Štedrý deň - 24. december je začiatkom Vianočných sviatkov. Vianoce sa v našej kultúre nesú predovšetkým v kresťanskom duchu. Spolu s Veľkou nocou patria k najvýznamnejším kresťanským sviatkom. Na východe ale čiastočne aj na strednom Slovensku je tento deň známy ako vilija, či vigílija (predvečer sviatku). Staršie generácie si iste spomenú na Kračún - čiže krátky deň.
Štedrý večer so sebou prináša ešte mnoho iných vianočných tradícií a zvykov. Slovensko je malé, no zvyky počas štedrej večere sa v mnohých regiónoch líšia. Dokonca čo dom, to iné zvyklosti.
Kedysi naši predkovia vykonávali na Štedrý deň množstvo zvyklostí. Naši predkovia vykonávali na Štedrý deň rozmanité obyčaje. Verili, že práve na Vianoce majú rôzne obrady a úkony tajomnú moc. Dodržiavali množstvo zvykov, ktoré však boli chudobné z duchovnej stránky. Príchodom svätých vierozvestov Cyrila a Metoda , ktorí na naše územie priniesli okrem iného aj vieru, by v kresťanskej rodine nemali mať pohanské zvyky miesto. Tieto magické úkony, ktoré mali predpovedať našu budúcnosť, zabezpečiť šťastie, zdravie a bohatstvo v budúcom roku, nemajú v kresťanskej rodine miesto. Môžeme preto nadobudnúť pocit, že Božie narodenie natoľko zľudovelo, až ostalo v úzadí.
V súčasnosti sa už od ich praktizovania postupne upúšťa. Ich prázdne miesto však nevyplnili kresťanské zvyky, ale konzumný spôsob života. Namiesto povier a magických úkonov riešime, akú budeme mať výzdobu, koľko darčekov kúpime, aké menu pripravíme alebo čo si pozrieme v televízii.
Počas štedrého dňa sa dodržiaval prísny pôst. Jedlo sa veľmi striedmo, prípadne vôbec. Nesmelo sa jesť mäso. Úplný pôst bol požadovaný až do chvíle, keď sa ukázala na oblohe prvá hviezda. Pred večerou sa dodržiaval denný pôst, nejedli sa mäsité jedlá ani tie, ktorí si chystali na Štedrý večer.
Štedrá večera - začiatok slávenia Vianočných sviatkov. Má byť veru štedrá a mnohé z dávnych zvyklostí sa dodržiavajú dodnes. Podľa dávnej tradície sa malo na stole objaviť „devätoro jedál“ zo všetkého, čo sa počas roka urodilo. Jedlám sa pripisoval magický význam.
Štedrý večer bol odjakživa rodinnou záležitosťou. Predchádzala jej spoločná modlitba. Rodina želala šťastie a zdravie v ďalšom roku.
Počas štedrej večere vymeňte pohanské zvyky za kresťanské. Veď ich nie je málo. požehnanie - kedysi sa žehnalo cesnakom a medom.
Symbolika na štedrovečernom stole
Predmety, s ktorými sa ešte aj dnes stretávame pri štedrovečernom stole: cesnak, jablká, šupiny z kapra, peniaze a iné. Kedysi im naši predkovia pripisovali magickú moc, dnes už stratili význam. Medzi najznámejšie vianočné zvyky patrilo niekoľko, ktoré nezaškodí dodržiavať na Štedrý večer i dnes.
Na slávnostnom štedrovečernom stole nesmeli chýbať oblátky, med, cesnak a jablko. Tradičné štedrovečerné hodovanie sa začínalo jedením oblátky s medom, niekedy aj s cesnakom. Nechýbal prípitok a kapustnica, prípadne šošovicová, či hrachová polievka.
Jeden z najznámejších - v mnohých rodinách dodržiavaný dodnes - šupinka z kapra, alebo peniaze pod obrusom na štedrovečernom stole. Prečo? Šupiny z kapra sa vložili sa pod obrus na štedrovečernom stole preto, aby sa peniaze pre rodinu počas budúceho roka rozmnožili a pribudlo ich. Viacerí ľudia si šupinu z kapra dávajú aj do peňaženky.
Gazda rozkrojil najkrajšie jablko a každému z neho kúsok podal. Jablko sa vyberá z misy ovocia a pri večeri sa rozkrojí priečne na dve polovice. Ak zostal jadrovník v tvare hviezdy, znamenalo to pre celú rodinu šťastie a zdravie. Keď jadrovník bol v tvare kríža, rodinu podľa povier čakala choroba či dokonca smrť.
Cesnak je symbolom zdravia, ako jeden z najúčinnejších prírodných liekov. Po celý nasledujúci rok by mal strúčik cesnaku zabezpečovať celej rodine pevné zdravie. Gazdiná namočila do medzu strúčik cesnaku a urobila ním krížik na čelo mužovi aj deťom.
Med je tradičný sladký produkt včelárov a pre svoju príjemnú chuť zabezpečiť dobrotu, aby ste celý budúci rok boli dobrí a milí voči ostatným ľuďom. V mnohých rodinách si ešte pred štedrou večerou robia z medu krížik na čelo, ako symbol požehnania a dobroty.
Orechy nemôžu chýbať na štedrovečernom stole. Pred večerou sa otvárajú podobne ako jabĺčka kvôli zdraviu.
Sviečky ktoré sú tiež symbolom Vianoc, svietia počas večere.
Ďalšie zvyky:
- Párny počet tanierov na štedrovečernom stole - inak by si pre posledného stolovníka prišla smrť.
- V niektorých regiónoch bolo zvykom prestierať o jeden tanier a príbor navyše - pre prípad náhodného hosťa.
- Jeden tanier navyše je ďalší zo zvykov našich predkov, ktorý sa dodržiava i dnes. Podľa obyčaje sa jeden tanier prestrie pre náhodného hosťa, ktorý by mohol prísť. Je to symbol milosrdenstva a spolupatričnosti.
- Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večere odbiehať. Inak by vraj „vinník“ do roka zomrel.
- Počas štedrého dňa do domu nemala vstúpiť cudzia žena.
- Pozor bolo treba dávať aj na rozbitý tanier - neveštilo to nič dobré.
- Ľudia sa mali v tento deň správať s pokorou a láskou.
Vianočný stromček sa stal súčasťou Vianoc až v druhej polovici 19. storočia. Najskôr sa tento zvyk ujal v mestách, až neskôr na vidieku.
Iným zvykom bolo a veru na mnohých miestach je aj dodnes - priniesť z kostola betlehemské svetlo.
Štedrosťou sa nerozumelo iba jedlo, ale aj darčeky pod vianočným stromčekom.
Vianoce - čas pokoja, radosti a najmä očakávania. Niekto očakáva dobré jedlo, iný darčeky, či vytúžený čas oddychu. Pre každého z nás spočíva čaro Vianoc a očakávaní možno v niečom inom.
Dnes oslavujeme Vianoce - sviatky narodenia nášho Pána. Ježiš sa narodil, aby priniesol dobro, lásku a pokoj do našej rodiny.
Citát z Biblie:
„V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ Kristus Pán."
Pieseň: Tichá noc (JKS č. Mária, Ty si Matkou narodeného Božieho Syna. Milosť nášho Pána, Ježiša Krista, a láska Božia i spoločenstvo Ducha Svätého nech je s nami všetkými. Amen.
Požehnanie jedla a vinš: Požehnaj, Bože, toto jedlo, nám na úžitok a Tebe na chválu.
Slovenské vianočné zvyky a tradície
Ježiš Kristus nás predraho vykúpil vlastnou krvou a obetoval sa za naše hriechy. Len on je „garantom“ požehnania pre nás a pre našu rodinu. Len on vie, čo v skutočnosti potrebujeme. Ak budú naše Vianoce o živej viere, dostaneme všetko, o čo ho prosíme. Musíme mať však živú vieru: „Majte vieru v Boha. Veru, hovorím vám: Keď niekto povie tomuto vrchu: ‚Zdvihni sa a hoď sa do mora,‘ a vo svojom srdci nezapochybuje, ale uverí, že sa stane, čo povedal, stane sa mu to. Preto vám hovorím: Verte, že všetko, o čo v modlitbe prosíte, ste už dostali, a budete to mať. Dôležité je, aby sme Vianoce prežívali hlavne srdcom. Ako to máme urobiť? Otec Marián Kuffa nám radí: Srdcom Vianoc sú Vianoce v srdci. Vianoce v srdci máme vtedy, keď je tam Ježiš.
Tak si ich užite naplno aj Vy, milí Banskobystričania, napriek ťažkej dobe pokiaľ možno aj s dodržaním starých dobrých tradícií.
