Prvý preklad Biblie bol grécky. V 3. storočí pred Kr. počas židovskej gréckej diaspóry v Egypte už Židia nedostatočne rozumeli hebrejčine, preto v tomto čase došlo k prekladu Starého zákona do gréčtiny, známeho ako Septuaginta.
Fragment Septuaginty
Vznik a Význam Textus Receptus
V roku 1624 holandské vydavateľstvo Elzevir publikovalo prvé vydanie svojej gréckej Novej zmluvy a o takmer desať rokov neskôr, v roku 1633, vyšlo jej druhé vydanie. Text, ktorý vydali, sa stal všeobecne prijímaným textom, známym ako Textus Receptus. Vydavatelia Bonaventura a Abraham Elzevirovi mali na mysli grécky text Novej zmluvy, ktorý pre ich vydanie slúžil ako východiskový.
Ich sebavedomému prehláseniu, že ide o text prijímaný všetkými a bez porušení, predchádzalo približne 160 iných edícií gréckej Novej zmluvy od rôznych autorov a vydavateľstiev. Všetky vydania však spájal spoločný menovateľ - byzantský typ gréckeho textu Novej zmluvy (v tej dobe najrozšírenejší), ktorý bol prvýkrát zostavený a následne publikovaný ešte v roku 1516 Erazmom Roterdamským. Jeho text sa stal „receptom“ pre všetky ďalšie vydania gréckych Nových zmlúv a teda aj pre všetky preklady Novej zmluvy z pôvodného jazyka do iných.
Niekedy v rokoch 1452 až 1456 Johann Gutenberg uviedol na trh tlačenú latinskú Bibliu - dnes už známu pod názvom Gutenbergová Biblia. Text Gutenbergovej Biblie tvoril latinský preklad Biblie z konca 4. storočia n. l - tzv. Vulgáta. Latinský preklad Biblie bol natoľko zaužívaný, že zostavenie prvého gréckeho textu Novej zmluvy Erazmom Roterdamským sa uskutočnilo až o niekoľko desiatok rokov neskôr po vynájdení kníhtlače.
Martin Luther – Muž, ktorý zmenil svet | 4K dokument o hľadaní pravdy
Prvé Vydania Gréckej Novej Zmluvy
Príbeh prvej publikácie, ktorá obsahovalo grécky text Novej zmluvy, však paradoxne nebol v prvom rade príbehom gréckeho textu, ale latinského. Erazmus Roterdamský sa podujal vylepšiť latinský preklad, priniesť reedíciu vtedajšieho používaného Nového zákona, a postaviť ho vedľa gréckeho originálu. Vzhľadom k tomu, že Erazmus nemal k dispozícii rukopis s uceleným textom Novej zmluvy, ktorý by pre svoj preklad mohol použiť, finálny text jeho vydania bol výsledkom viacerých rukopisov, ktoré obsahovali rôzne časti Novej zmluvy.
A tak v roku 1516 po približne dvojročnej práci, vydavateľ Johann Froben vo Švajčiarskom meste Bazilej, publikoval 1. vydanie grécko-latinskej Novej zmluvy, ktorú zostavil Erazmus Roterdamský. Publikácia bola natoľko úspešná, že v ďalších rokoch nasledovalo niekoľko ďalších reedícií, ktoré menili históriu prekladu Nového zákona do súčasných jazykov.
Aj keď prvenstvo v publikovaní gréckej Novej zmluvy získali Froben a Erazmus, prvým výtlačkom knihy, ktorá obsahovala celý grécky text Novej zmluvy bola Biblia s názvom Complutensian Polyglot vytlačená v Španielsku v roku 1514. Popri hebrejskom, aramejskom a latinskom preklade sa vo vnútri nachádzal aj grécky text Novej zmluvy. Complutensian Polyglot bola publikovaná až v roku 1522 kvôli politickým dôvodom, čím sa zaradila na druhé miesto po Erazmovej dvojjazyčnej Novej zmluve.
Ďalšie významné vydania
- Robert Estienne (1503-1559): Nadviazal na 3. Erazmovo vydanie a publikoval ďalšie štyri. Jeho vydanie z roku 1550 obsahovalo kritický aparát - poznámky o možných variáciách a odlišnostiach na základe ďalších štrnástich gréckych rukopisov, ktoré porovnal.
- Theodor Beza (1519-1605): Publikoval ďalšie štyri vydania gréckej Novej zmluvy a päť dotlače. Práve o jeho vydanie z roku 1589 sa vo veľkej miere opieral Autorizovaný preklad Biblie do angličtiny z roku 1611 známy ako King James Version (KJV).
King James Bible z roku 1611
Vplyv Reformácie a Preklady do Národných Jazykov
Predstaviteľov reformácie motivovala snaha vrátiť kresťanstvu jeho skutočnú silu a vplyv. Boli presvedčení, že to bude možné iba vtedy, ak svoju vieru v plnej miere podriadia Svätému Písmu a cirkev očistia od všetkých protibiblických tradícií. Za základ považovali presvedčenie, že ľuďom treba umožniť poznávanie Božej vôle zjavenej v Biblii. Vďaka tomu všetkému vzniklo nebývalé množstvo prekladov.
Na čele presadzovania prekladu Biblie do materinského jazyka stál Martin Luther - vedúca osobnosť reformácie. Už pred svojím prvým vystúpením sa veľmi živo zaujímal o Sväté Písmo. Bol to prvý nemecký preklad, ktorý sa pripravoval z pôvodných gréckych textov Novej zmluvy, a to vďaka tomu, že jeden z najvýznamnejších humanistov Erasmus Rotterdamský v roku 1516 v Bazileji kodifikoval grécky text Novej zmluvy, ktorý sa stal základom pre preklady do materinských jazykov v celej Európe.
Štúdium Písma značne ovplyvnilo Williama Tyndalea, ktorého v roku 1515 vysvätili za kňaza a ktorý v tom istom roku získal titul doktora. Už tu sa vyznačoval zaviazanosťou voči Biblii. V roku 1526 sa mu podarilo vydať vo Wormse 3000 výtlačkov jeho prekladu. Bola to prvá anglická Nová zmluva preložená z pôvodnej gréčtiny. Až do dnešného dňa je to jeden z najvplyvnejších biblických prekladov, pričom jeho výrazy a slovné spojenia obohatili anglický jazyk.
Ďalšie významné preklady
- Jacques Lefévre: V roku 1523 zverejnil svoj prvý francúzsky preklad Novej zmluvy, pripravovaný z gréckej pôvodiny.
- Pierre-Robert Olivétan: Prvý úplný preklad z pôvodných jazykov do francúzštiny.
- Jacob van Liesveldt: V roku 1526 vydal preklad Novej zmluvy v holandskom jazyku.
- Poľský protestantský preklad: Objavil sa na verejnosti v roku 1563 v Brest-Litovsku.
Kritické Vydania a Súčasnosť
V 19. storočí nastala zmena, objavili sa prvé kritické vydania gréckej Novej zmluvy, ktoré zohľadnili rukopisy dostupné v oveľa väčšom množstve a vo väčšej kvalite prihliadajúc tak aj na vek týchto rukopisov. Začali vznikať edície, ktorých cieľom bolo odzrkadliť podobu pôvodného znenia Novej zmluvy. To, čo je vstupom textovej kritiky na scénu v tomto kontexte dôležité, je postupné oslabenie prevládajúcej pozície gréckeho textu Novej zmluvy známej ako Textus Receptus. Dnes už len málo ktorý moderný preklad Novej zmluvy vychádza z gréckeho textu Erazma Roteramského, ktorý zostavil ešte začiatkom 16. stor.
V posledných desaťročiach sa rozšírilo myšlienkové hnutie s cieľom obhájiť Textus Receptus ako jediný hodnoverný grécky text Novej zmluvy. Vlastne, v mnohých prípadoch ide o obhajobu konkrétneho prekladu Biblie z tohto gréckeho textu, nie o obhajobu Textus Receptus ako taký. Táto obhajoba vznikla ako reakcia na nástup Textovej kritiky a jej edícii založených na inom type gréckeho textu.
Slovenské Preklady Biblie
Preklad Biblie do spisovnej slovenčiny vznikal a bol knižne vydávaný postupne v rokoch 1913 - 1926. Je známy ako „svätovojtešské Sväté písmo“ vďaka tomu, že ho publikoval Spolok sv. Vojtecha v Trnave. Ďalšie slovenské preklady zahŕňajú:
- Roháčkov preklad (1936)
- Porúbčanov preklad (1968)
- Botekov preklad (2004-2006)
- Ekumenický preklad (1988-2007)
Slovenský ekumenický preklad, na ktorom sa podieľali biblickí odborníci z 11 cirkví na Slovensku, je novodobý a určený každému, bez ohľadu na príslušnosť ku konfesii. Ich spoločným cieľom bolo pretlmočiť biblické posolstvo z hebrejčiny a gréčtiny do zrozumiteľnej a ľubozvučnej slovenčiny.
Je však potrebné dodať, že význam, aký mal Textus Receptus na reformačné obdobie zostáva nepopierateľný. V slovenskom kontexte je ešte navyše preslávený prekladom J. Roháčka prvý krát publikovaný v roku 1936, a ktorý rovnako zohráva nespochybniteľnú dôležitosť pre cirkev na Slovensku. Vhodnosť používania tohto textu pre súčasné preklady je však otázna. Aj preto sa veľká väčšina moderných prekladov opiera o kritické vydania gréckych Nových zmlúv.
| Preklad | Rok vydania | Poznámky |
|---|---|---|
| Svätovojtešské Sväté písmo | 1913-1926 | Preklad Spolku sv. Vojtecha |
| Roháčkov preklad | 1936 | Dôraz na doslovný preklad |
| Porúbčanov preklad | 1968 | Vydaný Slovenským ústavom sv. Cyrila a Metoda |
| Botekov preklad | 2004-2006 | Preklad z francúzštiny do slovenčiny |
| Ekumenický preklad | 1988-2007 | Spolupráca 11 cirkví na Slovensku |