Kedy bol ukrižovaný Ježiš? Dátum, historické súvislosti a teórie

Okolo roku narodenia a úmrtia Ježiša Krista sa roky viedli spory. Tento článok sa zaoberá rôznymi teóriami a historickými súvislosťami, ktoré sa pokúšajú určiť presný dátum tejto udalosti.

Antonio Ciseri, Ecce homo, olej na plátne, Galleria dell’Arte Moderna.

Historické súvislosti a biblické záznamy

Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Prinášame historické súvislosti a pozadie tohto sviatku.

Podľa evanjelií vieme, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych “na tretí deň” (Mt 20:19). Ukrižovanie a smrť nášho Pána pripadá na Veľký piatok, ktorý bol dňom príprav židovských veľkonočných sviatkov, ktoré pripadali na Sabbath, teda sobotu.

Ježiš bol popravený ukrižovaním, teda tým najhorším spôsobom, akým mohol byť človek v staroveku potrestaný. Ako prezrádzajú historické dokumenty, ukrižovanie bolo v Rímskej ríši celkom bežným trestom používaným najmä u otrokov. Z histórie je známe, že rímsky konzul Publius Rupilius dal po vyhratej bitke s otrokmi pribiť na kríže viac než 20-tisíc povstalcov.

Veľký piatok

Veľký piatok alebo Piatok utrpenia Pána (lat. Dies Passionis Domini) je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkounocou (Paschou). Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži.

V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži omša, oltáre sú bez chrámového rúcha, bez kríža aj svietnikov. Ježišovu smrť nám pripomína aj liturgická farba, ktorou je farba krvi.

Na Veľký piatok sa zachováva prísny pôst - nejedáva sa mäso. V Latinskej cirkvi je Piatok utrpenia Pána jedným z dvoch dní prísneho pôstu (spolu s Popolcovou stredou) a dňom zdržiavania sa mäsitého pokrmu. Každý pokrstený katolík je povinný zdržať sa konzumácie mäsa a mäsových výrobkov (len mäso teplokrvných zvierat), a to od dovŕšenia 14 roku života až do smrti. Jesť môže trikrát do dňa, z toho však len raz do sýta.

V rímskokatolíckej cirkvi je Piatok utrpenia Pána súčasťou Svätého týždňa a Veľkonočného tridua. Cirkev na celom svete v tento deň neslúži sv. omšu, lebo ju slúži krvavým spôsobom na Golgote samotný Kristus.

Konajú sa však obrady, ktoré majú tri časti: Liturgia slova, Poklona sv. krížu a Obrad Eucharistie.

Liturgia slova

1. Obrad začína príchodom kňaza a miništrantov k oltáru. Kňaz si pred oltárom kľakne a ľahne tvárou k zemi. Toto gesto, nazývané aj „prostrácia“ , symbolizuje nevýslovnú vďačnosť pozemského človeka Kristovi, za vykúpenie z otroctva hriechu a smrti.
2. Následne kňaz s asistenciou vystúpi k oltáru a hneď prednesie modlitbu dňa (tzv.
3. Nasledujú samotné čítania - prvé čítanie z knihy proroka Izaiáša, za ním bezprostredne Dávidov prorocký žalm.
4. Po druhom čítaní, ktoré je z Nového zákona spevák spieva verš „Chvála ti a česť, Pane Ježišu“.
5. Evanjelium je v týchto obradoch nahradené Pašiami, ktoré prednášajú aspoň traja muži (prípadne existujú aj zborové úpravy Pašií). Po Pašiach nasleduje homília (kázeň) a následne slávnostné modlitby veriacich. Celkovo ide o desať prosebných formúl, ktoré prednáša kňaz.

Poklona Svätému Krížu

1. Nasleduje poklona sv. krížu. Možno ju vykonať dvomi spôsobmi - so zahaleným, alebo odhaleným krížom.
2. Následne sú veriaci vyzvaní na súkromnú poklonu sv. krížu. S týmto skutkom sú spojené aj úplné odpustky.

Obrad Eucharistie

1. Poslednou časťou obradov Piatku utrpenia Pána je obrad Eucharistie. Následne sa všetci modlia modlitbu Pána (Otče náš). Po nej kňaz a rozdávatelia Eucharistie rozdávajú veriacim Eucharistiu tak, ako pri bežnej omši.

Možné dátumy ukrižovania

Geológ Williams Jefferson však teraz so svojimi nemeckými kolegami tvrdí, že vie presný dátum úmrtia Ježiša, ktorého kresťania považujú za Božieho Syna. Podľa tohto geológa, po porovnaní všetkých dostupných informácií, záznamov a historických zdrojov, existuje jediný možný dátum, kedy mohol byť Ježiš z Nazaretu ukrižovaný.

Podľa jeho vyjadrenia sa tak stalo presne 3. apríla roku 33. K tomuto tvrdeniu vedci dospeli po zhodnotení všetkých dostupných informácií z evanjelií a iných historických zdrojov, zohľadnili tiež astronomické a geologické záznamy.

Práve geologické dokumenty a evanjelium svätého Matúša zohrali pri určovaní presného dátumu Ježišovej smrti hlavnú úlohu. V 27. kapitole tohto evanjelia sa totiž pri opise udalostí bezprostredne po Kristovom ukrižovaní píše: "50 Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu. 51 A hľa, chrámová Opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. 52 Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych."

Krátko po ukrižovaní a ihneď po smrti Ježiša teda Matúš v evanjeliu zanechal správu o mohutnom zemetrasení, ktoré krajinu zasiahlo. Vedci sa domnievajú, že podľa vykonaných geologických výskumov sa jednalo o veľké zemetrasenie s epicentrom pri Mŕtvom mori práve začiatkom apríla roku 33.

Ak by mali vedci pravdu, Ježišove narodenie teda pripadá presne na rok nula, odkedy sa začal počítať náš letopočet. Ukrižovanie Ježiša Krista si kresťania po celom svete každý rok pripomínajú ako svoj najväčší sviatok, kedy Boží Syn umiera pre ľudské hriechy na kríži, aby tak zabezpečil ľudstvu vykúpenie.

Veľkonočné sviatky

Veľká noc nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky - paschu, ktoré sa slávili od 14. do 21. Udalosti spojené s jeho ukrižovaním a vzkriesením sa odohrali práve počas pésachu, a preto sa židovská a kresťanská Veľká noc kryje aj časovo. Nie však úplne, v prvokresťanských spoločenstvách existovali nezhody o dátume slávenia.

Niektoré prvokresťanské spoločenstvá tento sviatok slávili spolu so Židmi 14. deň mesiaca nisan, iné na prvú nedeľu po 14. nisane. Zo spisov cirkevného otca sv. Ambróza sa dozvedáme, že Cirkev sa na tom nedokázala dohodnúť.

Spor sa snažil riešiť už v polovici 2. storočia pápež Anicét a neskôr pápež Viktor II., ale ukončil ho až prvý Nicejský snem v roku 325, ktorý nariadil, že Veľká noc sa má sláviť v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca, čo môže pripadnúť na jednu z nedieľ od 22. marca do 25. apríla. Podľa týchto pravidiel sa určuje termín Veľkej noci dodnes.

Medzitým v roku 525 požiadal pápež Ján I. mnícha Dionýza Exigua o radu v tejto záležitosti. Ten vytvoril tabuľku slávenia Veľkej noci pre nasledujúce desaťročia. Jej prijatím bol „veľkonočný spor” ukončený.

Až do reformy kalendára pápežom Gregorom v roku 1582 existoval jeden termín Veľkej noci pre celú Cirkev. Keďže východná cirkev reformu kalendára neprijala, slávi Veľkú noc odvtedy spoločne s katolíkmi a evanjelikmi len občas.

Veľký týždeň a Veľkonočné trojdnie

Vo Veľkom týždni Rímskokatolícka cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života. Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Ježiša Krista so zvesťou o jeho umučení.

• Kvetná nedeľa: Pripomína triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema.
• Zelený štvrtok: Spomienka na ustanovenie Oltárnej sviatosti a služobného kňazstva.
• Veľký piatok: Deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista.
• Biela sobota: Oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou.
• Veľkonočná nedeľa: Pripomienka ukrižovania, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista.
• Veľkonočný pondelok: Spomienka na anjela, ktorý dodával odvahu ženám pri prázdnom hrobe.

Veľkonočné obdobie trvá 50 dní. Začína sa na Bielu sobotu večer a končí sa večer na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce).

Rôzne teórie o príčine smrti Ježiša

Vedci sa dnes už nezhodnú na presnej príčine Ježišovej smrti. Skeptici špekulujú, že Ježiš po vzatí z kríža neležal v hrobe mŕtvy, ale podľa nich sa nachádzal len v stave kómy. S touto teóriou už prišiel aj nemecký historik Johannes Fried. Vo svojej knihe “Žiadna smrť na Golgote” píše, že Ježiš nezomrel na kríži, ale iba stratil vedomie.

Tabuľka: Prehľad udalostí Veľkého týždňa

tags: #kedy #bol #ukrizovany #jezis