločnosť, v ktorej si môžu homosexuálne orientované páry adoptovať deti. V dôsledku toho klesne počet homosexuálne orientovaných jedincov, ktorí chcú mať deti a ktorí žijú v heterosexuálnom vzťahu. Zníži sa tým možnosť prenosu ich génov do ďalších generácií.
Vidíme teda, že KDH tým, že chráni tradičnú rodinu pred liberálnymi vplyvmi, zároveň s veľkou pravdepodobnosťou podporuje šírenie génov podmieňujúcich homosexualitu. Hľa, paradox.
Ak je teda homosexualita chorobou a choroba je zlom a zlo, ako veria kresťania, je dielom Satana, tak KDH podporuje dielo Satanovo.
Tabuľka: Argumenty pre a proti liečbe homosexuality
| Argumenty pre liečbu homosexuality | Argumenty proti liečbe homosexuality |
|---|---|
| KDH považuje homosexualitu za chorobu a zlo. | Homosexualita je vedecky otvorená otázka. |
| Možnosť vyliečenia (prípad Alojza Rakúsa). | Malá vzorka "vyliečených" homosexuálov. |
| Ochrana tradičnej rodiny a hodnôt. | Podpora šírenia génov podmieňujúcich homosexualitu. |