Duchovná rodina sv. Vincenta de Paul prežíva v tomto roku 400. výročie zrodu charizmy, ktorá zmenila svet. Štvrté storočie od založenia Misijnej spoločnosti je nielen pre misionárov, ale pre celú Cirkev príležitosťou, aby si všetci veriaci znovu uvedomili, že sú znakom nádeje pre chudobných. Od smrti Vincenta de Paul roku 1660 sa ním iniciované charitatívne diela rozšírili po celom svete. Sociálne a humánne metódy ním zavedené slúžia miliónom chudobných, postihnutých a zbedačených.
Nie sme priamo závislí od toho, čo v našom živote koná Boh. Dnes žijeme v dobe rozprávok. Lode sú na motorový pohon. Miesto na kone sadáme do áut. V ruke držíme mobil, spoľahneme sa na internet. Dvere sa samé otvoria pri vstupe do obchodu.
My sme sa stali komplikovanými ľuďmi. Jednoduchí ľudia boli zvyknutí na jednoduché veci. Boli závislí od počasia, od dobrej úrody, od úlovku, od sily vetra. A pritom stačí tak málo. Opäť sa vrátiť k jednoduchosti. Nebrať veci samozrejme - mať strechu nad hlavou, mať posteľ, mať raňajky, mať teplú vodu. Tieto veci nie sú samozrejmé. Sú tu, lebo niekto sa o ne postaral.
Netvárme sa ako používatelia, nájomníci vinice, ktorí si myslia, že môžu všetko. Skúsme byť nájomníci vinice, ktorí budú prinášať ovocie. Naučme sa jednoducho modliť, aby naša modlitba bola jednoduchá a pravdivá. Skúsme jednoducho hovoriť, aby našim slovám porozumeli deti aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Jednoduchosť je predsa obsahom toho, čo sme sľúbili.
Ježiš nám dnes hovorí o nespravodlivých vinohradníkoch. Ale evanjelium končí pozitívne. Božie kráľovstvo sa dá tomu, kto bude prinášať úrodu. Nech sú naše kláštorné spoločenstvá plné vinohradníkov schopných priniesť úrodu. S ľahkosťou a jednoduchosťou. V slovách i skutkoch. S radosťou a milosrdenstvom. S odvahou a nádejou.
Rok 1617 poznačil Vincentov pohľad na jeho povolanie i na svet okolo neho, lebo sa tvárou v tvár stretol s materiálnou i duchovnou biedou chudobných, v ktorých spoznal živého Krista. Je to 25. január 1617 v dedinke Folleville [folvil], vo Francúzsku - dátum, ktorý je prameňom, pôvodom tohto slávenia, začiatkom „cesty svätého Vincenta de Paul“, začiatkom vincentskej charizmy.
Svätý Vincent de Paul
Život svätého Vincenta de Paul
Svätý Vincent de Paul sa narodil 24. apríla 1581 v dedine Pouy, vo Francúzsku. Charakterové črty rodiska - zmysel pre realitu a sedliacka múdrosť - ho ovplyvnili na celý život. Ako dvanásťročný nastúpil do františkánskeho gymnázia v Daxe s úmyslom stať sa kňazom. Chcel jednoducho nadobudnúť benefícium, aby ako kňaz mohol finančne podporovať svoju rodinu. Za kňaza bol vysvätený 23. septembra 1600. Väčšinu života strávil v Paríži, kde aj zomrel 27. septembra 1660.
Po štúdiách v Toulouse sa v roku 1605 Vincent akoby vytratil z povrchu zeme. Ozval sa až v júli 1607. V dvoch listoch z toho obdobia opisuje, ako musel kvôli dedičstvu odcestovať do Marseille. Na spiatočnej ceste loďou upadol do zajatia tureckým pirátom, ktorí ho predali za otroka rybárovi. Po starcovej smrti sa Vincent dostal do rúk mohamedána, odpadlíka od kresťanstva, pochádzajúceho zo Savojska. Jedna z jeho žien bola taká nadšená vierou Vincenta, že sa jej podarilo presvedčiť svojho manžela na návrat do Francúzka a do Cirkvi.
V roku 1609 Vincent prichádza do Paríža. Aj vďaka zoznámeniu sa s kardinálom Pierrom de Bérulle prechádza veľkou vnútornou premenou. Kardinál modlitby, askézy a duchovného vedenia bol zakladateľom náboženského prúdu „Francúzska škola“, ktorý v 17. Jedným z prejavov individuálnej duchovnej premeny Vincenta bola jeho pokorná reakcia na obvinenie svojho spolubývajúceho z krádeže 400 toliarov. Zatiaľ čo sudca obvinenie všade rozširoval a Vincenta hanil, ten pokorne prehlásil: „Iba Boh pozná pravdu a môže dokázať moju nevinu“. Každú nedeľu vo všetkých parížskych kostoloch vyhlasovali, že Vincent de Paul je zlodej. V rokoch 1609 - 1611 Vincent prechádza hlbokou krízou viery. Rozhodol sa napísať si na papier Vyznanie viery a nosil ho na srdci. Vo chvíľach neistoty si vždy položil ruku na srdce.
Na radu kardinála de Bérulle vykonával skutky milosrdenstva v nemocnici. Odvtedy ako sa začal venovať chudobným a chorým, prestali aj pochybnosti vo viere. Vtedy sa rozhodol zložiť sľub Bohu, že zasvätí celý svoj život službe chudobným. Tento sľub dodržal. Keď bol duchovným v šľachtickej rodine de Gondi, požiadali ho, aby vyspovedal sedliaka na ich majetkoch v dedine Gannes. Vincent mu navrhol generálnu spoveď. Pani de Gondi vyzvala Vincenta, aby poučoval dedinský ľud vo viere v Boha. Prvú kázeň mal Vincent v dedine Folleville 25. januára 1617. Tento dátum sa považuje za zrod vincentskej charizmy. To dalo podnet na založenie Misijnej spoločnosti (1625) a na konanie ľudových misií.
Keď vyzval ľudí pomôcť im, priniesli naraz veľa jedla. Uvedomil si potrebu organizácie milosrdenstva, a preto založil prvý laický spolok Bratstvo kresťanskej lásky. Vincent neskôr zakladal podobné charitné spolky vo všetkých farnostiach, kde konal misie. To bola materiálna chudoba. Tretie spoločenstvo, ktoré Vincent založil, sa úzko spája so sv. Svätica 29. novembra 1633 prijala do svojho bytu prvých päť dievčat, aby ich pripravila na nové povolanie - službu chudobným. To je pamätný deň založenia Spoločnosti dcér kresťanskej lásky, ktorá sa pod vedením svätých Vincenta a Lujzy s Božou pomocou veľmi rýchlo rozšírila.
Spoločnosť dcér kresťanskej lásky
Od roku 1628 dával exercície budúcim kňazom v Beauvais. Keď diecézny biskup roku 1631 referoval parížskemu arcibiskupovi o veľkom úspechu exercícií, tento nariadil všetkým kandidátom na kňazstvo vo svojej diecéze absolvovať desaťdňové duchovné cvičenia. Vincent i počas ďalšieho života mal neustále otvorené oči a snažil sa zmierňovať biedu, kedykoľvek bola na to príležitosť. Jednou z nich bola záchrana odložených nemluvniat pri bránach kláštorov, o ktoré sa nikto nechcel starať, pretože boli považované za „deti hriechu“. Vincenta tento všeobecný fenomén hneval a vedel, že Boh sa určite neodklonil od týchto dietok a miluje aj ich ako svoje deti.
Povzbudzoval svojich nasledovníkov k tzv. indiferentizmu, či svätej ľahostajnosti. Spočíva v prijatí vonkajších okolností, ktoré nemôžeme ovplyvniť, ako Božej vôle, ktorá nás sprevádza a nebojí sa použiť aj prípadné prekážky a utrpenie k vyliatiu nových milostí. Vincent žil v úplnom sebadarovaní v Božej službe. Ako sám hovoril, on iba pokračoval v diele Ježiša Krista. V roku 1659 sa Vincentov zdravotný stav viditeľne zhoršil. Najmä bolesti nôh sa stupňovali. Po smrti sv. Lujzy 15. marca 1660 sv. Vincent zostal sám na čele svojich diel. Pomaly sa blížil k životnej osemdesiatke.
Posledné chvíle jeho života opisuje spolubrat Gicquel: „26. septembra 1660 privolaný lekár považoval jeho stav za veľmi vážny, večer o pol siedmej pán Dehorgny mu udelil sviatosť pomazania chorých. Ku koncu obradu hľadel na prítomných s nevýslovne šťastným pohľadom a žiarivým výzorom na tvári. Potom upadol do bezvedomia. Včasráno, 27. septembra, ho prosili o požehnanie pre všetkých jeho duchovných synov a dcéry. Sv. Vincent jasne a zreteľne vyslovoval: Boh vás žehnaj. O piatej hodine zomierajúci odovzdal svoju šľachetnú dušu do rúk svojho Pána. Jeho tvár mala dôstojný a majestátny výzor.
Za blahoslaveného bol vyhlásený roku 1729; za svätého 16. júna 1737. Pápež Lev XIII. ho vyhlásil za patróna charitatívnych diel, ktoré sa ním na celom svete inšpirujú. Liturgickú spomienku slávime 27.
Putovanie relikvií sv. Vincenta de Paul
Na mnohých miestach Slovenskej a Českej republiky bude od 26. septembra do 15. decembra putovať relikviár životnej veľkosti s pozostatkami sv. Vincenta de Paul. Cieľom je oboznámiť verejnosť so životom a dielom veľkého francúzskeho svätca 17. storočia. Zároveň priniesť jeho orodovanie ľuďom, ktorí to najviac potrebujú. Súčasťou relikviára je okrem identickej podoby svätca fragment jeho kosti a časť srdca.
Na Slovensku privítali vo štvrtok vzácny dar - relikvie svätého Vincenta de Paul. Relikviár prijali počas svätej omše v Kostole sv. Vincenta de Paul v Bratislave. Hlavným celebrantom bol Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup, metropolita. Arcibiskupa Zvolenského spolu so všetkými veriacimi v chráme v mene celej Vincentskej rodiny na Slovensku privítal P. Jaroslav Jaššo, CM, provinciálny predstavený slovenskej provincie Misijnej spoločnosti sv.
„Keď sa pozrieme na túto relikviu a keď si uvedomíme, že tam je aj časť srdca sv. Vincenta, môžeme si tiež uvedomiť veľkú Božiu lásku. Máme si uvedomiť, že najdôležitejšie nie sú relikvie, maličké čiastočky toho alebo iného svätca, ale najdôležitejší je Boh,... jeho láska, jeho milosrdenstvo. Najdôležitejšie je,... že pri uctievaní aj tejto relikvie vidíme pôsobenie a moc samotného Boha,“ povedal v úvode sv. omše P. Pripomenul, že práve Božia láska sa dotkla srdca sv. Vincenta a pohla ho k veľkým dielam milosrdenstva skrze jeho úplnú odovzdanosť do Božej prozreteľnosti, pokoru, ako aj dennodennú modlitbu. „Túto lásku, ktorá sa dotýkala jeho srdca, ktorá ho napĺňala, potom rozdával tým najbiednejším a najchudobnejším,“ dodal.
Na svätej omši sa zúčastnilo viac ako dvadsať kňazov a stovky veriacich nielen z Vincentskej rodiny na Slovensku. Arcibiskup Zvolenský všetkých počas homílie povzbudil: „Začína sa putovanie relikvií svätého Vincenta... Aj v našej krajine jestvuje veľmi veľa spoločenstiev, ktoré sú založené duchom svätého Vincenta. Teraz... svätý Vincent... pôjde a navštívi tieto spoločenstvá.“
Pripomenul, že pri každom vyznaní viery vyznávame vieru v spoločenstvo svätých - ktoré tvoríme aj takýmto osobitným spôsobom, keď skrze prítomné relikvie a podobizeň sv. Vincenta viditeľne vnímame toto spoločenstvo. Metropolita spomenul aj list sv. Vincenta Lujze de Marillac, spoluzakladateľke Dcér kresťanskej lásky, v ktorom ju poúča, že svoje zverenkyne má viesť so sladkosťou, ale aj s istou dávkou horkosti. Teda láskavo, no rázne, neraz napomínajúc.
„Pre nás všetkých je dôležité, aj pre vás predovšetkým, ktorí ste otcovia, mamičky v rodinách, alebo starí rodičia, učitelia, ktorí ste... postavení, aby ste iným pomáhali, iných viedli... Pripomenul tiež, že Vincent nikdy po dedinách nechodil sám, ale vždy so skupinou kňazov. Tak aj teraz, má okolo seba viacerých kňazov i sestry, osoby zasväteného života. „Ale zároveň si aj v našich podmienkach uvedomujeme, čo sme počuli v Evanjeliu: žatva je veľká, ale robotníkov je málo...“ Preto nás otec arcibiskup Zvolenský prosil a vyzval: „Prosme svätého Vincenta, nech sa za nás prihovára, o nové duchovné povolania... Na záver poukázal na to, že Vincentov otec si od detstva všímal na svojom synovi kňazské povolanie. Znakom preňho bola Vincentova láska k chudobným a túžba zmierniť ich biedu. Preto ak chceme získať nové povolania do zasväteného života, je „predovšetkým potrebné, aby sme my im dali príklad otvorenosti voči chudobným, aby sa to aj oni naučili...“
Ku koncu svätej omše sa všetkým zúčastneným prihovoril miestny farár, P. Peter Šaradin, CM. Poďakoval za prítomnosť a slová povzbudenia otca arcibiskupa a podotkol, že Vincent „aj po smrti zostáva pútnikom, misionárom. Ten, ktorý si Božiu lásku nenechával pre seba, ale obohacuje ňou a chce ňou obohatiť tých najbiednejších“. Prosil o požehnanie, aby „sme my kňazi, i veriaci, ktorí sa teraz dotýkame tohto relikviára, tohto srdca,...
Po svätej omši nasledovalo súkromné uctievanie relikvií sv. Vincenta, premietanie krátkeho životopisného filmu a ďalšia súkromná poklona až do 23:00, keď bol celý deň ukončený modlitbou kompletória. V Bratislave Vincent zotrvá do nedele. Následne jeho relikvie budú pokračovať v putovaní do Trnavy.
Na mnohých miestach bude príchod relikvií doplnený aj sprievodným programom v podobe svätej omše, nočnej vigílie, prezentácie o živote Janka Havlíka (slovenského seminaristu Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, ktorého proces blahorečenia bol na diecéznej úrovni ukončený 24.
Aktivity a podujatia spojené s výročím
V priebehu jubilejného roku Vincentská rodina zorganizovala mnoho iniciatív, slávností a úžasných projektov na miestnej, národnej i medzinárodnej rovine.
Medzinárodné sympózium Vincentskej rodiny v Ríme sa konalo od 12. do 15. Hneď na druhý deň po skončení Sympózia zasadala komisia, ktorá mala na starosti syntézu, aby preštudovala príspevky účastníkov zo šiestich jazykových skupín. Tento projekt celej Vincentskej rodiny, ktorý sa oficiálne začal 14.
Vincentský filmový festival pod názvom „Nájsť Vincenta 400“, ktorý sa tiež oficiálne otvoril 14. októbra 2017 počas Sympózia v Ríme, sa bude konať od 18. do 21. Prípravný tím čoskoro poskytne viac informácii cez rôzne média: webové stránky, sociálne média, YouTube, tlač, spravodajské agentúry a iné. Filmový festival by sa mal stať nástrojom „globalizácie lásky“. Do festivalu sa môže zapojiť každý - či je alebo nie je členom Vincentskej rodiny - a z ktorejkoľvek krajiny.
Významné dátumy a udalosti
- 25. január 1617: Prvá kázeň sv. Vincenta de Paul v dedine Folleville, zrod vincentskej charizmy.
- 1625: Založenie Misijnej spoločnosti.
- 29. november 1633: Založenie Spoločnosti dcér kresťanskej lásky.
- 27. september 1660: Úmrtie sv. Vincenta de Paul.
- 1729: Blahorečenie sv. Vincenta de Paul.
- 16. jún 1737: Svätorečenie sv. Vincenta de Paul.
Začiatok 5. storočia vincentskej charizmy nám ponúka novú príležitosť zintenzívniť snahy o vytváranie kultúry povolaní. V srdci nosíme hlbokú túžbu odovzdať budúcim generáciám charizmu a spiritualitu, ktorú sme dostali. Modlitby za nové povolania spolu s naším úsilím a aktivitami neustále vystupujú k Bohu.
Chcel by som vás všetkých vyzvať, aby sme spojili svoje sily a odkryli dnešným deťom, mládeži a dospelým, ktorí sú ovplyvnení touto „antikultúrou povolaní“, krásu, čaro a zmysluplnosť jasne povedaného „áno“ na Ježišovo volanie! Obraciam sa na každého s výzvou, aby sme ukázali deťom, mladým a dospelým, že dať kladnú odpoveď svojím rozhodným „áno“ na Ježišovo pozvanie je niečo normálne a nie nenormálne. Kultúra povolaní predstavuje prostredie, v ktorom každý môže objaviť a znovu nájsť dôvod svojej existencie na tejto zemi, zmysel svojho života, poslanie, ktoré má naplniť, povolanie, na ktoré má odpovedať.