Človek má vo svojej pamäti ukryté spomienky z minulosti. Mnohé z nich sú radostné a napĺňajú ho potešením. K týmto spomienkam patrí i spomienka na rodisko, na svoju „rodnú hrudu“ a rodný dom. Toto vyvoláva v človeku príjemné pocity, keď si človek spomína na začiatok svojho života, na kruh rodiny, v ktorej vyrastal, na vlastné detstvo a mladosť a tiež spomienky na tých, ktorí ovplyvnili jeho život v jeho vývoji a spolupracovali v jeho formovaní.
V dedinských komunitách na Slovensku zohrávali učitelia a farári nezastupiteľnú úlohu. Popri pozdvihnutí a formovaní duchovného rastu a života veriacich mali vplyv aj na rozvoj kultúrneho, národného, literárneho a sociálneho života Slovákov.
Medzi faktory zmeny konfesionality patrí aj skutočnosť, že intenzívnejšia je v prípade, ak je komunita homogénna, endogamná a súdržná. Vtedy nenastávajú situácie, kedy sa rozhoduje o tom, „v ktorom kostole“ pokrstiť dieťa, ktoré sviatky budú sláviť a aký budú mať priebeh. Silné spoločenské a rodinné väzby, dnes viac prítomné v dedinskom ako v mestskom prostredí, pôsobia na život človeka stabilizujúco, konformita a tradicionalizmus konfesionalitu udržiavajú, alebo zvyšujú.
Prítomnosť silných osobností dokáže národný a kultúrny život komunity podnecovať, alebo revitalizovať. Ich absencia má opačný efekt.
Významné osobnosti v obci
V živote obce zohrávali významnú úlohu nielen farári a učitelia, ale aj ďalšie osobnosti. Spravidla v rámci intenzívnych medzilokálnych kontaktov sa veriaci stretávajú s členmi iných cirkevných zborov, deti navštevujú spoločné letné tábory organizované alebo spoluorganizované cirkvou, mládež má možnosť na náboženských podujatiach spoznať rovesníkov z iných slovenských dedín.
Starší, ktorí už takéto vzťahy s rodinou, alebo priateľmi majú, ich udržiavajú práve prostredníctvom náboženských podujatí. Najvýznamnejšie sa konajú pravidelne, každoročne. Sú dlho očakávané a mnohí si nevedia predstaviť, že by sa ich nezúčastnili. Sú prirodzenou súčasťou ich života.
Kostol v slovenskej dedine
Konfesionalita a jej vplyv
Konfesionalita je súbor náboženských znakov a miera ich prežívania. Niektoré z nich sú manifestné - viditeľné už na prvý pohľad, reprezentujú konkrétne náboženstvo jednotlivca aj spoločenstva. Napríklad kostol, modlitby, náboženské knihy, rituály - služby Božie, omša, krst, konfirmácia, pohreb, či sobáš, ale aj jednoduchá autoidentifikácia - konštatovanie - „som evanjelik“, „som katolík“.
Na základe týchto znakov každý vie okamžite určiť náboženstvo človeka aj komunity. Iné náboženské znaky sú latentné- skryté a možno ich identifikovať, alebo dedukovať na základe najrôznejších aktivít, úkonov, výroby, či dokonca myslenia a mentality (napríklad náboženské prvky zariadenia interiéru, farebnosť odevu, obradová strava, slávenie sviatkov, prezentovanie niektorých vlastností človeka ako cností, alebo celý hodnotový systém).
Náboženské znaky sú často zakódované, čitateľné len „medzi riadkami“. Niekedy sú skryté len cudzím, inokedy aj samotným nositeľom. Ich funkcia môže byť úplne iná, akoby s náboženstvom nemali nič spoločné. No po hlbšej analýze sa náboženská proveniencia, či vplyv, môžu objaviť. Napríklad v rodinách, ktoré sa nevyznačujú vysokou mierou konfesionality („my do kostola nechodíme“, „my sa nemodlíme“). Ak je priebeh najvýznamnejších sviatkov v roku, alebo momentov v živote členov rodiny/spoločenstva tradičný, obsahuje množstvo prvkov náboženstva aj v takýchto rodinách.
Konfesionalita je veľmi dôležitou charakteristikou všetkých slovenských dolnozemských komunít. V každej dedine, spoločenstve môže byť iná, navyše, mení sa aj v čase. Niektoré lokality sa hrdo prezentujú ako komunity s intenzívnym náboženským životom, mnohými cirkevnými aktivitami, osobnosťami, angažovanosťou viacerých obyvateľov, cirkevnými spolkami. Zvyknú to o nich hovoriť aj „tí druhí“. Na náboženskom živote sa tam podieľajú všetky generácie - od najstarších (presbyterov, dozorcov, kantorov, ďalších cirkevných funkcionárov, či členiek oltárneho krúžku, alebo spevokolu), cez strednú generáciu, ktorá v týchto aktivitách býva (i keď zväčša v menšej miere) tiež zaangažovaná, až po mládež a deti.
Deti a mládež sa stretávajú na fare počas prípravy vianočného programu, pred konfirmáciou, no aj častejšie - týždenne, alebo nepravidelne, kedy podľa potreby využívajú priestory a vybavenie fary (klubovňu, počítač, internet, dvor, na ktorom je zriadené detské ihrisko, parkovú úpravu okolo kostola a pod.). V takýchto komunitách sa aj na službách Božích zvyčajne zúčastňuje väčšia časť komunity.
Slovenská škola
Záver
Učitelia a farári zohrávali a stále zohrávajú dôležitú úlohu v živote dedinských komunít na Slovensku. Ich prínos k duchovnému, kultúrnemu a národnému rozvoju je neoceniteľný. Aj v súčasnosti, v modernom svete, si tieto profesie zachovávajú svoj význam a prispievajú k formovaniu identity a hodnôt mladých generácií.