Nedávno sme boli svedkami ukončenia rekonštrukcie vonkajšej fasády Kostola reformovaného, ktorý slúži veriacim hlásiacim sa k Reformovanej kresťanskej cirkvi. Svetlú fasádu nahradila tmavšia, výraznejšia, ktorá má evokovať terakotu. Pri tejto príležitosti sme sa rozhodli v krátkosti priblížiť dejiny nielen kostola, ale aj samotnej Reformovanej cirkvi v Košiciach.
Vznik a Vývoj Reformovanej Cirkvi
Pri hľadaní založenia Reformovanej cirkvi ťažko nájsť nejaký jednoznačný dátum. Boh v reformácii použil viacero mužov, napr. Zwingliho v Zürrichu, Bucera v Štrassburgu, Knoxa v Škótsku. Avšak nový duchovný smer sa však začal bezpochyby v prvej polovici rokov 1500 v Ženeve, kde žil - pôvodom Francúz - Ján Kalvín.
Učenie reformácie sa šírilo v prvom rade v Nemecku, potom v severných štátoch Európy, ale aj v Škótsku, Holandsku a Uhorsku. Šírili ho zväčša študenti, obchodníci a vandrujúci remeselníci. Reformovaná cirkev, jej hlásatelia boli často prenasledovaní.
Na viacerých miestach v Poľsku, Taliansku, Španielsku boli reformovaní takmer úplne zlikvidovaní. Vo Francúzsku počas „Bartolomejskej noci“ 24. augusta 1572 bolo násilne zabitých 20 000 hugenotov - francúzskych reformovaných. V Nantes po edikte v roku 1685 úplne stratili náboženskú slobodu. V roku 1670 bola skupina reformovaných farárov predaná a odvedená na galeje do mesta Neapol.
Kalvinizmus prežil rozličné prenasledovanie no aj dnes patrí medzi najsilnejšie protestantské cirkvi. Dostal sa aj do Ameriky. Čo sa týka vierovyznania okrem Nicejského, Athanasiovho, ktoré sú spoločným kresťanským dedičstvom, smerodajným je v roku 1563 vydaný Heidelberský katechizmus a v roku 1566 od H. Bullingera vydané II. helvétske vierovyznanie. Reformovaní ich však nepovažujú za konečné a neomylné.
Bullinger píše v predslove II. Reformovaní uznávajú dve sviatosti: svätý krst a svätú Večeru Pánovu. Ježiš nariadil iba tieto dve sviatosti. Reformovaná cirkev o spasení verí, že ono nie je zaslúžené skrze dobré skutky, lebo je jedine darom Božím. (Ef. 2,8) Dobré skutky sú už ovocím spasenia, jeho svedectvom, že vzrastáme v milosti a poznávaní Krista. Dosiahnutie spasenia vedie jedine cez Krista.
Reformované kostoly, v ktorých v centre bohoslužieb stojí výklad z Písma Svätého (kázeň), vysluhovanie sviatostí, spev a modlitba, sú svojim vzhľadom jednoduché. V kostoloch nie je oltár. Reformovaná kresťanská cirkev je budovaná na základe Svätého Písma. V zmysle Svätého Písma a vierovyznaní: II.helvétske vierovyznanie a Heidelberský katechizmus uznáva Ježiša Krista za jedinú hlavu cirkvi a spravuje sa podľa zásad synodálno-presbyterských, totiž, že zákony vynesené synodou, ktorá je hlavným zákonodarným a výkonným orgánom cirkvi, vykonávajú presbytéria.
Prvá cirkevná organizácia je cirkevný zbor. Cirkevný zbor je dvojaký: „matkocirkevný“ zbor, ktorý vydržiava samostatnú duchovenskú stanicu, a „dcérocirkevný“ zbor, ktorý je zo stanoviska duchovnej starostlivosti pričlenený k niektorému matkocirkevnému zboru.
Jej vznik na území dnešného Slovenska datujeme rokom 1567, kedy sa konala synoda - cirkevný snem v dnešnom Debrecíne v Uhorsku, ktorá sa prihlásila k reformačnému snemu Jána Kalvína.
Okrem evanjelickej cirkvi pôsobili v Košiciach v 16. storočí zvyšné protestantské cirkvi, a to v utajení a neorganizovane. K vzniku prvej Reformovanej kresťanskej cirkvi v meste došlo v roku 1644 na Zelený štvrtok. V tento deň sa zišli stúpenci kalvínskej viery v modlitebni kráľovského domu na Službách božích, v súčasnosti sa na tomto mieste nachádza Kostol Najsvätejšej Trojice.
Rákóczi pri tejto príležitosti daroval cirkvi dva vzácne kalichy a tanier, ktoré cirkev opatruje dodnes.
Ján Kalvín
História Reformovaného Kostola v Košiciach
V roku 1944 bola v Košiciach vydaná Kronika košických kalvínov, ktorá mapuje históriu reformovanej cirkvi.
Reformovaná cirkev v Košiciach prežila pohnuté dejiny. V roku 1644 kalvín Juraj Rákoczi I. a jeho manželka Zuzana Lorántffy pri slávnostnom príchode do mesta nemohli dať odslúžiť ďakovnú bohoslužbu v kostole svätej Alžbety, ale slúžili ju v súkromnom dome.
Na Mäsiarskej ulici v rokoch 1642-1655 kalvíni zo zozbieraných peňazí vybudovali kostol, školu a faru. Na jeden čas tu bola prenesená aj slávna škola zo Šárošpataku. V roku 1673 bol kostol spolu so školou a farou zrekvírovaný. O päť rokov Imrich Tököly kostol kalvínom vrátil. Po 18-nástich rokoch ho František Csáky odobral znova pre potreby vojska.
Prvý kalvínsky kostol bol postavený na nároží dnešnej Mäsiarskej a Uršulinskej ulice v rokoch 1650-1663.
Koncom 17. storočia prebiehala však silná rekatolizácia a návratom dominikánov do Košíc v roku 1698 sa dovŕšil proces prevzatia mesta katolíkmi. Manželka Leopolda I. v roku 1698 usadila v Košiciach aj rád sv. Uršule a Kalvínsky kostol pridelili práve uršulinkám.
Protestantské cirkvi dostali ako náhradu len pozemky mimo mestských hradieb. Kalvínom dali odškodné vo forme stavebného pozemku v rámci vtedajšieho Nižného húšťaku (južne od mestských hradieb), kde si postavili menší kostol.
Za povstania Františka II. Kostol na Mäsiarskej ulici sa im prinavrátil 9. januára 1706, avšak bez podpory Rákócziho boli kalvíni opäť vyhnaní z mesta 20. apríla 1711 a vrátili sa na košické južné predmestie.
Kostol bol aj v držbe rádu sestier uršulíniek, ktoré premiestnila manželka cisára Leopolda. Kalvíni si na jednom z ôsmich pozemkov na Moldavskej ceste v roku 1714 vystavali drevený kostol. Snažili sa dostať do mesta.
Po zbúraní východných hradieb mesta na začiatku 19. storočia odkúpila kalvínska reformovaná obec za 6150 zlatých veľké trojposchodové sklady na dnešnej Hrnčiarskej ulici (na mieste Drábskej brány), aby si ho prestavala na kostol. Práce sa začali 18. júla 1805 pod vedením kurátora Juraja Farkassányiho. Kostol bol vysvätený 22. septembra 1811.
Dóm svätej Alžbety
Architektúra a Súčasnosť
Tento kostol bol v roku 1805-1811 prestavaný na kamenný kostol. Kvôli dobovým predpisom vchod do kostola nesmel smerovať do hlavnej ulice.
V roku 1853 vstavali do priečelia vežu, ktorá bola ďalej nadstavaná počas zásadnej rekonštrukcie kostola koncom 19. storočia, v roku 1895. Počas nej bol kostol prefasádovaný v neorománskom duchu a košický staviteľ Jozef Munkátsy údajne na vlastné náklady vežu zvýšil na viac ako 35 metrov. Na jej vrchol bol umiestnený pozlátený plechový kohútvyrobený ešte v 16. storočí.
Veža predstavuje výrazný architektonický prvok, keďže je v rámci pôdorysu kostola umiestnená asymetricky, čím je viditeľná z Hrnčiarskej, Kováčskej, ale aj Hlavnej a Mlynskej ulici. Interiérovú výzdobu kostola tvoria maľby realizované v prvej polovici 19. storočia a v polovici 20.
Veža kalvínskeho kostola s výškou 35,6 m je dominantou východnej centrálnej časti mesta. Na vrchole kostola tiež nájdete vzácneho kohúta z výšky 48-metrovej veže! A vedeli ste, že pôvodne bol tento kohút umiestnený na severnej veži Dómu sv.
V medzivojnovom období bola ulica pred Kalvínskym kostolom nazvaná ako „Kalvínovo námestie“.
Košický reformovaný zbor je v súčasnej dobe dvojjazyčným. Veriaci zboru už niekoľko rokov podieľajú aj na spoločných ekumenických aktivitách. Ich príprava, ale aj realizácia sú jedným z hlavných hmatateľných prejavov hľadania skutočnej náplne praktického kresťanstva v každodennom živote, v spolunažívaní, v láske a tolerancii.
„Kalvínsky, či inak známy ako Reformovaný kostol nájdete na krásnom námestí vedľa Miklušovej väznice a pred vstupom do čarovnej Uličky remesiel."
V parlamente nás umlčali, preto pokračujeme na námestiach po celom Slovensku.
Ottov plán z roku 1832
Východoslovenské múzeum v Košiciach má vo svojich zbierkach pôvodne tri verzie tohto jedinečného plánu slobodného kráľovského mesta Košice. Jeho autorom je košický inžinier Jozef Ott. Ešte nedávno bol plán datovaný do roku 1841, najnovšie bádanie však túto hranicu posunulo na rok 1832. Jedna z verzií plánu je kolorovaná a v pravej časti obsahuje legendu vysvetľujúcu popis jednotlivých budov, pozemkov a ostatných verejných či súkromných objektov. Zaujímavosťou je, že plán je trojjazyčný, v popisoch sa využíva slovenský, nemecký a maďarský jazyk. Po Chunertovom pláne je to druhý najstarší známy plán mesta a je podrobnejší, napríklad obsahuje aj číslovanie jednotlivých domov.
Plán slobodného kráľovského mesta Košice - Ottov plán z roku 1832. Celkový pohľad / Kolorizovaná verzia Ing. Juraja Bauera.
Plán zobrazuje samotné mesto obklopené predmestiami. V dolnej časti plánu, smerom na západ, sa nachádza Stredné predmestie (Mittlere vorstadt). V tom čase bolo reprezentované radovou zástavbou drobných domčekov a pozemkov s viacerými ulicami, z ktorých niektoré pretrvali už od stredoveku, napríklad Richtárska a Tehlová ulica. Prakticky celá táto štvrť bola postupne asanovaná. Na pomedzí Stredného predmestia, Myslavskej a Moldavskej ulice, je vyznačený vtedy známy a navštevovaný hostinec U zajaca. Odtiaľ až približne po dnešnú Zborovskú ulicu siahala Zajačia ulica. Tam už začínalo Dolné predmestie (Untere vorstadt). Priestor dnešného Námestia osloboditeľov tvorí väčšiu plochu, ktorá vznikla po zbúraní hradieb a vtedy ešte nemal pomenovanie. Smerom na juh vedie Stredná ulica, na ktorej sa nachádza Špitál spolu s Chlapčenským nápravným ústavom na jednej a hostincom U zeleného stromu na druhej strane. Za Dolným predmestím, pri mŕtvom ramene Hornádu, stál Cisársko-kráľovský mlyn na pušný prach. Jeho existenciu možno na tomto mieste doložiť už v 16. storočí. Neďaleko neho sa nachádza Dolný mlyn, jeden z trojice mestských obilných mlynov na tomto toku.
Dolné predmestie so Špitálom, hostincom U zeleného stromu a mlynom na pušný prach / Kolorizovaná verzia Ing. Juraja Bauera.
Priestor východne od mesta, pri meandroch Hornádu, tvorili mestské lúky a nachádzali sa tu aj súkromné pozemky košických mešťanov či šľachticov. Severovýchodne od mesta je štvrť, na ktorej je zopár ulíc, najznámejšia je ulica svätého Ladislava, ktorá je doložená už v stredoveku. Z tejto časti mesta vychádza smerom k Mlynskému náhonu a Hornému mlynu Záhradnícka ulica. Voľný priestor, vzniknutý po zbúraní hradieb, ešte na tomto pláne nie je pomenovaný. Neskoršie tam bolo Stavebnícke námestie a potom Námestie Františka Jozefa, pomenované po cisárovi Františkovi Jozefovi I. Tento vtedy ešte nezastavaný priestor je spojený s Horným predmestím, odkiaľ vedie smerom na sever Čermeľská cesta.
Mesto je vyobrazené už bez hradieb, ktoré boli búrané priebežne už od konca 18. storočia. Medzi poslednými objektmi vo vnútornom meste bola v roku 1831 zbúraná Dolná brána. Obrovská plocha západne od mesta smerom k Strednému predmestiu vznikla práve po zbúraní opevnenia. Na pláne nesie názov Miesto pre projektované budovy.
Pohľad na prázdne miesto medzi Stredným predmestím a mestom, vytvorené po zbúraní hradieb / Kolorizovaná verzia Ing. Juraja Bauera.
V južnej časti mesta je uvedená vtedy čerstvo postavená Všeobecná nemocnica pod názvom Allgemeines Krankenhaus. Bola prvou košickou nemocnicou. Na Mlynskej ulici nachádzame Evanjelický kostol - Evang. Luth. Kirche, ktorý bol postavený len zhruba 15 rokov predtým. Tento objekt stojí na svojom pôvodnom mieste dodnes. Z Mlynskej ulice smerom na sever vedie Hrnčiarska ulica, na pláne nazývaná Hafner Gasse. Táto ulica vedie popri Kalvínskom kostole - Reformirte Kirche, postavenom v rokoch 1804 - 1811, ktorý stojí na mieste pôvodnej stredovekej mestskej brány nazývanej Maľovaná brána. Oproti kostolu, smerom do srdca mesta vedie Buttel gasse, teda v preklade Väzničná ulica. Ako názov napovedá, nachádza sa tam Mestská väznica, dnešná Miklušova. Paralelne s Hrnčiarskou ulicou vedie Kováčska ulica - Schmidt gasse, pôvodne zvaná aj Slovenská ulica - Windische gasse. Na konci Kováčskej ulice, na Kasárenskom námestí sa nachádzajú Vojenské kasárne - Casserne.
Východná časť vnútorného mesta s ulicami Väzničná, Hrnčiarska, Mlynská a Kanálová, dnes Puškinova, s dominantami ako Evanjelický a Kalvínsky kostol. Vedľa neho pod číslom 297 sa nachádza Mestská väznica, dnes Miklušova / Kolorizovaná verzia Ing. Juraja Bauera.
Oproti kasárňam, cez ulicu sa nachádza Zbrojnica - Zeughaus. Tu sa už dostávame na Hlavnú ulicu, ktorá aj dnes tvorí najrušnejšiu časť mesta. Z významných objektov, ktoré sa tu nachádzali, možno spomenúť Vojenský špitál, teda čosi ako vojenská nemocnica, už nejestvujúci hostinec U zlatej hviezdy - Gasthaus zum Goldenen Stern, Biskupský palác a v jeho blízkosti Farský dvor. Východnú časť zasa reprezentujú hostinec U čierneho orla - Gasthaus zum schwarzen Adler a Župný dom - Comitats Gebäude, kde bolo sídlo Abovskej župy. O niečo vyššie na sever bola Radnica - Rathhaus ako sídlo mestských orgánov, vychýrený hostinec Levočský dom - Leutschauer Gasthaus, Jezuitský - Jesuiten Kirche, dnes Premonštrátsky kostol. Ďalej po línii Hlavnej ulice možno vidieť Františkánsky kostol spolu so seminárom - Franciskaner Kirche, Seminarium.
Západne od Hlavnej ulice smerom k niekdajším hradbám sa nachádza Pivovarská ulica - Brauhaus Gasse, dnešná Poštová, kde na mieste terajšieho gymnázia vidieť Pivovar - Brauhaus, ktorý spravovalo mesto. Odtiaľ smerom von z mesta je Jazdecká škola - Reitschule. V línii pôvodných hradieb zo severu na juh idú ulice Drozdia - Amschel gasse a Kvetinová - Blumen gasse. Obe dnes poznáme pod názvami Baštová a Hradbová. Naposledy menovaná vyúsťuje do Faulgasse, Hnilná ulica, dnes Alžbetina.
V samom centre mesta na tzv. Insule, teda ostrove, ktorý vytvára Čermeľský potok - Czermel Kanal, stojí v južnej časti námestia kostol svätého Michala - St. Michael Kirche, nazývaný aj Slovenský kostol, vyššie od neho Dóm svätej Alžbety - Domkirche spolu s Urbanovou vežou - Urbanthurm. Severnejšie možno identifikovať budovu Divadla spolu s Kaviarňou - Theater, Kaffehaus. Na tomto mieste stála pôvodne do roku 1751 starobylá budova radnice ako sídlo zasadnutí mestskej rady a dnes tu stojí Národné divadlo. Povyše divadla tam, kde na pláne vidieť promenádu lemovanú stromami, stál do konca 18. storočia mestský pranier - pranger.
Insula v strede mesta s najvýznamnejšími objektmi profánneho a sakrálneho charakteru / Kolorizovaná verzia Ing.
Autor: PhDr.
tags: #reformovany #kostol #kosice #hrnciarska #9