Ruženec je rozjímavá modlitba, zameraná na uvažovanie nad Božím slovom. Jednotlivé tajomstvá ruženca sa totiž opierajú o Sväté písmo. Zároveň je to modlitba, ktorou si uctievame Pannu Máriu.
Ako hovoril svätý Ján Pavol II., táto modlitba je jednoduchá, ale zároveň veľmi hlboká. Jednoduchá preto, lebo sa ju môže modliť každý - otec rodiny, dieťa, starý, mladý, chorý, robotník, ale i prezident. Hlboká zasa preto, lebo obsahuje tajomstvá Ježišovho života, v ktorých sú ukryté základy našej kresťanskej viery. Keď sa ju modlíme, vstupujeme do Máriinej školy a s ňou uvažujeme nad udalosťami Ježišovho života. Akoby sme sedeli pri nohách Panny Márie a počúvali ju, čo nám hovorí o Kristovi. Ona nás vracia do svojich spomienok na Ježiša, jeho detstvo, mladosť, jeho verejné vystúpenie. Tiež k jeho umučeniu, smrti na kríži i k zmŕtvychvstaniu, a tak počúvame jeho príbeh. Vstupujeme do tajomstiev Ježišovho života. Samozrejme, my tam vkladáme svoje radosti, trápenia, bolesti i ťažkosti, a tak sa Ježišov príbeh stáva i naším príbehom. Dovoľujeme tak Bohu vstúpiť do tajomstiev nášho života, do našich udalostí.
História modlitby ruženca
Táto modlitba sa formovala skoro šesť storočí. V 11. storočí sa mnísi, ktorí nevedeli čítať a písať, namiesto stopäťdesiat žalmov z breviára modlievali stopäťdesiat Otčenášov. Tak vznikla modlitba „Paternoster“, ktorá sa dostala aj za múry kláštorov medzi laikov a stala sa medzi nimi obľúbenou. Aj jedna ulica v Londýne bola pomenovaná „Pater noster Row“. Počiatky tejto modlitby siahajú do 11. storočia, keď sa mnísi v kláštoroch modlili breviár, ktorého súčasťou bolo 150 žalmov. Nie všetci mnísi však vedeli čítať, preto sa ako náhradu modlili 150 otčenášov.
V 12. storočí sa začali modlitby Otčenáša nahrádzať modlitbami Zdravas’, Mária. Pričinil sa o to aj veľký mariánsky ctiteľ - svätý Bernard z Clairvaux. Túto novú modlitbu začali nazývať žaltárom Panny Márie. Skladala sa zo stopäťdesiatich Zdravasov. Je potrebné dodať, že Zdravas’ bol v tej dobe zložený len z tej prvej - biblickej časti. Druhá časť bola pridaná až v 16. storočí pápežom sv. Piom V.
K ďalšiemu rozvoju modlitby ruženca prispeli kartuziáni Henrich Kalkarský a Dominik Pruský, ktorí začali pridávať za prvú časť Zdravasu rôzne krátke zamyslenia z Ježišovho a Máriinho života. Zásadne však túto modlitbu ovplyvnil dominikán, blahoslavený Alan de la Roche, ktorý rozdelil stopäťdesiat Zdravasov na pätnásť desiatkov a pred každý desiatok vsunul modlitbu Otče náš a každý Zdravas’ zakončil invokáciou. Bodku k rozvoju tejto modlitby dal pápež Pius V., ktorý pápežskou bulou ako prvý definoval modlitbu ruženca a ustanovil ju za modlitbu celej Cirkvi. O niekoľko storočí neskôr ešte pápež Ján Pavol II.
Slovo ruženec pochádza z latinského rosarium, čo znamená ružová záhrada. V ikonografii ruže často symbolizovali Máriu, a modlitba “mariánskeho žaltáru” predstavovala uvitie duchovného venca. V antických časoch bolo zaužívaným zvykom upliesť z krásnych a voňavých ruží veniec, ktorý sa potom odovzdal významným osobnostiam, čím sa vzdala danej osobe veľká česť. Veľmi známe sú napr. vavrínové vence, ktoré dostávali mnohé významné osobnosti, cisári alebo víťazi olympijských súťaží v starovekom Grécku. Ruženec je teda veľkou cťou, ktorou si uctievame Matku Božiu, pretože ona na tento svet priniesla víťaza nad hriechom, diablom a smrťou.
Ako sa modlí ruženec?
Najobľúbenejšia kresťanská modlitba nás cez Máriu vedie k Ježišovi. Modlitbou svätého ruženca rozjímame o celom bohatstve dejín spásy. K radostnému, bolestnému a slávnostnému ružencu pripojil Ján Pavol II. aj ruženec svetla.
Radostný ruženec je na rade v sobotu (mariánsky deň), v pondelok a počas Adventu. Slávnostný ruženec sa modlíme v nedeľu (deň zmŕtvychvstania), v stredu a vo Veľkonočnom období. Ruženec svetla pripadá na štvrtky (deň ustanovenia Eucharistie).
Tajomstvá ruženca
- Radostný ruženec:
- … Ježiš, ktorého si, Panna, z Ducha Svätého počala.
- … Ježiš, ktorého si, Panna, pri návšteve Alžbety v živote nosila.
- … Ježiš, ktorého si, Panna, v Betleheme porodila.
- … Ježiš, ktorého si, Panna, so svätým Jozefom v chráme obetovala.
- … Ježiš, ktorého si, Panna, so svätým Jozefom v chráme našla.
- Ruženec svetla:
- … Ježiš, ktorý bol pokrstený v Jordáne a začal svoje verejné účinkovanie.
- … Ježiš, ktorý zázrakom v Káne Galilejskej otvoril srdcia učeníkov pre vieru.
- … Ježiš, ktorý ohlasoval Božie kráľovstvo a vyzýval ľud na pokánie.
- … Ježiš, ktorý sa ukázal v božskej sláve na vrchu premenenia.
- … Ježiš, ktorý nám dal seba samého za pokrm a nápoj v Oltárnej sviatosti.
- Bolestný ruženec:
- … Ježiš, ktorý sa pre nás krvou potil.
- … Ježiš, ktorý bol pre nás bičovaný.
- … Ježiš, ktorý bol pre nás tŕním korunovaný.
- … Ježiš, ktorý pre nás kríž niesol.
- … Ježiš, ktorý bol pre nás ukrižovaný.
- Slávnostný ruženec:
- … Ježiš, ktorý slávne vstal z mŕtvych.
- … Ježiš, ktorý slávne vystúpil do neba.
- … Ježiš, ktorý nám zoslal Ducha Svätého.
- … Ježiš, ktorý ťa, Panna, vzal do neba.
- … Ježiš, ktorý ťa, Panna, v nebi korunoval.
Jeruzalemský ruženec
Jeruzalemský ruženec ako účinná modlitba za hriešnikov a duše v očistci.
- Utorok: rozjímaj, ako bol Pán Ježiš za 30 strieborných predaný.
- Zelený štvrtok: rozjímaj, ako 12 učeníkov opustilo Pána Ježiša a modli sa 12 Otčenášov a 12 Zdravasov so slovami: „Ježiš, ktorý si bol 12 učeníkmi opustený.“ K tomu sa modlia 3 desiatky:
- 1. desiatok: v rozjímaní o tom, ako sa Pán Ježiš lúčil so svojou Matkou. /po stojačky/
- 2. desiatok: v rozjímaní o tom, ako sa Pán Ježiš na hore Olivovej krvou potil. /po kľačiačky/
- 3. desiatok: v rozjímaní o tom, ako Panna Mária čakala na Jánovo posolstvo, s veľkým žiaľom počula od neho, že jej Syna chytili.
- Veľký Piatok: modlí sa 5 Otčenášov a 5 Zdravasov na česť 5 rán Kristových. K tomu sa modli 3 desiatky:
- 1. desiatok: v rozjímaní nad tým, ako Pán Ježiš niesol ťažký kríž. /pri chodení/
- 2. desiatok: v rozjímaní nad tým, ako Panna Mária videla svojho Syna na kríži umierať. /po stojačky/
- 3. desiatok: v rozjímaní nad tým, ako sa Pán Ježiš na kríži lúčil so svojou Matkou.
- Biela Sobota: rozjímaj, ako Pán Ježiš 40 hodín ležal v hrobe a modli sa 40 Otčenášov a 40 Zdravasov. K tomu sa modli 3 desiatky:
- 1. desiatok: v rozjímaní, ako Pána Ježiša mažú drahými masťami. /pri chodení/
- 2. desiatok: v rozjímaní, ako Panna Mária odprevádza Pána Ježiša k hrobu. /po kolenačky/
- 3. desiatok: v rozjímaní, ako Pán Ježiš slávne vstal zmŕtvych.