Modlitba má v živote Cirkvi nezastupiteľné miesto. Spája veriacich, stmeľuje spoločenstvo a otvára srdcia pre Božie milosti. Svätý Otec sa snaží mať okolo seba sieť modlitby. S týmto úmyslom podporil obnovu a rozvoj Apoštolátu modlitby, ktorý povýšil na pápežské dielo s názvom Celosvetová sieť modlitby s pápežom.
Ak si pozrieme obnovené stanovy Apoštolátu modlitby, zistíme, že tu nejde o nejaké ďalšie cirkevné hnutie, ale je to modlitbová služba, vzájomne prepájajúca sieť modlitby, do ktorej sú pozvaní zapojiť sa všetci. Z matematiky si môžeme požičať prirovnanie, že modlitba je „spoločný menovateľ“. Modlitba spája.
Celosvetová sieť modlitby s pápežom známa ako „Apoštolát modlitby“ šírením pravidelných mesačných úmyslov zjednocuje veriacich v účasti na apoštoláte celej Cirkvi obetovaním osobnej modlitby, práce, radostí i utrpení každého dňa v spojení s Kristovou eucharistickou obetou.
Nebeský Otče, obetujem ti celý svoj deň a svoje modlitby, práce, radosti aj utrpenia v spojení s tvojím Synom Ježišom Kristom, ktorý sa ti stále obetuje vo svätej omši za spásu sveta. Nech ma Duch Svätý vedie a nech mi dá silu svedčiť o tvojej láske.
Cez Apoštolát modlitby zvyčajne Svätý Otec vyzýva modliť sa za nejakú ľudskú situáciu, ktorá je výzvou pre Cirkev a svet. Tentoraz robí výnimku a prosí o modlitbu za seba samého. Pápež František sa obracia na ľudí s touto prosbou veľmi často: „Prosím, nezabudnite sa za mňa modliť.“ Spoločenstvo veriacich, ktoré mu Pán zveril, keď ho povolal do služby pápeža, chápe ako úzko spojené so svojím úradom pastiera.
„Je dôležité, aby sa ľudia modlili za pápeža a jeho úmysly. Pápež je pokúšaný, je veľmi obliehaný: len modlitba jeho ľudu ho môže oslobodiť, ako čítame v Skutkoch apoštolov. Keď bol Peter uväznený, Cirkev sa za neho neprestajne modlila. Ak sa Cirkev modlí za pápeža, je to milosť. Ja naozaj neustále cítim potrebu prosiť o almužnu modlitby. Modlitba Božieho ľudu ma podopiera.“ (Rozhovor s jezuitmi Mozambiku a Madagaskaru, 5.
Tento modlitbový príhovor má aj ďalší rozmer: stmeľuje sa ním jednota Cirkvi. „On nám neprikazoval páčiť sa jeden druhému, ale milovať sa,“ pripomína pápež František a pokračuje: „Jednota je princíp, ktorý sa aktivuje modlitbou, pretože modlitba umožňuje Duchu Svätému zasiahnuť, umožňuje otvoriť sa nádeji, zmenšiť odstup, držať sa pospolu v ťažkostiach.“ (Kázeň 29.
Zrod Apoštolátu modlitby v roku 1844 vo Francúzsku a následné rozšírenie tejto iniciatívy po celom svete sa spája s rehoľou jezuitov. Jej spiritualita má základ v úcte k Ježišovmu Srdcu, v prijatí jeho výzvy aktívne sa zapojiť do záchrany sveta Božím milosrdenstvom. Svetová sieť modlitby pápeža dnes funguje v 98 krajinách a je spojený aj s Eucharistickým hnutím mládeže. Na šírenie úmyslov Svätého Otca a pomoc ľuďom prehĺbiť sa v duchovnom živote tradične využíva časopis Posol Božského Srdca Ježišovho. V posledných rokoch sa rozvinuli aj ďalšie mediálne formy modlitby.
19. 5. Počas predvianočného príhovoru k Rímskej kúrii (22. 12. 2014) pápež František citoval modlitbu sv. Tomáša Mora, ktorú sa modlí každý deň.
Pane, daj mi dobré trávenie a aj niečo na jedenie. Daruj mi zdravie tela a dobrý humor, ktorý potrebujem k tomu, aby som si ho udržal. Daj mi, Pane, jednoduchú dušu, ktorá dokáže objaviť poklad vo všetkom, čo je dobré a nezľakne sa zla, ale skôr, vždy nájde spôsob ako dať veci do poriadku. Daj mi dušu, ktorá nebude poznať nudu, šomranie, povzdychy, sťažnosti, a nedovolí mi príliš sa zaoberať tou vecou, ktorá najviac stojí v ceste, mojím "ja". Daj mi, Pane, zdravý zmysel pre humor. Daj mi milosť pochopiť vtip, aby som v živote objavil trochu radosti a podelil sa o ňu i s inými.
Príklady zázrakov na príhovor sv. Jána Pavla II.
Na blahorečenie a svätorečenie Jána Pavla II. stačili dve dobre preskúmané a medicínsky nevysvetliteľné uzdravenia. Áno, na príhovor Jána Pavla II. sa udialo viac zázrakov. Nielen dva potrebné pre jeho kanonizáciu v roku 2014. Vieme to vďaka kardinálovi Ruinimu, bývalému vikárovi pápeža v rímskej diecéze a propagátorovi jeho kanonizačného procesu.
Okrem dvoch opísaných prípadov uzdravenia v dokumentoch prezentovaných v procese kanonizácie, opisujeme mnohé ďalšie zázraky prostredníctvom pápežovho príhovoru.
Uzdravenie Davida z nádoru obličiek
David mal iba 9 rokov, keď v roku 2006 odišiel z nemocnice v Gdaňsku s diagnózou nádoru obličiek. Bol beznádejný prípad. Posledná šanca v podobe operácie sa nekonala, lekári rodičom povedali, že pre chlapca už nemôžu urobiť nič. Jedného dňa prišli s bláznivým nápadom vziať svojho syna k hrobu Jána Pavla II. do baziliky sv. Petra v Ríme. Prišli tam 29. augusta 2006. Náhle David, ktorý ležal na nosidlách, požiadal, aby ho nechali vstať. „Zdvihnite ma, chcem chodiť,“ povedal. Rodičia sa nemohli dostať z úžasu, keď videli, že syn skutočne stojí na nohách a vykračuje si stredom námestia. David, hladný, požiadal o jedlo a ako všetky deti v jeho veku si veselo pri tom poskakoval. Na tento pohľad sa rodičia rozplakali.
Uzdravenie Evy z pľúcnej embólie
Eva je Američanka. V septembri 2007 bola hospitalizovaná s vážnymi dýchacími problémami. Diagnóza: pľúcna embólia. Lekári jej dali niekoľko hodín života. Ale Marian, jej manžel, bežal ku kaplnke a začal sa modliť k Jánovi Pavlovi II., ktorého zbožňoval. Keď sa vrátil do izby svojej ženy, videl, že línia, ktorá ukazuje srdcový tep na monitore, je rovná. Marian vybehol a začal plakať, nemal žiadnu silu pozerať sa na to, čo zdravotníci robili pri tele jeho zosnulej ženy. Náhle ho však lekár zastaví a kričí: „Vaša žena žije!
Keď sa vrátil do miestnosti, Eva sedela na posteli s úsmevom. Nasledujúci deň boli lekári veľmi zmätení. Podrobili ju celej sérii výskumov, vyšetrení a nezistili žiadne stopy preťaženia a zástavy srdca. Nič nezistili! Akoby nikdy neprešla embóliou a srdiečko jej nevypovedalo službu.
Uzdravenie Francesca s poruchou imunitného systému
Aj keď v procese blahorečenia a kanonizácie možno brať do úvahy len tie uzdravenia, ktoré sa uskutočnili po smrti poľského pápeža, je potrebné hovoriť aj o iných udalostiach, ktoré boli pripisované Jánovi Pavlovi II. počas jeho života. Francesco sa narodil s poruchou imunitného systému, ktorý ho stále vystavoval vážnym infekciám. V roku 2002 mala rodina Francesca príležitosť zúčastniť sa na súkromnej omši, ktorú slávil Ján Pavol II. Nikto nepovedal pápežovi o chorobe chlapca. Pápež sám pristúpil k dieťaťu, veľmi dlho a hlboko mu pozeral do očí s veľkou nežnosťou.
Uzdravenie José Herona Beadla z akútnej leukémie
Počas poslednej cesty do Mexika v máji 1990 sa pápež stretol s mladým José Heronom Beadlom, ktorý trpel akútnou leukémiou od 4 rokov. Ján Pavol II. ho pobozkal, požehnal a požiadal ho, aby vypustil holuba, ktorého držal v rukách. Toto stretnutie zmenilo osud dieťaťa.
Dva zázraky potrebné pre kanonizáciu Jána Pavla II.
Na blahorečenie a svätorečenie Jána Pavla II. stačili dve dobre preskúmané a medicínsky nevysvetliteľné uzdravenia.
- Choroba jej bola diagnostikovaná v roku 2001. Náhle sa uzdravila dva mesiace po smrti Jána Pavla II.
- Druhým zázrakom bola kostarická žena, Floribeth Mora Diaz, ktorá bola nevysvetliteľne vyliečená z aneuryzmy mozgu. Stalo sa to niekoľko hodín po blahoslavení pápeža Jána Pavla II. Benediktom XVI. 1. Lekári jej nedali žiadnu nádej, čakala doma na istú smrť. Prosila svojho milovaného pápeža, aby sa za ňu prihováral. Hovorí, že videla, ako k nej Ján Pavol II.
Modlitba príhovoru
Svätý Otec pokračoval komentovaním modlitby príhovoru:„Žiadne osobné výhody. Ja som s ľudom. A som s tebou, Pane. Toto je modlitba príhovoru: modlitba, ktorá argumentuje, ktorá má odvahu povedať veci do tváre Pánovi, ktorá je trpezlivá. V modlitbe príhovoru treba trpezlivosť. Nemôžeme niekomu prisľúbiť, že sa za neho budeme modliť a potom to ukončiť s jedným „Otčenášom“ a „Zdravasom“ a ísť preč. To nie. Ak sľúbiš, že sa budeš za druhého modliť, musíš ísť touto cestou. A to si vyžaduje trpezlivosť.“
V každodennom živote sa žiaľ nezriedka vyskytujú prípady manažérov ochotných obetovať podnik, len aby zachránili svoje vlastné záujmy a získali vlastný osoh. No Mojžiš nevstupuje do „logiky výhod“, on je s ľudom a bojuje za ľud. Sväté písmo je plné príkladov „vytrvalosti“, schopnosti „trpezlivo ísť vpred“: napr. kanaánska žena či slepec pri východe z Jericha, pripomenul pápež František a ďalej vysvetlil:„Pre modlitbu príhovoru sú potrebné dve veci: odvaha, čiže „parresia“, a trpezlivosť. Ak chcem, aby Pán vypočul niečo, o čo ho prosím, musím prichádzať, znovu a znovu prichádzať klopať na dvere, a takto klopem na Božie srdce ... a to preto, lebo môjmu srdcu na tom záleží! Ak sa však moje srdce nezaangažuje ohľadom tej potreby, tej osoby, za ktorú sa mám modliť, potom nebude schopné ani odvahy a trpezlivosti.“
Pápež František teda naznačuje „cestu modlitby príhovoru“: byť zaangažovanými, bojovať, napredovať, postiť sa:„Nech nám Pán dá túto milosť. Milosť modliť sa pred Bohom so slobodou, ako synovia a dcéry; modliť sa s naliehavosťou, modliť sa s trpezlivosťou. Predovšetkým však, modliť sa vediac, že hovorím s mojím Otcom a môj Otec ma vypočuje.
Modlitba za pápeža Františka - Modlíme sa za Sv. OTCA Pápeža FRANTIŠKA
TK KBS, RV zk; ml | 15. 03. 2018 16:21Vatikán 16. marca (RV) „Odvaha a trpezlivosť“ - to sú charakteristiky modlitby, ktorú máme pozdvihovať k Bohu „v slobode a ako synovia a dcéry“. O tomto dnes kázal pápež František počas svätej omše v Dome sv. Marty. V homílii Svätý Otec vychádzal z prvého liturgického čítania z Knihy Exodus (32,7-14), ktoré približuje rozhovor Boha s Mojžišom o nevere Izraelského ľudu.
Prorok sa snaží Pána odradiť od jeho zámeru skoncovať s Izraelským ľudom, ktorý „zanechal slávu živého Boha, aby sa klaňal zlatému teľaťu“. V dialógu sa k nemu Mojžiš smelo „približuje prostredníctvom argumentácií“ a Otcovi pripomína, čo všetko urobil pre svoj ľud, ako ho vyslobodil z egyptského otroctva a pripomína mu aj vernosť Abraháma a Izáka. Ako povedal pápež, v tomto rozhovore z „tváre do tváre“, je vidieť angažovanosť proroka a jeho lásku k svojmu ľudu. Mojžiš sa nebojí povedať pravdu, nesnaží sa vyťažiť osobné výhody, neskĺzne a nespreneverí sa svojmu svedomiu. „A toto sa Bohu páči“, zdôraznil Svätý Otec aj s vysvetlením: „Keď Boh vidí, ako sa nejaká duša, nejaký človek za niečo úpenlivo modlí, je tým pohnutý“.