Farnosť Gelnica, s bohatou históriou a živým spoločenstvom, je významným duchovným centrom v regióne Spiša. V tomto článku sa pozrieme na jej históriu, rekonštrukcie a súčasné aktivity.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Gelnici
História Farského Kostola v Gelnici
V Gelnici, ako významnom banskom stredisku, nepochybne stál kostol najneskôr po roku 1250. Vieme, že bol zasvätený sv. Kataríne, patrónke baníkov. Tento kostol bol zrejme na mieste súčasného, pretože o zaniknutom na inom mieste neexistujú žiadne zmienky ani tradície, ktoré inak nezvyknú chýbať.
Táto veľkolepá pamiatka gotickej architektúry Spiša, na rozdiel od sakrálnych stavieb v ostatných centrách, napríklad v Spišskej Kapitule, či Levoči, ešte nevydala odborníkom informácie, ktoré jednoznačne vypovedajú o jej pôvode, ako aj zatiaľ skrytých hodnotách.
Staršie jadro tohto farského kostola je možno v murivách stien súvisiacich so sakristiou, v ktorej sú tri polia krížovej rebrovej klenby, svedčiace o svojom pôvode okolo roku 1300. Rebrá dosahujú na kružbové konzoly a na svorníku a na svorníku stredného poľa je reliéf Víťazného Baránka.
Architektonické Zaujímavosti
Prekvapujúco veľká je svätyňa, zaklenutá troma poliami krížovej rebrovej klenby a poľa klenby v polygonálnom závere. V nej sa stretneme príkladom dvoch rozdielnych umeleckých, a možno aj cirkevno-rehoľných, koncepcií. V jednej začali s výstavbou architektúry svätyne s plánom, že rebrá klenby, so svojimi profilmi prejdú plynulo do zväzkových prípor a tieto po stenách až po podlahu. Je to koncept gotickej architektúry okolo roku 1300.
Vo výške vybudovaných stien asi 3 m, so spomenutými zväzkovými príporami, došlo k zmene. Na prípory /ktorých profily možno vtedy zaplnili omietkou, aby boli polvalcové / nasadili hladké, subtílnejšie polvalcové prípory. Z nich vyrastajú rebrá klenby, tak ako je to obvyklé v stavbách švábskej a podunajskej oblasti okolo roku 1360.
Vo výške prechodu, z pôvodných prípor na ich vyššie pokračovanie, doplnili aj na plochách stien bankálové rímsy, čo je typické pre stavby mendikantov. Na južnej stene doplnili jedinečné trojité sedílie, ktorých architektúru vytvárajú štíhle piliere s hlavicami, na ktoré sú nasadené oblúky s vimperkami.
Nemenej otázok kladie loď kostola, ktorá je trojloďovou halou. Lode sú oddelené piliermi s arkádami. Výstavbu trojlodia, presnejšie jeho zaklenutia, možno klásť do obdobia okolo roku 1400. V strednej lode nahradili v roku 1769 pôvodnú klenbu barokovou. Mnohí návštevníci kostola upozorňujú na menšiu šírku strednej lode voči šírke svätyne a veľmi úzke bočné lode. Takýto priestorový rozvrh je obvyklý najmä v kostoloch mendikantských reholí. Typickým príkladom je pôvodný kostol minoritov v Levoči.
Gelnický farský chrám je povestný aj nádherným kamenným vežovým pastofóriom. Po levočskom, druhým najväčším v regióne Spiša. Jeho tvaroslovie, najmä tordovaná a diamantová pätka, datujú jeho vyhotovenie do obdobia okolo roku 1480. Je tu aj pozoruhodná bronzová krstiteľnica, ktorú okolo roku 1370 odliali v povestnej dielni majstra Konráda v Spišskej Novej Vsi. Ostatné zariadenie je neogotické.
Gelnica - Slovensko
Zvonica
- Veža farského kostola v Gelnici obsahuje v súčasnosti súbor štyroch zvonov.
- Veľký zvon bol odliaty na začiatku 15. storočia.
- Podľa súpisu spišských zvonov od Prof. Juraja Spiritzu je gelnický Veľký zvon najstarší zachovaný zvon v Hnileckej doline.
- Prvé dve tretiny veže boli vybudované v štyridsiatych rokoch 18. storočia.
- V roku 1929 boli slávnostne vysvätené dva nové zvony, ktoré boli osadené do veže po boku Veľkého zvona.
Interiér kostola v Gelnici
Rekonštrukcie a Obnova
Chrám prechádza rekonštrukciou v druhej polovici 19. storočia a tiež aj veža. Tu je potrebné povedať, že aj po uvoľnení obmedzení pre evanjelickú cirkev, ktorá mala predtým zakázané stavať veže, sa miestna evanjelická farnosť nerozhodla postaviť ďalšiu vežu v meste. Namiesto toho sa katolícka a evanjelická farnosť spoločne podieľajú na rekonštrukcii a na zvýšení veže o tretiu tretinu.
Lechererove zvony ostávajú vo veži do prvej svetovej vojny. Vtedy počas rekvirácie boli zvesené dva menšie a vo veži ostáva iba Veľký zvon.
V dvadsiatych rokoch sa po vojne začína obnovovať aj zvonový inventár veží. V tom čase známi košickí zvonolejári, bratia Alexander a Vojtech Buchnerovci odlievajú desiatky zvonov do vyprázdnených veží. Z dobovej tlače sa dozvedáme, že 20. októbra 1929 sú na miestnom trhu pred radnicou slávnostne vysvätené dva nové zvony, ktoré majú byť osadené do veže po boku Veľkého zvona.
Menší z dvojice zvon Mária je venovaný patrónke chrámu a väčší, Zvon padlých bojovníkov, je venovaný pamiatke všetkým mužom z mesta, ktorí zahynuli v prvej svetovej vojne. Ich mená sú zvečnené nápisom na zvone. Ďalej vieme, že potom ako boli zvony slávnostne vysvätené a uvítané v meste boli odvezené pred vežu a vytiahnuté do zvonice.
K týmto dvom zvonom je potrebné dodať, že boli spolufinancované rímskokatolíckou a evanjelickou farnosťou. Rok na to, bol do veže osadený umieráčik, zvon Jozef.
Je potrebné ešte spomenúť, že Buchnerovci osadením svojich zvonov do veže ovplyvnili aj pôvodný barokový Veľký zvon. Ich zásah bol z historického hľadiska nie veľmi priaznivý. Zvesili Veľký zvon, odrezali mu korunu a demontovali veľkú dubovú hlavicu. Taktiež vymenili srdce a zvon zavesili na svoju liatinovú hlavicu. Tento možno technický detail zapríčinil, že Veľký zvon dnes bije iným spôsobom ako bol pôvodne odliaty. Má približne o 10% pomalší rytmus a aj o to chudobnejší zvuk.
Zaujímavé je, že aj napriek tomu je označovaný za veľmi špecificky znejúci zvon s vyslovene hutným, plným tónom a krásnym zvukom.
Aktivity a Liturgie
| Deň | Čas | Poznámka |
|---|---|---|
| Sobota | 8:00 | 1. sobotu v mesiaci po sv. |
| Utorok | 16:30 | Adorácia spojená s pobožnosťou k sv. Antonovi |
| Piatok (koniec mesiaca) | - | Moderovaná adorácia, po ktorej nasleduje pomazanie olejom sv. Charbela a modlitba príhovoru |
K sviatosti zmierenia je možné pristúpiť každý deň pol hodinu pred sv. V prvopiatkovom týždni hodinu pred sv. Individuálnu sv. Nie každú nedeľu je možné pristúpiť k sviatosti zmierenia, preto vás prosíme, ak je to možné prichádzajte na sv.
Zapisovanie úmyslov sv. (napr.: 29.januára, v nedeľu sa zapisuje intencia na marec, alebo 26. Krst nahlasuje sa aspoň 3 týždne vopred. Pohrebné obrady sa konajú v pondelok až piatok. Zaopatrenie ťažko chorých sviatosťami- neváhajte volať kňaza hneď a kedykoľvek, neodkladajte to.
Každý štvrtok máme po večernej sv. omši, spoločnú modlitbu vešpier s veriacimi. 13. 1. Po prázdninovej pauze opäť pozývame na stretnutie slávenia Eucharistie a modlitby za nové duchovné povolania a to vo štvrtok 4.