V čase pandémie nadobudla modlitba duchovného svätého prijímania oveľa väčší význam. Sledujete naše priame prenosy svätých omší?
Svätý František Saleský
Duchovné sväté prijímanie
Modlitba duchovného svätého prijímania:
Klaniam sa ti vo sviatosti tvojej lásky, túžim ťa prijať do chudobného príbytku, ktorý ti ponúka moje srdce. Príď ku mne, môj Ježiš, aby som mohol prísť k tebe. Kiež tvoja láska roznieti celé moje bytie, na život a na smrť.
Modlitba duchovného svätého prijímania podľa svätého Alfonza:
Môj Ježišu, verím, že si v Najsvätejšej oltárnej sviatosti skutočne prítomný. Z lásky k tebe ľutujem všetky svoje hriechy. Daj, aby som vždy žil v tvojej milosti, a tak plnil tvoju vôľu. Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.
Doba vďakyvzdávania po svätom prijímaní
Doba vďakyvzdávania po svätom prijímaní je dobou reálnej intímnej lásky s Ježišom. Je to láska totálnej vzájomnej náležitosti: už nie dvaja, ale jeden v tele aj v duši. Je to láska prenikania a splynutia. On vo mne a ja v ňom, aby sme sa strávili v jednote, a to v jednote lásky.
„Si moja láskyplná korisť, tak ako ja som korisťou tvojej nesmiernej lásky,“ hovorievala s nežnosťou svätá Gemma Galgani Ježišovi. „Blahoslavení, čo sú pozvaní na Baránkovu svadobnú hostinu,“ hovorí Apokalypsa (19,9). Vďakyvzdávanie po svätom prijímaní je malý zážitok rajskej lásky na tejto zemi: lebo ako budeme milovať Ježiša v raji, ak nie tak, že budeme s ním večne jedno?
Drahý Ježišu, sladký Ježišu, ako ti máme poďakovať za každé sväté prijímanie, ktoré si nám doprial! Nemala snáď pravdu svätá Gemma, keď povedala, že bude v raji ďakovať za Eucharistii viac ako za akúkoľvek inú vec?
Dominik Chmielewski - Svätá omša - sila Eucharistie - časť 3.
Preto Gemma Galgani hovorila s úžasom o eucharistickej jednote medzi Ježišom - VŠETKÝM a Gemmou - NIČÍM a zvolala extatické: Aká je, Ježišu, sladkosť vo svätom prijímaní! Blahoslavený Contardo Ferrini napísal:“ Sväté prijímanie! Ako sladké objatia Stvoriteľa so svojím tvorom! Aké nevýslovné pozdvihnutie ľudského ducha!
Rovnakým spôsobom - ako keď sa zlejú dve sviece a jedna sa stane druhou, tak si myslím, že ten, kto požíva Ježišovo telo a krv, splynie s ním v takej účasti, že sa nachádza on v Kristovi a Kristus v ňom. Treba si uvedomiť tiež trojičnú hodnotu svätého prijímania.
Preto svätci, ak len mohli, neobmedzovali dobu vďakyvzdávania, ktorá trvala aspoň pol hodiny. Svätá Terézia od Ježiša odporúčala svojim dcéram: „zotrvajte láskyplne s Ježišom a nestrácajte hodinu, ktorá nasleduje po svätom prijímaní.
Svätý Ján z Avily, svätý Ignác z Loyoly, svätý Alois Gonzaga ďakovali na kolenách po dobu dvoch hodín. Svätá Magdaléna de Pazzi nechcela vďakyvzdávania nikdy prerušiť a bolo treba ju prinútiť, aby sa trochu posilnila. „Minúty, ktoré nasledujú po svätom prijímaní,“ hovorila svätica, „sú tie najdrahocennejšie, aké v živote máme. Svätá Terézia od Ježiša upadala takmer vždy ihneď po svätom prijímaní do extázy.
Apoštol napísal: „Oslavujte a noste Boha vo svojom tele.“ (1 Kor 6,20) Ako nepekné je preto správanie tých, ktorí ihneď vychádzajú z kostola, akonáhle skončí svätá omša, alebo odídu dokonca ihneď po svätom prijímaní! Spomeňme napríklad svätého Filipa Neri, ktorý poslal dvoch miništrantov so zapálenými sviecami za veriacim, ktorý vychádzal z kostola ihneď po svätom prijímaní … Aké dobré ponaučenie!
Keď nič iné, tak zo slušnosti, keď prijmeme hosťa, musíme sa mu venovať a zaujímať sa o neho. Čo potom, keď Hosťom je Ježiš, musíme si byť dobre vedomí, že jeho telesná prítomnosť v nás trvá aspoň štvrť hodiny, aj dlhšie.
Prečo svätý Alfons z Liguori plnil kalich až po okraj? Nie sme v opozícii ku svätcom, keď pokladáme vďakyvzdávanie za príliš dlhé a nemôžeme sa dočkať, kedy skončí? Preto pozor! Ak je pravda, že „Ježiš pri každom svätom prijímaní stokrát opláca prijatie, ktorého sa mu dostalo“ (svätá Terézia Ježišova), potom tiež budeme stokrát zodpovední za naše chýbajúce prijatie.
Jeden spolubrat P. Pia z Pietrelciny rozprával, že jedného dňa sa šiel spovedať k svätému mníchovi a vyznával sa, že opomenul vďakyvzdania po svätej omši kvôli nejakej službe. P. Pio, ktorý bol blahosklonný k iným opomenutiam, povedal pevným hlasom: „Snažme sa, aby, nemôžem ‚neznamenalo, že nechcem. Vďakyvzdania musíš vykonať vždy; keď nie, draho to zaplatíš! Zamyslime sa úplne vážne.
Obzvlášť krásne je vďakyvzdávanie vykonané spolu s Pannou Máriou po jej Zvestovaní. Ihneď po svätom prijímaní aj my nesieme vo svojom tele a vo svojej duši Ježiša - podobne ako ona po Zvestovaní. Nemôžeme sa mu klaňať a milovať ho lepšie, než keď sa spojíme s božskou Mamičkou a osvojíme si jej pocity lásky a klaňanie, ktoré živila k Ježišovi uzavretému v jej nepoškvrnenom lone. Z toho dôvodu bude užitočné pomodliť sa radostné ružencové tajomstvo. Skúsme to!
Môj priateľ Ježiš, ďakujem ti, že si prišiel ku mne. Klaniam sa ti a milujem ťa. Pomáhaj mi zachovať si čisté srdce, aby som ťa často mohol/a/ prijímať pri svätej omši. Posilňuj ma v láske k druhým, najmä v láske a poslušnosti k rodičom. Pomáhaj mi dobre si plniť svoje povinnosti. Daj mi silu, aby som svojich spolužiakov a kamarátov viedol/a/ dobrým príkladom k tebe. Pane Ježišu, požehnaj mňa i všetkých mojich drahých.
Pred svätým prijímaním:
Pane Ježišu, ty si môj Boh a Pán. Ty si môj Spasiteľ a Vykupiteľ. Ty si môj najlepší priateľ. Viem, že si prítomný vo Sviatosti oltárnej ako Boh a človek. Verím, že si skrytý v nebeskom chlebe a chceš byť pokrmom mojej duše. Milujem ťa z celého srdca a veľmi túžim po tebe. Príď, Pane Ježišu. Posväť mi dušu i telo a ochraňuj ma, aby som bol/a/ šťastný/á/ naveky.
Svätý František Saleský
Zaujala Vás táto veta? Potom určite siahnite po diele učiteľa duchovného života, svätého Františka Saleského. K úlohe učiteľa pristupoval s veľkou bázňou a pokorou, keď zdôrazňoval, že ani on sám nie je dokonalý a princípy, o ktorých píše, potrebuje aplikovať v prvom rade vo svojom živote.
Svätý František Saleský sa narodil v roku 1597 na zámku Sales v Savojsku neďaleko Ženevy. Počas štúdií v Paríži zložil sľub večnej čistoty. Na univerzite v Padove získal doktorát z teológie a práva. V roku 1602 bol vysvätený za ženevského biskupa. Bol horlivým kazateľom. Usiloval sa najviac o to, aby to, čo káže, aj príkladne žil. Je autorom viacerých spisov o duchovnom živote. Najrozšírenejšou a najčítanejšou je jeho kniha Návod na vnútorný zbožný život, známa pod názvom Filotea. František zomrel v roku 1622 v 56. roku života a 20. roku svojho biskupstva.
V úvode knihy sa autor vymedzuje od iných autorov literatúry o duchovnej zbožnosti, ktorí svoje diela adresujú primárne ľuďom žijúcim v utiahnutosti od hluku sveta alebo aspoň odporúčajú zbožnosť, ktorá vedie do samoty. Kniha je celá adresovaná Filotei, týmto menom autor nazýva tých, ktorí chcú zbožne žiť. Slovo „Filotea“ znamená „duša Boha milujúca“.
V prvej časti autor nabáda dušu, aby zmenila túžbu na rozhodnutie. Ešte niekoľko slov o nedobrovoľnej roztržitosti pri modlitbe. Myslíš azda, že takáto roztržitosť ťa vzďaľuje od Boha. To by bol omyl, lebo nič okrem hriechu nás od Boha nevzďaľuje. Ak prichodia roztržité myšlienky, nevšímaj si ich. Nedobrovoľná roztržitosť, ktorú si nevšímaš, nijako nezmenšuje cenu modlitby.
Kto prijíma často a zbožne Sviatosť Oltárnu, natoľko posilňuje zdravie a život svojej duše, že mu viac nijaká zlá náklonnosť neuškodí. Ako hodinár olejom pomastí všetky kolieska a strunky, aby všetko čo možno najhladšie išlo, tak isto aj človek po prezretí svojho vnútra musí všetko pomastiť a posilniť olejom milosti, ktorú dostaneme vo sviatosti pokánia a vo svätom prijímaní.