Modlitba pred prijatím Najsvätejšej sviatosti oltárnej

Eucharistia je vrcholom kresťanského života. Prítomnosť Ježiša v Eucharistii ju stavia akoby ponad všetky ostatné sviatosti, čím sa stáva stredobodom a vrcholom kresťanského života, akousi čerešničkou na torte, a slávi sa preto v rámci liturgie. V Najsvätejšej sviatosti Eucharistie je obsiahnuté "opravdivo, skutočne a podstatne telo a krv spolu s dušou a božstvom nášho Pána Ježiša Krista, a teda celý Kristus" (KKC).
Eucharistia bola ustanovená večer pred umučením, preto je nazývaná aj Pánova večera. Ježiš pri poslednej večeri povedal: "Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás" a "Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás" (Lk 22,19-20). Týmto sa Eucharistia stáva novou zmluvou a sprítomňuje sa v nej Kristova obeta.

EUCHARISTIA MÁ PRE MŇA OBROVSKÚ CENU

Modlitby pred prijatím

Niektorí svätí vo svojej hlbokej vnútornej oddanosti zložili modlitby, ktoré nám môžu poslúžiť ako príklad. Tu sú niektoré z nich:

Modlitba č. 1

Ó, dobrý Ježišu, ty poklad a láska môjho srdca. Teba víta ako najmilšieho hosťa moja duša. Verím, že si skrytý v tomto malom chlebe, a preto túžim prichádzať navždy k tebe. Klaniam sa Ti, večný Bože vo sviatosti skrytý. Rozmnož vo mne vieru i nádej v Teba! A láskou svojou tiahni ma k sebe do neba!

Modlitba č. 2

Pane Ježišu, ty si môj Boh a Pán. Ty si môj Spasiteľ a Vykupiteľ. Ty si môj najlepší priateľ. Verím, že si prítomný vo sviatosti Oltárnej ako Boh a človek. Verím, že si skrytý v nebeskom chlebe a chceš byť pokrmom mojej duše. Verím nie preto, že som to pochopil, ani nie preto, že som to videl a ochutnal, ale verím pre Tvoje Slovo. Ty si Ženích mojej duše. Milujem ťa z celého srdca a veľmi túžim po Tebe. Príď Pane Ježišu. Posväť mi dušu i telo a ochraňuj ma, aby som mohol byť s tebou šťastný naveky.

Modlitba duchovného svätého prijímania podľa sv. Alfonza Mária de Liguori

Môj Ježišu, verím, že si v Najsvätejšej oltárnej sviatosti skutočne prítomný. Klaniam sa Ti a milujem Ťa nadovšetko. Z lásky k Tebe ľutujem všetky svoje hriechy. Sľubujem, že sa budem vyhýbať každej príležitosti ku hriechu. Moja duša túži po Tebe, ale keďže Ťa teraz sviatostne nemôžem prijať, príď aspoň duchovne so svojou milosťou do môjho srdca. Daj, aby som vždy žil v tvojej milosti, a tak plnil Tvoju vôľu. Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.

Modlitba duchovného svätého prijímania

Klaniam sa ti vo sviatosti tvojej lásky, túžim ťa prijať do chudobného príbytku, ktorý ti ponúka moje srdce. Príď ku mne, môj Ježiš, aby som mohol prísť k tebe. Kiež tvoja láska roznieti celé moje bytie, na život a na smrť.

Historický pohľad na prijímanie Eucharistie

V dejinách teológie sviatostí nebola ľahká cesta k dnešnému chápaniu sviatostného a duchovného prijímania. Až do 13. storočia sa tieto dva spôsoby, hoci boli známe, chápali ako „súčasne vykonateľné a neoddeliteľné“. Nebolo možné chápať ich ako oddelene (samostatne) vykonateľné.Pri sviatosti Eucharistie to teda znamenalo nasledovné:
  • Sviatostné prijímanie Eucharistie = fyzické zjedenie premeneného chleba, či vypitie premeneného vína.
  • Duchovné prijímanie = uvedomenie si, Koho Telo a Krv jem či pijem.
Na základe duchovného prijímania sa teda rozlišovalo či Eucharistiu prijímam hodne, alebo nehodne; či ju prijímam pre spásu, alebo pre zatratenie. Či som hodným prijatím Eucharistie prehĺbil v sebe milosť posväcujúcu; alebo či som nehodným prijatím spáchal ťažký hriech svätokrádeže a milosť posväcujúcu nadobro stratil.Zmenu priniesol teologický pohľad Tomáša Akvinského, ktorý dokázal, že je možné oddelenie sviatostného a duchovného prijímania. Kľúčovým slovom Tomášovho pohľadu bolo slovo túžba. Podľa Tomáša, túžba dovoľuje prijať účinok budúcej veci, ktorá už pôsobí, hoci ešte nenastala.
Svätý Tomáš AkvinskýDieťa túži po zmrzline, a hoci ju ešte nemá v ruke a nemá na jazyku ešte jej chuť, v duši už prežíva radosť, ktorú mu chuť zmrzliny prináša na duši. A na rovnakom dokázal Tomáš postaviť i oddelenie sviatostného prijímania Eucharistie od duchovného, čo rovnako Cirkev prijala do svojho učenia. Stalo sa tak na Tridentskom koncile, ktorý definoval tri spôsoby prijatia sviatosti Eucharistie: „Čo do vykonania, naši otcovia správne rozlišovali tri spôsoby prijímania tejto sviatosti. Vskutku vyučovali, že niektorí ho prijímajú výlučne sviatostne, ako hriešnici; iní výlučne duchovne, a to sú tí, ktorí jedia nebeský chlieb aktom túžby, živou vierou činnou skrze lásku (Gal 5, 6), a obsahujú tak jej ovocie a úžitok; tretí ju prijímajú sviatostne a súčasne duchovne (kánon 8), a to sú tí, ktorí najskôr seba skúmajú a pripravujú na pristúpenie v svadobnom odeve k tomuto božskému stolu (porov.Duchovné prijímanie je teda spôsob ako sa spojiť s reálnou prítomnosťou Ježiša Krista prítomného v Eucharistii (aj vtedy keď túto sviatosť nemôžem prijať). Nejde teda o „duchovný spôsob prijatia sviatosti Eucharistie“, ako sa často domnievame, a možno si to v mysli takto nesprávne i predstavujeme. Duchovné prijímanie má tak byť súčasťou každého sviatostného prijímania, ktoré konáme počas svätej omše, pokiaľ chceme, aby toto sviatostné prijímanie malo aj v nás účinok. Z podstaty duchovného prijímania, ako sme si ju doteraz vysvetlili, je zrejmé, že duchovným prijímaním sa napĺňa naša duša Kristovou prítomnosťou. Z toho je potom aj jasné, kto vlastne môže duchovne prijímať - každý, kto je schopný do svojej duše prijať Krista ako hosťa do domu.

Sväté prijímanie a jeho význam

Prijímanie eucharistie je spojené s množstvom milostí. "Kto je moje telo a pije moju krv, bude mať život večný". Podobne ako nás chlieb posilňuje fyzicky, eucharistia nás posilňuje duchovne. Sväté prijímanie nás odlučuje od všedných (ľahkých) hriechov, keďže je obetované za nás, krv Ježiša Krista "je vyliata za všetkých na odpustenie hriechov". Prijímanie Eucharistie v stave ťažkého hriechu (vedome a dobrovoľne a vo veľkej veci) je svätokrádežou = zneuctením samotného Boha.

tags: #modlitba #pred #prijimanim