Spišská Kapitula (lat. Capitulum Scepusiense, nem. Zipser Kapitel, maď. Szepeshely alebo Szepes Kaptalan), niekedy označovaná aj ako Slovenský Vatikán, je cirkevné mestečko a sídlo spišského biskupa i centrum Spišskej diecézy. Dnes je súčasťou mesta Spišské Podhradie. Spišská Kapitula bola niekdajšia samostatná obec na východnom Slovensku v Hornádskej kotline s nadmorskou výškou 480 m n. m.
Letecký pohľad na Spišskú Kapitulu.
Vznik a Vývoj Spišskej Kapituly
Vznik Spišskej Kapituly súvisí so založením spišského prepošstva zrejme koncom 12. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1235. Dnešné jadro Spišskej Kapituly je vybudované na vyvýšenine zvanej Mons sancti Martini (Hora svätého Martina). Geografická poloha vzhľadom na okolie, ako je prírodný komplex Sivá Brada, Dreveník, Pažica ako aj blízkosť kráľovského Spišského hradu, bola predurčená stať sa miestom duchovného významu.
V 11. storočí stál neďaleko Spišskej Kapituly kláštor, založený pravdepodobne benediktínmi. Dá sa predpokladať, že šlo o benediktínsky kláštor, ktorý bol zasvätený svätému Martinovi. Samotný kláštor ešte v priebehu stredoveku zanikol.
Spišské prepošstvo bolo založené pravdepodobne koncom 12. storočia alebo začiatkom 13. storočia ako súčasť Ostrihomskej arcidiecézy. Spišské prepošstvo malo slúžiť duchovnej starostlivosti najmä o nemeckých osadníkov na Spiši, ale aj o ostatných obyvateľov Spiša. Pôvodná listina o založení prepošstva sa nezachovala, ale v listine uhorského kráľa Ondreja II. z roku 1209, ktorá je zároveň prvou písomnou zmienkou o Spiši, sa spomína spišský prepošt Adolf z významného rodu Andechs-Merano. Kráľ pôvodne daroval spišskému prepoštovi majetky v okolí dnešnej obci Jablonov. Prepošt bol zástupcom arcibiskupa, čoskoro vznikol zbor poradcov, čiže kanonikov (kapitula).
Postupne tu vzniklo akési cirkevné mestečko, ktoré okrem prepoštského kostola pozostávalo aj z prepoštského paláca, z domov jednotlivých kanonikov a z niektorých ďalších budov. Najstaršia spodná časť bola už v 13. storočí obohnaná hradbami.
Katedrála svätého Martina
Nachádza sa tu románska Katedrála svätého Martina z rokov 1245 - 1273. Ústredným objektom v areáli Spišskej Kapituly je Katedrála svätého Martina. Bola postavená v neskororománskom slohu v rokoch 1245 až 1273 na mieste staršieho kostola z 12. storočia. Niesla znaky románskej architektúry z nemeckého Bambergu a severovýchodu Talianska, z oblasti Istrie a Friuli.
Dnešný katedrálny chrám spišského biskupstva postavili niekedy v prvej tretine 13. storočia na mieste staršej stavby, neďaleko benediktínskeho kláštora z 11. storočia. Začali ju stavať ako reprezentatívny chrám spišského prepošstva v súvislosti s usadením sa Kolomana, syna kráľa Ondreja II.
Katedrála svätého Martina
Vývoj a prestavby Katedrály
Začali ju stavať ako reprezentatívny chrám spišského prepošstva v súvislosti s usadením Kolomana, syna kráľa Ondreja II. a údelného kniežaťa na Spišskom hrade v roku 1221 a aktivitami uhorského kráľa Ondreja II., ktorý sa výrazne angažoval na Spiši v dôsledku politických záujmov v Haliči a Vladimírsku. Činil tak za výraznej podpory svojej manželky a jej bratov z rodu Andechs-Merano. Keď sa Koloman v roku 1226 stal vojvodom Slavónska, Chorvátska a Dalmácie, jeho podpora výstavby chrámu oslabla, čo malo za následok nedostavanie južnej veže. V roku 1241 Tatári vypálili kostol, pričom najťažšie bol poškodený westwerk. S rekonštrukciou sa začalo až v 70. rokoch 13. storočia.
Stavba románskeho chrámu bola dokončená v roku 1273, keď bola postavená druhá veža. V rokoch 1288 - 1289 prerušil práce vpád Neugerov, osobná stráž uhorského kráľa Ladislava IV. Kumánského, ktorí katedrálu vyplienili a tak bola rekonštrukcia ukončená až koncom 13. storočia.
Veľká neskorogotická prestavba sa uskutočnila v rokoch 1462 - 1478. Pôvodnú apsidu nahradilo pomerne vysoké polygonálne presbytérium. V rámci neskorogotickej prestavby bol súčasne celý vnútorný priestor zjednotený zbúraním východného múru priečnej lode, ako aj stien medzi hlavnou loďou a bočnými kaplnkami. Pôvodné románske klenby v hlavnej i bočných lodiach nahradila gotickými klenbami a v rokoch 1488 - 94 pristavali z južnej strany Kaplnku Zápoľských.
Významnejšie stavebné úpravy sa realizovali ešte v súvislosti s vytvorením Spišskej diecézy v roku 1776, keď okrem iného bola rozšírená západná organová empora na úkor románskej lode. V druhej polovici 19. storočia sa uskutočnili úpravy v novogotickom duchu. V 20. storočí sa uskutočnila obnova v roku 1937 i v sedemdesiatych rokoch.
Katedrála predstavuje jeden z najhodnotnejších príkladov neskororománskej i gotickej architektúry na Slovensku.
Interiér Katedrály
V interiéri katedrály sa nachádza známa kamenná plastika leva s knihou v predných labách - leo albus (biely lev). Pochádza z prvej polovice 13. storočia a pôvodne bol zrejme umiestnený pred niektorým z portálov (najskôr reprezentatívnym západným). V interiéri nad severným portálom sa zachovala vzácna freska. Ide o výjav korunovácie a požehnania kráľa Karola Róberta Pannou Máriou a malým Ježiškom, ktorý bol namaľovaný podľa letopočtu v nápise v roku 1317. Je jedna z prvých už gotických malieb na Slovensku, ktorej autorom bol pravdepodobne taliansky umelec z prostredia dvora Anjuovcov v Neapole.
V katedrále sa nachádza osem oltárov, z toho viacero ešte pôvodne gotických.
Spišské Biskupstvo
Až do 18. storočia vyvíjali mnohí panovníci a spišskí prepošti snahy o povýšenie prepoštstva na biskupstvo. Tento zámer sa podaril až v roku 1776 za vlády Márie Terézie, kedy bolo prepoštstvo povýšené na biskupstvo a odvtedy je sídlom cirkevnej správy Spiša, Liptova a Oravy. Po skončení poľského zálohu v roku 1772 pápež Pius VI. bulou Romanus pontifex z 13. marca 1776, na základe dekrétu Márie Terézie z dňa 15. januára 1776, zriadil nové biskupstvá Banskobystrické, Rožňavské a Spišské vyčlenením z Ostrihomského arcibiskupstva. Zriadením biskupstva sa prepoštský kostol stal katedrálou a kolegiálna kapitula sa premenila na kapitulu sídelnú. Súčasťou nového biskupstva sa stali vtedajšie župy Spiš, Liptov a Orava.
Pius VII. bulou Super universas orbis terrarum Ecclesias z 9. augusta 1804, na základe dekrétu Františka I. z 5. augusta 1804, ustanovil Košické a Satmarské biskupstvo vyčlenením z Jágerského biskupstva, pričom Jáger bol povýšený na arcibiskupstvo. Sufragánmi Jágerskej provincie sa okrem Košíckej stali aj Spišská a Rožňavská diecéza.
Dňa 9. mája 1922 vzala Svätá stolica do vlastnej správy okrem Trnavského biskupstva, Nitrianskeho a Banskobystrického biskupstva aj Spišské biskupstvo. Pavol VI. apoštolskou konštitúciou Qui divino 30. decembra 1977 zriadil na Slovensku Trnavské arcibiskupstvo a Spišská diecéza sa stala jej súčasťou. Pápež Ján Pavol II. bulou Pastorali quidem permoti z 31. marca 1995 vytvoril Košickú cirkevnú provinciu, Košické biskupstvo povýšil na arcibiskupstvo a sufragánmi sa stali Rožňavské a Spišské biskupstvo.
Súčasným spišským diecéznym biskupom je Mons. Štefan Sečka.
Školstvo a Kultúra
Spišská Kapitula bola jedným z centier cirkevného školstva na Slovensku. V 13. storočí tu bola situovaná tzv. kapitulská škola, od polovice 17. storočia jezuitské gymnázium. V rokoch 1819 - 1950 tu existoval prvý slovenský i uhorský ústav pre výchovu učiteľov základných škôl. V rokoch 1815 - 1849 tu bolo bohoslovecké učilište. V roku 1815 tu vznikol kňazský seminár a v roku 1819 najstarší učiteľský ústav v celom Uhorsku so sídlom v rozšírenej budove bývalého jezuitského kolégia.
Jezuiti založili v Spišskej Kapitule v roku 1647 školu, viedli morálne a filozofické dišputy v slovenskom jazyku, hrali divadelné predstavenia a mystériá na Pažici.
Spišský Jeruzalem
S pobytom jezuitov súvisí aj výstavba Spišského Jeruzalema. Pravdepodobne sa inšpirovali výstavbou Kalwarie Zebrzydowskej v Poľsku, ktorá bola postavená analogicky s miestami pobytu Ježiša v jeho posledných dňoch života v Jeruzaleme. Kalváriu pravdepodobne vybudovali v 17. storočí. Postavili niekoľko kaplniek, ktoré majú reprezentovať kalváriu spolu so Spišskou Kapitulou. Pútnici tak mohli prežiť púť.
Spišský Jeruzalem
Spišská Kapitula ako Súčasť UNESCO
V roku 1948 pričlenili Spišskú Kapitulu k mestu Spišské Podhradie a o dva roky neskôr ju vyhlásili za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Dňa 6. - 11. decembra 1993 deklarovaním v Cartagene sa Spišská Kapitula stala súčasťou Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Komplex Spišskej Kapituly
Komplex Spišskej Kapituly:
- Katedrála sv. Martina
- Biskupský palác
- Kňazský seminár
- Hodinová veža
- Kanónia č. 6
- Kanónia č. 5
- Kanónia č. 3
- Kanónia č. 17
- Kanónia č. 15
- Kanónia č. 14
- Nálezy georadarom, č. 13 Kaplnka sv. Ondreja a č. 14 Opevnenie
Prehľad biskupov Spišskej diecézy
| Poradie | Meno | Obdobie |
|---|---|---|
| 1. | Ján Vojtaššák | 1921-1965 |
| 2. | František Tondra | 1989-2011 |
| 3. | Štefan Sečka | 2011-súčasnosť |