Evanjelium podľa Matúša 13: Výklad a Hlbší Pohľad

V 13. kapitole Evanjelia podľa Matúša, Ježiš hovorí svoje podobenstvá o Božom kráľovstve. Jeho podobenstvá boli vynikajúcim nástrojom, ktorý Pán používal, keď chcel demonštrovať nejaký dôležitý duchovný princíp. Chcel, aby ľudia pochopili Božie kráľovstvo a videli ho novým spôsobom. Robil presne to isté, čo robili rabíni, ktorí žili a kázali v rovnakej dobe ako on a ktorí taktiež vo svojich príhovoroch používali rabínsku metódu, ktorá sa po hebrejsky volá mášál. Tento výraz môžeme preložiť ako príslovie alebo podobenstvo. Ide o akýkoľvek príhovor, ktorý nemá doslovný význam, ale chápeme ho alegoricky či symbolicky.

Podľa Kristových slov chápu jeho podobenstvá ľudia, ktorým je „dané poznať tajomstvá kráľovstva Nebies“. (v. 11) Evanjelista Matúš v 35. verši tejto kapitoly cituje proroctvo 78. žalmu:

Ž 78:2 - Otvorím svoje ústa v podobenstvách, vyrozprávam starodávne tajomstvá.

Dnes nám Matúš predkladá na zamyslenie dve podobenstvá o nebeskom kráľovstve. Ohlasovanie Kráľovstva má podstatný význam v Ježišovom účinkovaní a v nádeji vyvoleného národa. Je však zrejmé, že jeho podstata ostáva väčšinou nepochopená. Nepochopili ju židia vo Veľrade, ktorí Ježiša odsúdili na smrť, nepochopili Poncius Pilát ani Herodes, a spočiatku nechápali ani jeho učeníci. Jedine kajúci lotor, ktorý visel na kríži spolu s Ježišom, mal preň pochopenie, a žiadal oň, keď hovorí: „Ježiš, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ (Lk 23, 42). Obaja boli obvinení ako zločinci a čakala ich smrť; ale z neznámeho dôvodu spoznáva kajúci lotor Ježiša ako Kráľa kráľovstva, ktoré po tejto strašnej smrti ešte len príde.

V prvom podobenstve hovorí Ježiš o Kráľovstve ako o ukrytom poklade, ktorého nájdenie spôsobí nálezcovi veľkú radosť a podnieti ho kúpiť pole, aby z neho mohol mať úžitok: „a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi.“ (Mt 13, 44). Pre dosiahnutie kráľovstva je však rovnako nevyhnutné aj jeho hľadanie s túžbou a úsilím, ako to naznačuje podobenstvo druhé, až po predaj všetkého ostatného, čo človek má: „Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju.“ (Mt 13, 46).

Origenes sa pýta: „Na čo Ježiš naráža, keď nás vyzýva: hľadajte, a kto hľadá, nájde?“ A odpovedá: „Odvážim sa povedať, že má na mysli perly. Kráľovstvo je pokoj, spravodlivosť a sloboda. Dosiahnuť ho je Božím darom a zároveň ľudskou zodpovednosťou. Pred veľkosťou tohto Božieho daru si uvedomujeme nedokonalosť a nestálosť nášho vlastného úsilia poznačeného vlastnými hriechmi, bojmi a zlobou, ktorá sa zdá byť neprekonateľná.

Podobenstvo o rozsievačovi od Jana Brueghela staršieho

Podobenstvo o rozsievačovi (Matúš 13, 1-23)

V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Zhromaždilo sa k nemu také množstvo ľudí, že nastúpil do člna, sadol si a celý ten dav zostal stáť na brehu. Hovoril im mnohé veci v podobenstvách: „Predstavte si, že rozsievač išiel siať. Ako sial, niektoré zrná padli vedľa cesty. Potom prileteli vtáky a pozobali ich. Iné padli na skalnaté miesta, kde nemali veľa zeme. Hneď vzišli, pretože neboli hlboko v zemi. Keď vyšlo slnko, spálilo ich a keďže nemali koreň, vyschli. Iné zase padli do tŕnia, tŕnie vyrástlo a udusilo ich. A iné padli do dobrej zeme a vydali úrodu: niektoré stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a ďalšie tridsaťnásobnú.

Učeníci k nemu pristúpili a spýtali sa: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“ On im odpovedal: „Pretože vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva Nebies a im nie. Lebo tomu, kto má, bude dané a bude mať hojnosť; tomu však, kto nemá, bude vzaté aj to, čo má. V podobenstvách im hovorím preto, že hľadia, ale nevidia, počúvajú, ale nepočujú a ani nechápu. Plní sa na nich Izaiášovo proroctvo: ‚Budete počúvať a počúvať, ale vôbec nepochopíte; budete hľadieť a hľadieť, ale vôbec neuvidíte! Lebo tomuto ľudu stučnelo srdce, ušami ťažko počujú a oči si zatvorili, aby očami nevideli a ušami nepočuli, srdcom nechápali a neobrátili sa, a neuzdravil som ich.‘ Vaše oči sú však požehnané, že vidia, a vaše uši, že počujú.

Počujte teda podobenstvo o rozsievačovi. Ku každému, kto počuje slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza ten zlý a vytrhne, čo mu bolo zasiate do srdca. To je ten, u koho bolo zasiate vedľa cesty. U koho bolo zasiate na skalnaté miesta, je ten, čo počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma; nemá však v sebe koreň a vydrží iba chvíľu, a keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď odpadá. U koho bolo zasiate do tŕnia, je ten, čo počúva slovo, ale ustarostenosť tohto veku a vábenie bohatstva udusia slovo a to sa stáva neplodným. A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, je ten, čo počúva slovo a chápe ho.

Podobenstvo o rozsievačovi je asi najznámejším Ježišovým podobenstvom. Hovorí o človeku, ktorý seje svoje zrno do štyroch typov pôdy, a o tom, čo sa s tým zrnom v danej pôde deje a akú prinesie úrodu. Význam tohto podobenstva v sebe skrýva jednu z najdôležitejších biblických právd: Božie slovo je semeno, ktoré v sebe ukrýva obrovský potenciál. V Božom slove je obsiahnuté všetko a všetko, čo existuje, z Božieho slova pochádza. Z prvej knihy Biblie, Genesis, vieme, že Boh stvoril svet svojím slovom. Mesiášova služba tu na zemi bola okrem jeho vykupiteľského diela hlavne službou kázania slova.

Štyri typy pôdy

• Vedľa cesty: Ľudia, ktorým je kázané Božie slovo, ale ktorí ho nechápu.
• Skalnaté miesta: Povrchní ľudia, ktorí sa radi nadchnú, ale ich viera nie je hlboká.
• Tŕnie: Tí, ktorých starosti a vábenie bohatstva udusia slovo.
• Dobrá zem: Tí, ktorí počúvajú slovo a chápu ho, prinášajú úrodu.

Infografika - Podobenstvo o rozsievačovi

Podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou (Matúš 13, 24-30)

Predložil im iné podobenstvo: „Kráľovstvo Nebies je podobné človeku, ktorý na svojom poli zasial dobré semeno. Kým však ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, nasial kúkoľ medzi pšenicu a odišiel. Keď vyrástlo steblo a vyhnalo do klasu, objavil sa aj kúkoľ. Prišli otroci toho hospodára. ‚Pane, nezasial si na svojom poli dobré semeno? Kde sa potom vzal kúkoľ?‘ pýtali sa ho. ‚Nepriateľ človek to urobil,‘ odpovedal im. ‚Chceš, aby sme išli a pozbierali ho?‘ spýtali sa sluhovia. On však povedal: ‚Nie! Aby ste pri zbieraní kúkoľa nevytrhali spolu s ním aj pšenicu! Nechajte oboje rásť spolu až do žatvy!

Pán týmto podobenstvom vysvetľuje, prečo Boh na svete nechá žiť spravodlivých a hriešnikov spolu a nezasiahne. Dobrým semenom pšenice sú tí, ktorí počuli Božie slovo a obrátili sa ku Kristovi (tzn. cirkev), zlým semenom sú ľudia priamo zasiati diablom na to, aby škodili a skazili úrodu, tí, ktorí dovolili diablovej sejbe hriechu, aby ovládla ich životy. K Božiemu zásahu dôjde až v „deň žatvy“ počas eschatologických udalostí posledného súdu. Vtedy bude odhalené aj to, čo je doposiaľ skryté, tí, ktorí neurobili pokánie z hriechov, budú hodení do ohnivého jazera, a spravodliví budú zhromaždení v prítomnosti svojho nebeského Otca.

Podobenstvo o kúkoli

Ďalšie Podobenstvá v Matúšovi 13

Okrem podobenstva o rozsievačovi a kúkoli, Matúš 13 obsahuje aj ďalšie podobenstvá, ktoré ilustrujú rôzne aspekty Božieho kráľovstva:

• Podobenstvo o horčičnom zrnku (13, 31-32): Ukazuje, ako malé začiatky môžu viesť k veľkým výsledkom.
• Podobenstvo o kvase (13, 33): Zdôrazňuje vnútornú silu evanjelia a jeho schopnosť premeniť spoločnosť.
• Podobenstvo o poklade v poli (13, 44): Ilustruje hodnotu Božieho kráľovstva a ochotu obetovať všetko pre jeho získanie.
• Podobenstvo o perle (13, 45-46): Znovu zdôrazňuje hodnotu Božieho kráľovstva a potrebu hľadať ho s úsilím.
• Podobenstvo o rybárskej sieti (13, 47-50): Znázorňuje konečný súd, kde budú dobrí oddelení od zlých.

Prehľad Podobenstiev v Matúšovi 13

Ježiš v Nazarete (Matúš 13, 53-58)

Keď Ježiš skončil tieto podobenstvá, odišiel odtiaľ. Prišiel do svojej vlasti a učil ich v synagóge. Oni sa divili a hovorili: „Skade má tento takú múdrosť a zázračnú moc? Vari to nie je tesárov syn? Nevolá sa jeho matka Mária a jeho bratia Jakub a Jozef, Šimon a Júda? A nie sú u nás všetky jeho sestry? Skadeže má toto všetko?“ A pohoršovali sa na ňom. Ale Ježiš im povedal: „Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti a v jeho dome.“ A pre ich neveru tam neurobil veľa zázrakov.

Na konci 13. kapitoly Matúša vidíme Pána, ako narazí na odpor a spochybňovanie zo strany svojich susedov z rodného mesta a na vlastnej koži zažije, že „ni... Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti a v jeho dome.“ (Mk 6,4)

tags: #evanjelium #podla #matusa #13