Drevený gréckokatolícky Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Miroli: História a význam

Slovensko je bohaté na kultúrne dedičstvo a jedným z jeho skvostov sú drevené kostoly. Tieto sakrálne stavby, postavené iba zo základného materiálu, dreva, predstavujú niečo, čo sa v dnešnej modernej dobe zdá nepredstaviteľným. Drevené kostolíky patria medzi najkrajšie historické objekty, ktoré sú špecifickým príkladom náboženského staviteľstva na Slovensku. Gotické, evanjelické, gréckokatolícke či pravoslávne, každý z nich má svoje neopakovateľné čaro. Oproti veľkolepým svetovým bazilikám sú slovenské chrámy takmer mravčekmi. Tie drevené však nájdeme málokde, preto sú pre kresťanskú architektúru rovnakým skvostom ako tie najväčšie chrámy zdobené zlatom. Pôvodne ich našu krajinu zdobilo okolo 300, no v dôsledku požiarov či prestavieb za murované alternatívy ich zostalo zachovaných 59.

V snahe chrániť, čo je naše, sústreďujeme tieto unikáty do skanzenov, kde vo svojom prirodzenom prostredí stoja drevené mlyny, domy, hostince a stodoly. Nie sú to však len skanzeny, kde stavby z dreva čnejú nad dedinami. Najväčšia časť týchto chrámov stojí na severovýchode krajiny. Drevená konštrukcia totiž umožňovala stavbu rozobrať, presunúť a postaviť znova. Základná konštrukcia kostolov je vytvorená formou zrubu. Pri väčšine kostolov sa využívali staré techniky spájania, čo znamená, že sú budované bez využívania klincov, len pomocou klinov z dubového dreva. Strechy sú vyskladané šindľami, ktoré spôsobom ukladania vytvárajú najrôznejšie ornamenty a vzory.

V roku 2008 v kanadskom Quebecu výbor OSN rozhodol o tom, že ďalšie z nich budú patriť do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Do tohto zoznamu patria chrámy v Kežmarku, Hervartove, Tvrdošíne, Leštinách, Hronseku, Bodružali, Ladomirovej a Ruskej Bystrej. Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka, odhliadnuc od množstva regionálnych, resp. lokálnych špecifík, sú jedinečným príkladom syntézy dvoch veľkých kultúr - východnej a západnej, byzantskej a latinskej. Tento súbor ôsmich drevených chrámov je výnimočným príkladom európskej drevenej sakrálnej architektúry, ktorý ilustruje obdobie 16. a 18. storočia.

Základným stavebným materiálom bolo drevo pri použití tradičných konštrukčných technik. Drevené kostoly - v súlade s ich konfesionálnou príslušnosťou, v rámci spoločných vlastnosti, majú niekoľko typologických variácii. Sú svedectvom vývoja architektúry a umenia v období svojho vzniku a sú prispôsobené geografickému a kultúrnemu kontextu. Reprezentujú symbiózu kresťanstva a ľudovej architektúry, skĺbenú s profesionálnym majstrovstvom tvorcov, s ich základnými kultúrnymi a estetickými postulátmi. Z niekdajšieho počtu okolo 300 drevených sakrálnych stavieb, v dôsledku pôsobenia prírodných katastrof, konfesionálnych a sociálno-politických zmien sa ich dodnes na Slovensku zachovalo okolo päťdesiat.

Zoznam 59 drevených sakrálnych stavieb môžeme rozdeliť do štyroch skupín podľa príslušnosti k náboženským smerom: na rímskokatolícke, evanjelické, gréckokatolícke a pravoslávne. Každá zo skupín si so sebou nesie určité špecifické prvky architektúry, vďaka ktorým vieme už na prvý pohľad rozlíšiť vyznanie ich návštevníkov. Na základe ich príslušnosti rozlišujeme aj pomenovanie tejto sakrálnej budovy - kostol a cerkev/cerkva. Prvý pojem využívajú rímskokatolíci a evanjelici. Druhým názvom pomenúvajú svoje chrámy pravoslávni a gréckokatolíci.

Z nich do Zoznamu svetového dedičstva bolo vybratých a zapísaných nasledovných 8 chrámov a 1 zvonica:

• Kostol Všetkých svätých, Tvrdošín
• Kostol sv. Františka z Assisi, Hervartov
• Kostol sv. Mikuláša Biskupa, Ruská Bystrá
• Kostol sv. Michala Archanjela, Ladomirová
• Kostol sv. Mikuláša, Bodružal
• Evanjelický artikulárny kostol, Leštiny
• Evanjelický artikulárny kostol, Hronsek a zvonica
• Evanjelický artikulárny kostol, Kežmarok

Mapa rozmiestnenia drevených kostolov na Slovensku

Na riešenie spoločných problémov celej lokality bola dňa 19. 2. 2008 zriadená Riadiaca skupina lokality „Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka“.

Typy drevených kostolov

Rímskokatolícke drevené kostoly

Rímskokatolíckych drevených kostolov máme na Slovensku 11. Je ich teda pomerne málo a sú jedny z najstarších. Najväčšia časť chrámov pochádza z 18. storočia, viaceré zachované drevené rímskokatolícke kostoly sa datujú už do 15. a 16. storočia. Najstarší drevený kostolík bol posvätený v roku 1490. Je ním Kostol sv. Vzhľadom na obdobie výstavby sa na ich architektúre podpísala gotika. V rovnakom období vznikali aj kostoly murované, pre veriacich však boli drevené stavby vznešenejšie na slávenie najrôznejších slávností. Drevo bolo zároveň pre miestnych dostupné, lacnejšie ako materiál na murovanú stavbu a vďaka skúsenostiam aj prijateľnejšie na spracovanie a výstavbu.

Evanjelické artikulárne kostoly

Po desaťročiach neustále sa opakujúcich pokusov o zmierenie a na druhej strane po snahe o protireformácie bola obnovená inkvizícia. Vtedajší panovník Rudolf II. O veľkú zmenu sa postaral Imrich Tököli, ktorého úspešné povstanie donútilo Leopolda I. zvolať snem do Šopronu. Neústretovosť rímskokatolíckych kňazov zamedzila úplnej náboženskej slobode, no evanjelikom sa podarilo vybojovať aspoň ako-také možnosti zveľaďovania svojho vierovyznania. Boli vydané zákonné články, nazývané aj artikuly, ktoré umožňovali evanjelikom budovať chrámy. Všetko však malo nejaký háčik a tento konkrétny tkvel v prísnych podmienkach. V každej stolici mohli byť vybudované len dva chrámy a aj to len na okraji obcí mimo hraníc mesta. Na výstavbu mali len rok a nemohli počas nej využiť ani jeden jediný kovový prvok.

Drevené kostoly mohli stáť len na minimálnych murovaných základoch (1 stopa), nesmeli mať vežu a ani priamy vchod z ulice. O sto rokov neskôr Jozef II. svojím Tolerančným patentom postúpil ešte vyššie a umožnil evanjelikom budovať kostoly aj murované. Nesmeli však stáť na námestiach a mať veže a zvony. Za vznikom slovenských drevených artikulárnych a tolerančných kostolov stojí dlhý príbeh plný bojov, odvahy a výziev.

Aj evanjelické kostoly majú svoj špecifický architektonický prvok, ktorým je pôdorys v tvare gréckeho kríža. Typickými prvkami boli maľované steny neraz s realistickými drapériami a stĺporadiami, pomerne veľké priestory a zabudované kazateľnice.

Gréckokatolícke a pravoslávne cerkvi

Gréckokatolícke drevené cerkvi tvoria najpočetnejšiu skupinu (38 stavieb) a môžeme ich nájsť prevažne na miestach, ktoré sú obývané Rusínmi. Vďaka svojmu špecifickému vzhľadu sú jednoducho odlíšiteľné od ostatných drevených sakrálnych stavieb. Medzi architektonické prvky, ktoré majú metaforickú hodnotu, patrí trojdielnosť. Prvok má symbolizovať Svätú Trojicu. Aby stavebníci toto číslo viac zvýraznili, uplatňuje sa využívanie trojice zvyšujúcich sa veží smerom na západ, čo sa stalo dominantným prvkom týchto cerkví. Zaujímavým interiérovým prvkom, ktorý tiež nemá medzi drevenými chrámami obdobu, je ikonostas. Reč je o drevenej stene oddeľujúcej oltár od zvyšku kostola, do ktorej boli vsadené obrazy a drevorezby.

Obrazy nazývané ikony, z čoho aj pramení pomenovanie (eikon = obraz), mali vopred určené poradie, kompozíciu, počet a boli charakteristické hlbokou symbolikou. Ich úlohou totiž bolo rozprávať tradičné biblické príbehy a odovzdávať princípy viery. Veriaci pri výstavbe kládli požiadavky aj na miesto vystavania chrámu. Najčastejšie bývali umiestnené za dedinami na malých kopcoch.

Niektoré z významných drevených kostolov

Hervartov

Rímskokatolícky drevený Kostol sv. Františka z Assisi (Hervartov, okr. Bardejov), zhotovený z červeného smreka, bol koncom 15. storočia postavený v gotickom štýle. Ide o najstarší a jeden z najzachovalejších drevených kostolov na Slovensku.

Tvrdošín

Najstaršou zachovanou stavbou v Tvrdošíne je gotický rímskokatolícky drevený Kostol všetkých svätých. Kostolík pochádza už z 15. storočia, v 17. storočí ho však upravili použitím renesančných prvkov. Dominantou Kostola Všetkých svätých v Tvrdošíne je detailne prepracovaný barokový oltár z konca 17. storočia.

Kežmarok

Artikulárny evanjelický Kostol svätej Trojice, ktorý sa nachádza v Kežmarku, je jeden z najzachovalejších drevených kostolíkov na Slovensku. Kostol pristavali v roku 1717 ku kamennej sakrálnej stavbe z roku 1593, ktorá je dnes sakrestiou kostola. Drevenú prístavbu kostola vytvorili z tisu a z červeného smreka, a to bez použitia jediného kúska kovu.

Hronsek

Ďalší evenjelický Drevený artikulárny kostol sa nachádza v Hronseku, neďaleko malebnej Banskej Bystrice. Jeho stavba sa začala v jeseni 1725 a dokončili ho už po roku práce. Kostol je veľmi rozmerný. Má až 1100 miest na sedenie a je zasadený do prostredia krásnych a mohutných lipových stromov.

Bodružal

Chrám sv. Mikuláša v Bodružali stojí na najvyššom návrší obce. Chrám sv. Mikuláša bol ako zázrakom zachránený počas druhej svetovej vojny, keď ho zasiahol granát, ktorý nevybuchol.

Ruská Bystrá

Gréckokatolícky Chrám prenesenia ostatkov svätého Mikuláša nájdete v maličkej obci na východe Slovenska - v Ruskej Bystrej. Kostolík je od roku 2008 súčasťou zoznamu UNESCO. Tento chrám postavili na začiatku 18. storočia, približne v rokoch 1720 až 1730.

Ladomirová

Gréckokatolícky chrám v Ladomirovej zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO patrí medzi najreprezentatívnejšie chrámy východného obradu na Slovenskej strane Karpát. Bol postavený v roku 1742 bez použitia jediného kovového klinca po vzore podkarpatsko-ruských lemkov a ako jediný lemkovského typu má oktagonálnu kupolu lode.

Ďalšie zaujímavé drevené kostoly na Slovensku

Okrem kostolov zapísaných v UNESCO, na Slovensku nájdeme aj mnoho ďalších, ktoré stoja za návštevu:

• Miroľa: Gréckokatolícky drevený Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky.
• Nižný Komárnik: Gréckokatolícky drevený Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky.
• Topoľa: Kostol svätého Michala Archanjela.
• Šemetkovce: Drevený Kostol svätého Michala Archanjela.
• Nová Polianka: Gréckokatolícky drevený Kostol svätej Paraskevy (prenesený do skanzenu).

Gréckokatolícky chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Miroli

V horskej obci Miroľa, vo svidníckom okrese, stojí na dominantnej plošine drevený gréckokatolícky Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky. Bol postavený v roku 1770 a prežil pod Duklou obe svetové vojny. Chrám je tzv. lemkovského typu, teda typickú trojdielnu a trojpriestorovú stavbu s troma krížmi na troch vežičkách, ktorých výška sa smerom na východ postupne znižuje. Zaujímavosťou pre návštevníkov je najmä „minimúzeum“ vo vstupnej časti chrámu, kde sa nachádzajú artefakty spájajúce sa s jeho históriou, ako sú ručne kované klince používané pri neskorších opravách chrámu, súbor vzácnych kníh zo 17. a 18. storočia s ručnými dobovými zápismi či plaštenica - obraz Krista v hrobe, ktorý bol objavený pri oprave oltára. Vnútorná výzdoba a ikonostas (drevená stena s obrazmi oddeľujúca oltár od ostatnej časti chrámu), pochádzajú z 18. storočia.

Ikonostas, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, je charakteristický svojou pestrosťou farieb. Má štvorradovú architektúru s ikonami poukladanými na štyroch poschodiach. V chrámovej lodi sa nachádza bohatá galéria ikon staršieho dáta, prevažne však zo 17. storočia, ktoré pochádzajú pravdepodobne zo staršieho dreveného chrámu. Prvá oprava chrámu bola nutná hneď po skončení druhej svetovej vojny, počas ktorej bol značne poškodený. Ikonostas prešiel poslednou opravou v 70-tych rokoch 20. storočia a v súčasnosti prebieha postupné reštaurovanie ikon v chrámovej lodi. Zreštaurovaný je už oltár, ktorý lemuje rustikálno-rokokový vyrezávaný rám s obrazom Krista nesúceho kríž. Kompletná obnova dreveného chrámu, ktorá bola možná vďaka projektu „Obnovme si svoj dom“, prebehla v rokoch 2006-2008.

Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky v Miroli

Drevený gréckokatolícky chrám v Miroli bol postavený na dominantnej plošine v roku 1770. Zasvätený je Ochrane Presvätej Bohorodičky. Má charakteristickú zrubovú konštrukciu a trojdielnosť vonkajšieho i vnútorného členenia. I v tomto chráme sa dodnes používa cirkevnoslovanský jazyk v bohoslužbách ako dedičstvo našich otcov siahajúce ku slovanským vierozvestcom, svätým Cyrilovi a Metodovi.

Jedná sa o trojpriestorovú sakrálnu stavbu lemkovského typu. Zvonku je trojpriestorovosť zdôraznená stupňovitými pyramidálnymi strechami. Veža stojí samostatne mimo zrubovej časti na štyroch nosných stĺpoch. Zvonku je celá stavba opláštená doskami a šindľovou strechou. Horná tretina veže je vertikálne olatovaná, s malými ozvučnými otvormi. Strecha veže je pyramidálna s osadenou plochou cibuľou, pokračujúcou do náznaku laterny. Nad jej strieškou je menšia cibuľa a nad ňou trojramenný kríž.

Ikonostas pochádza z obdobia výstavby chrámu. Ikony hlavného radu z prvej tretiny 18. storočia sú zo známeho okruhu takzvaných rybotických majstrov, pochádzajúcich z poľských Ryboticz. Druhá, vrchná časť ikonostasu, pochádza z druhej polovice 18. storočia. Rozdiel je badateľný na prvý pohľad. Prvý rad zľava obsahuje ikony svätého biskupa Mikuláša, Bohorodičku Hodigitriu, Krista Učiteľa a chrámovú ikonu Ochrany Presvätej Bohorodičky, ktorá zobrazuje zjavenie Bohorodičky vo Vlachernskom chráme začiatkom 10. storočia. Zaujímavé sú stredné cárske dvere z konca 17. storočia. Dvere sú osadené šiestimi medailónmi, dvoma medailónmi Zvestovania a medailónmi štyroch evanjelistov. V druhom rade, rade sviatkov, sú vyobrazené najväčšie sviatky liturgického roka. Uprostred radu je umiestnená Posledná večera. Tretí rad apoštolov je ovplyvnený západnou kultúrou. Zľava rad obsahuje ikony: svätý Tomáš, svätý Bartolomej, svätý Andrej, svätý Matúš, svätý Jakub Zebedejov, svätý Peter. Uprostred je ikona Krista Veľkňaza, nazývaná Pantokrator a rad pokračuje apoštolmi: svätý Pavol, svätý Ján, svätý Jakub Alfejov, svätý Júda Tadeáš, svätý Šimon a svätý Filip. Štvrtý rad prorokov pozostáva z dvanástich medailónov v šiestich nadstavcoch.

Vrch ikonostasu je ukončený tabuľovou ikonou Ukrižovania s evanjelistom Jánom a Máriou pod krížom. Hlavný rad je tehlovočervenej farby, zvyšok je kombináciou modrej, bielej a zelenej farby s jemným zlátením. Ikonostas prešiel viacerými opravami. Posledné reštaurovanie prebehlo v rokoch 1977 - 1979, oprava cárskych dverí v roku 2008.

Za ikonostasom sa nachádza oltár s ikonou Krista nesúceho kríž z 19. storočia s vyrezávaným rustikálno-rokokovým rámom. Na bočnom oltári je umiestnený reliéf Ukrižovania z polovice 18. storočia.

Steny chrámu zdobí bohatá galéria ikon, ktoré pravdepodobne pochádzajú zo staršej drevenej cerkvi z konca 17. storočia. Takmer všetky boli reštaurované v rokoch 2003 - 2009. Za pozornosť stojí najmä ikona Narodenia Bohorodičky. Krásna je ikona Pozdvihnutia svätého Kríža, taktiež vzácny procesijový obojstranne maľovaný kríž.

Vo svätyni je umiestnená ikona archanjela Michala a ikona Bohorodičky Hodigitrie s pochvalou. Hodigitria je tá, ktorá sprevádza, ukazuje cestu a je ochrankyňou pútnikov. Pochvalou nazývame zobrazenie prorokov po okrajoch ikony s ich proroctvami o Spasiteľovi.

V predsieni sú umiestnené liturgické predmety nájdené pri jednotlivých opravách chrámu. Za povšimnutie stojí najmä vzácna pláštenica, pravdepodobne zo 17. storočia. Je to rozmerná ikona na plátne, zobrazujúca Ukladanie Krista do hrobu, ktorá sa našla v roku 2004 uložená vo vnútri oltára.

Osobitnou kapitolou sú vzácne knihy používané pri bohoslužbách prevažne zo 17. storočia, ktoré majú v spodnej časti strán umiestnené dobové poznámky o darcoch a iných skutočnostiach. Pri pohľade na ne sa natíska otázka, ako je vôbec možné, že sa niečo také podarilo postaviť z dreva, a že prežili toľké storočia.

Tabuľka s kostolmi zapísanými do UNESCO:

tags: #mirola #kostol #ochrany #presvatej #bohorodicky