Pôstne obdobie je čas pokánia, rozjímania a duchovnej prípravy na Veľkú noc. V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôstna príprava na Veľkú noc začína tzv. Popolcovou stredou. Je to streda v siedmom týždni pred Veľkou nocou. Pôst má byť obdobím katechézy pre tých dospelých, ktorí síce boli ako deti pokrstení, ale ešte neboli na katechetickom poučení, a tak nemohli byť pripustení na birmovanie a Eucharistiu.
Význam Pôstneho Obdobia
Veď Pôstne obdobie svojou dvojakou povahou pripravuje katechumenov i veriacich na slávenie veľkonočného tajomstva. Celé kresťanské zasvätenie má veľkonočný ráz, pretože je naozaj prvou sviatostnou účasťou na Kristovej smrti a zmŕtvychvstaní. Preto má Pôstne obdobie ako čas očisťovania a osvietenia znova nadobudnúť plný význam najmä prostredníctvom skrutínií a odovzdaní. Cirkevné spoločenstvá, ktoré nemajú katechumenov, nech sa nezabudnúť modliť za tých, čo inde v najbližšiu Veľkonočnú vigíliu prijmú sviatosti kresťanského zasvätenia.
Veriacim sa odporúča živšia a bohatšia účasť na liturgii Pôstneho obdobia a na kajúcnych sláveniach. Osobitne ich treba upozorniť na to, aby podľa zákona a tradícií Cirkvi pristúpili v tomto čase k sviatosti pokánia, aby sa tak mohli s čistým srdcom zúčastniť na veľkonočných tajomstvách.
Liturgické Zvyklosti a Obrady
Pôstne nedele majú vždy prednosť pred všetkými sviatkami Pána a pred všetkými slávnosťami. Duchovní pastieri nech častejšie a širšie vysvetľujú Božie slovo v homíliách feriálnych dní, pri sláveniach bohoslužby slova, pri kajúcnych sláveniach, v osobitných príhovoroch pri návšteve rodín alebo skupín rodín, spojených s požehnaním. Veriaci nech sa často zúčastňujú na omšiach vo férie. Na štvrtú pôstnu nedeľu („Laetare“), na slávnosti a sviatky sa dovoľuje hrať na organe alebo iných hudobných nástrojoch a oltár možno ozdobiť kvetmi. Zvyk zahaľovať kríže a obrazy v kostole od Piatej pôstnej nedele možno - podľa úsudku biskupskej konferencie - zachovať. Pôstne obdobie pokračuje až do Zeleného štvrtka.
Popolcová Streda
V stredu pred Prvou pôstnou nedeľou veriaci prijímajú popolec, a tak vstupujú do obdobia určeného na očistenie duše. Týmto kajúcim obradom, vychádzajúcom z biblickej tradície a zachovávanom v Cirkvi až po naše dni, naznačuje sa postavenie človeka-hriešnika, ktorý navonok vyznáva svoju vinu pred Pánom a tým vyjadruje vôľu vnútorne sa obrátiť v nádeji, že Pán bude voči nemu milosrdný. Požehnanie popolca a značenie popolcom sa koná v omši alebo aj mimo nej.
Obrad sypania popola na hlavu v prvý pôstny deň sa praktizoval už od 8. storočia. Pôvodne to bol obrad vyhradený len pre veľkých a verejných hriešnikov, ktorí v tento deň začínali svoju cestu pokánia. Vstupovali do chrámu bosí, zaodetí vrecovinou a sypali si na hlavu popol. Neskôr podobným spôsobom začínali svoje pokánie nielen verejní kajúcnici, ale aj ostatní veriaci a sypanie popola na hlavu sa stalo všeobecným symbolom rozhodnutia nastúpiť na cestu pokánia.
Veľký Týždeň
Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Krista so zvesťou o jeho umučení. Procesia nech je len jedna a nech sa vždy koná pred omšou, na ktorej býva najväčšia účasť ľudu, a to aj vo večerných hodinách v sobotu alebo v nedeľu. Veriaci sa zúčastnia na procesii tak, že nesú palmové ratolesti alebo ratolesti iných stromov. Požehnanie ratolestí sa koná na to, aby sa niesli v procesii. Druhým spôsobom spomienky je slávnostný vstup, keď sa nemôže konať procesia mimo kostola. Rozprávanie o umučení Pána, pašie, sa deje zvlášť slávnostne. Treba ho spievať alebo čítať podľa tradičného zvyku - majú ho predniesť traja - jeden to, čo hovorí Kristus, druhý zas text evanjelistu, tretí to, čo hovoria ostatné osoby a ľud.
Omša svätenia olejov sa podlá tradície slávi vo štvrtok Veľkého týždňa. Slávenie Omše svätenia olejov pre jej význam v živote diecézy má byť len jedno. Oleje v jednotlivých farnostiach možno prijať pred slávením večernej omše na pamiatku Pánovej večere alebo v inom vhodnom čase.
Veľkonočné Trojdnie
Cirkev slávi každý rok veľké tajomstvá ľudského vykúpenia od večernej omše vo Štvrtok Pánovej večere až do vešpier Nedele Pánovho zmŕtvychvstania. Tento časový úsek sa výstižne volá „trojdním ukrižovaného, pochovaného a vzkrieseného“ a aj „Veľkonočným trojdním“, lebo sa v ňom sprítomňuje a uskutočňuje tajomstvo Veľkej noci, to jest Pánov prechod z tohto sveta k Otcovi. Veľkonočný pôst v prvých dvoch dňoch trojdnia, keď sa Cirkev podľa dávnej tradície postí, „lebo jej vzali ženícha“, je posvätný. V Piatok umučenia a smrti Pána treba všade zachovať pôst a zdržiavať sa mäsitého pokrmu.
Odporúča sa spoločne sláviť posvätné čítanie a ranné chvály v Piatok umučenia a smrti Pána a v Bielu sobotu. Na to, aby slávenie Veľkonočného trojdnia bolo dôstojné, treba mať poruke dostatočný počet prisluhujúcich a miništrantov, ktorých bude nevyhnutné náležité poučiť o všetkom, čo majú konať.
Omša na pamiatku Pánovej večere sa má sláviť vo večerných hodinách, v čase najvhodnejšom na účasť celého miestneho spoločenstva. Tam, kde si to vyžadujú pastoračné dôvody, miestny ordinár môže dovoliť sláviť aj inú omšu v kostoloch alebo kaplnkách, vo večerných hodinách, a, ak je nevyhnutné, aj ráno, ale iba pre tých veriacich, ktorí sa vonkoncom nemôžu zúčastniť na večernej omši. Na uschovanie Najsvätejšej sviatosti treba pripraviť osobitnú kaplnku a primerane ju vyzdobiť tak, aby pozývala na modlitbu a rozjímanie. Počas oslavnej piesne Sláva Bohu na výsostiach, podľa miestnych zvyklostí, zvonia zvony. Podľa tradície sa v tento deň vybraným mužom umývajú nohy.
Možno iba odporúčať, aby diakoni, akolyti alebo mimoriadni rozdávatelia prijímania vzali počas prijímania Eucharistiu z oltára a zaniesli ju chorým domov a tam im ju podali. Po modlitbe po prijímaní sa zoradí procesia na prenesenie Najsvätejšej sviatosti na miesto, kde sa bude Sviatosť uschovávať. Na jej čele sa nesie kríž, sviece a kadidlo. Sviatosť sa uschováva v uzavretom svätostánku alebo v kustódii. Svätostánok alebo kustódia nesmú mať podobu hrobu a treba sa vyhnúť aj ich označeniu za „hrob“. Veriacich treba vyzvať, aby po omši Pánovej večere venovali v kostole určitý čas v noci primeranej poklone Najsvätejšej sviatosti, slávnostne uloženej v tento deň. Kým trvá poklona Eucharistie, možno čítať z Jánovho evanjelia (kap. Po skončení omše sa odhalí oltár, na ktorom na celebrovalo. Patrí sa zahaliť v kostole kríže červeným alebo fialovým závojom, ak neboli zahalené v sobotu pred Piatou pôstnou nedeľou.
V tento deň sa prísne zakazuje slávenie sviatostí okrem sviatosti pokánia a pomazania chorých. Odporúča sa, aby sa v tento deň posvätné čítanie a ranné chvály slávili v kostole za účasti ľudu Slávenie Pánovho umučenia a smrti nech sa koná v popoludňajších hodinách, a to okolo pätnástej hodiny.
Treba nábožne a verne dodržať stavbu liturgických úkonov na oslavu Pánovho umučenia a smrti (bohoslužba slova, poklona krížu a sväté prijímanie), ktorá pochádza z dávnej tradície Cirkvi. Kňaz a prisluhujúci idú k oltáru v tichosti, bez spevu. Kňaz a prisluhujúci uctia oltár a padnú na tvár. Počas vstupu kňaza a prisluhujúcich veriaci stoja. Majú sa čítať všetky čítania. Responzóriový žalm a spev pred evanjeliom sa spieva ako zvyčajne. Rozprávanie o Pánovom umučení (pašie) podľa Jána sa spieva alebo číta tak isto ako v predchádzajúcu nedeľu. Po skončení pasií nasleduje homília. Na jej konci možno veriacich vyzvať, aby chvíľu rozjímali.
Modlitbu veriacich treba konať presne čo do textu i čo do formy podľa pradávnej tradície, a treba brať všetky úmysly, pretože vynikajúco naznačuje všeobecnú moc umučenia a smrti Krista, ktorý visel na kríži za spásu celého sveta. Spomedzi modlitieb uvedených v misáli môže si kňaz vybrať tie, ktoré lepšie vyhovujú miestnym okolnostiam. Kríž, ktorý sa má odhaliť a dať ľudu na poklonu, nech je dostatočne veľký a umelecky hodnotný. Na tento obrad si možno vybrať jednu z dvoch foriem uvedených v misáli. Treba mu dať lesk hoden tajomstva našej spásy. Výzvu na poklonu svätému krížu aj odpoveď ľudu treba spievať.
Každý veriaci má mať možnosť pokloniť sa krížu, pretože osobná poklona krížu je veľmi dôležitým prvkom tohto slávenia. Pretože ide o pravdivosť znaku, na poklonu sa vystaví iba jeden kríž. Počas poklony sa spievajú antifóny, impropériá (výčitky) a hymnus, pretože pôsobivo pripomínajú dejiny spásy, alebo iné primerané spevy. Kňaz výzvu na modlitbu Pána spieva a všetci prítomní v speve pokračujú. Znak pokoja sa nedáva. Cez prijímanie možno spievať žalm 22 alebo iný primeraný spev. Po slávení sa obnaží oltár, nechá sa však kríž so štyrmi svietnikmi.
Pre veľký pastoračný význam nech sa nikdy nezanedbajú pobožnosti, ako je krížová cesta, procesia vyjadrujúca úctu k umučeniu a spomienka na bolesti preblahoslavenej Panny Márie. Texty a spevy týchto pobožností musia byť v súlade s duchom liturgie týchto dní. Na Bielu sobotu Cirkev zotrváva pri Pánovom hrobe a rozjíma o jeho utrpení a smrti, ako aj o zostúpení k zosnulým, a na modlitbách a pôstom očakáva jeho zmŕtvychvstanie. Veľmi sa odporúča, aby sa posvätné čítanie a ranné chvály konali za účasti ľudu.
Dnes Cirkev neslávi obetu omše. Sväté prijímanie možno dať len ako viatikum.
| Deň | Udalosť |
|---|---|
| Popolcová streda | Začiatok pôstneho obdobia, prijímanie popolca |
| Kvetná nedeľa | Začiatok Veľkého týždňa, spomienka na vstup Ježiša do Jeruzalema |
| Zelený štvrtok | Pamiatka Pánovej večere, ustanovenie Eucharistie |
| Veľký piatok | Umučenie a smrť Ježiša Krista, pôst a modlitby |
| Biela sobota | Rozjímanie pri Pánovom hrobe, očakávanie vzkriesenia |
| Veľkonočná nedeľa | Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, najväčší kresťanský sviatok |
Veľkonočná Vigília
„Celá slávnosť Veľkonočnej vigílie sa koná v noci. Nemá sa začať pred súmrakom a má sa skončiť pred svitaním nedeľného dňa.“ Túto zásadu treba doslovne chápať. Už od začiatku Cirkev každý rok slávila Veľkú noc, ako slávnosť slávností, najmä nočnou vigíliou.
Pretože ide o pravdivosť znaku, veľkonočnú sviecu (paškál) treba pripraviť z vosku, každý rok novú, jedinú, dosť veľkú, nikdy nie umelú, lebo iba tak bude môcť naznačiť, že Kristus je svetlo sveta. Procesiu, ktorou ľud vchádza do kostola, sprevádza jediné svetlo veľkonočnej sviece. Ako synov Izraela viedol v noci ohnivý stĺp, kresťania zasa kráčajú za zmŕtvychvstalým Kristom.
Diakon prednesie veľkonočný chválospev, ktorý v podobe rozsiahlej lyrickej básne ospevuje celé veľkonočné tajomstvo vložené do plánu spásy. Ak je to potrebné, najmä ak nie je poruke diakon a ak ho nemôže predniesť ani celebrujúci kňaz, možno túto úlohu zveriť spevákovi.
Druhú časť vigílie tvoria čítania zo Svätého písma. Opisujú význačné udalosti dejín spásy. Veriaci majú o nich nerušené rozjímať. Obnovený obrad vigílie obsahuje sedem čítaní zo Starého zákona, vybraných zo Zákona a z Prorokov a prevzatých z najstaršej tradície východnej i západnej Cirkvi, a dve čítania z Nového zákona, z Apoštola a z evanjelia. Ak si to však vyžadujú pastoračné okolnosti a treba obmedziť počet čítaní, nech sa prečítajú aspoň tri čítania zo Starého zákona, čiže zo Zákona a z Prorokov; nikdy však neslobodno vynechať čítanie.
Typologický význam Starého zákona spočíva v Novom zákone a stáva sa zjavným modlitbou, ktorú celebrujúci kňaz hovorí po jednotlivých čítaniach; je však užitočné uviesť veriacich do čítania krátkym príhovorom, aby tak lepšie chápali jeho význam. Národné alebo diecézne liturgické komisie nech k tomu pripravia vhodné texty, ktoré by duchovní pastieri mohli použiť.
Po skončení čítania zo Starého zákona sa spieva oslavná pieseň Sláva Bohu na výsostiach, pritom podľa miestnych zvykov zvonia zvony, prednesie sa modlitba (kolekta) a prechádza sa k čítaniam z Nového zákona. Potom všetci vstanú; kňaz intonuje trikrát Aleluja postupne vždy vyšším hlasom, ľud to isté opakuje. Ak treba, Aleluja prednesie žalmista alebo spevák; ľud ho opakuje a vkladá ho ako zvolanie medzi verše žalmu 118, toľko ráz citovaného Apoštolmi v ohlasovaní veľkonočnej zvesti. Napokon sa evanjeliom zvestúva Pánovo; zmŕtvychvstanie, čím vyvrchoľuje celá liturgia slova.
Tretiu časť vigílie tvorí krstná liturgia. Kristova a naša Veľká noc sa teraz slávi vo sviatosti. Naplno sa to vyjadruje v kostoloch, v ktorých je krstný prameň, predovšetkým ak sa slávi kresťanské zasvätenie dospelých alebo aspoň krst detí. Aj keď nie sú krstenci, vo farských kostoloch treba požehnať krstnú vodu.
Nasleduje obnovenie krstných sľubov. Uvádza sa príhovorom celebrujúceho kňaza. Veriaci stoja, držia v rukách zažaté sviece a odpovedajú na otázky. Potom ich celebrant pokropí vodou. Tieto úkony a slová im pripomínajú krst, ktorí prijali.
Štvrtú časť Vigílie a jej vrchol tvorí slávenie Eucharistie. modlitba veriacich, v ktorej novopokrstení už ako veriaci po prvý raz uplatňujú svoje kráľovské kňažstvo; sprievod s obetnými darmi za účasti novopokrstených, ak sú prítomní; eucharistická modlitba - (prvá, druhá alebo tretia, a to spievaná) s príslušnými embolizmami; napokon prijímanie Eucharistie ako prejav plnej účasti na slávenom tajomstve.
Je vhodné, aby sa v prijímaní vo Veľkonočnej vigílii dosahovala plnosť eucharistického znaku prijímaním pod spôsobmi chleba a vína.
Liturgia Veľkonočnej vigílie nech sa koná tak, aby mohla poskytnúť kresťanskému ľudu celé bohatstvo modlitieb a obradov.
Pri ohlasovaní Veľkonočnej vigílie treba dbať na to, aby sa nepredstavovala ako posledné chvíle Bielej soboty. Je lepšie povedať, že Veľkonočná vigília sa slávi vo Veľkonočnú noc ako jediný bohoslužobný úkon.
Omšu na Veľkú noc treba sláviť čo najslávnostnejšie. Je vhodné namiesto úkonu kajúcnosti kropiť ľud vodou požehnanou na Vigíliu; medzitým sa spieva Tiekla voda alebo iný spev s myšlienkou na krst. Nádoby na svätenú vodu pri vchode do kostola (tzv.
Veľkonočná svieca (paškál), ktorá má miesto pri ambóne alebo pri oltári, nech sa zažíha aspoň na všetky väčšie liturgické slávenia v tomto období, či už pri omši alebo pri ranných chválach a vešperách, a to až do Nedele zoslania Ducha Svätého. Po nej sa veľkonočná svieca s príslušnou úctou uchováva pri krstiteľnici a tam sa od nej pri slávení krstu zažíhajú sviece pokrstených.
Slávenie Veľkej noci pokračuje vo Veľkonočnom období.
Nedele tohto obdobia sa označujú ako veľkonočné a majú prednosť pred všetkými sviatkami Pána a slávnosťami. Ak pripadnú nejaké slávnosti na nedeľu, anticipujú sa v sobotu.
Celý tento čas je pre dospelých, ktorí prijali na Veľkonočnú vigíliu kresťanské zasvätenie, o...