„Každý, aj najpodlejší hriešnik môže nájsť záchranu v ruženci. Každá duša môže pretrhnúť aj najpevnejšie putá Zlého. Zjavenia Panny Márie bývajú rôznorodé a stretnutie detí so svojou nebeskou Matkou môžeme klasifikovať rozličným spôsobom. Najjednoduchším sa zdá byť rozlíšenie podľa veľkosti zvereného posolstva. Máme také zjavenia, v ktorých slová Panny Márie zapĺňajú celé stránky zošitov, ktoré zachytili vizionári, a máme zjavenia, ktorých posolstvo sa zmestí do jedného riadku.
Medzi také by sme mohli zaradiť posolstvo, ktoré zachytil a verne šíril Bartolo Longo. Pompeje - toto mesto sa pre mnohých spája iba s veľkou prírodnou katastrofou. Staroveké Pompeje boli zničené 24. augusta 79 po Kristovi, keď vybuchla neďaleká sopka Vezuv. Pompeje sa však stali známe aj niečím pre nás oveľa dôležitejším. Dnes prichádza do tohto talianskeho mesta omnoho viac pútnikov ako turistov.
Pozostatky starovekých Pompejí.
Bartolo Longo a Pompeje
Tento dnes už blahoslavený muž sa narodil v roku 1841 v Latinau v Perugii. Ako mladík odišiel do Neapola, aby tu študoval právo. Neapolská univerzita sa stala pre neho miestom ťažkej životnej skúšky. Získal síce doktorát z práva, ale stratil vieru. Dostal sa do styku so spiritizmom, dokonca upadol do satanizmu a stal sa jeho kňazom. V roku 1872 prišiel do Pompejí, aby bez nároku na odmenu spravoval majetky bohatej vdovy, grófky Marianny De Fusco, ktorá sa neskôr stala jeho manželkou. Okolo starých Pompejí ostala iba hŕstka katolíkov. Keď Bartolo videl veľkú ľudskú i náboženskú biedu obyvateľov tohto územia, zažil akýsi šok. Čoskoro sa mal však presvedčiť, že ani na toto miesto Boh nezabudol, ba čo viac, toto miesto je "obývané" Božou Matkou.
Keď sa raz len tak bezcieľne túlal, došiel do uličky nazývanej Arpaia. Prechádzajúc okolo kaplnky počul akýsi hlas, ktorý mu povedal: "Kto šíri ruženec, ten je zachránený! To je prísľub samej Márie." Bartolo bol novoobráteným človekom. Nie všetko súvisiace s vierou bolo v ňom upevnené, jasné a jednoduché. Zásadná otázka, ktorá ho trápila, sa týkala možnosti jeho spásy. Najsvätejšia Panna mu dala jednoznačnú odpoveď. Ak má prísť do neba, má sa stať apoštolom ruženca.
Na chvíľu sa zastaví, a potom sľúbi Márii, že do konca svojich dní bude šíriť modlitbu ruženca. Práve v tej chvíli sa rozozvučali zvony kostola na Anjel Pána. Dostal dve vnuknutia: založiť ružencové bratstvo a zorganizovať ľudové misie, ktoré budú povzbudzovať k modlitbe ruženca. Vyučoval katechizmus a šíril modlitbu ruženca.
Po skončení trojdňových misií chcel Bartolo urobiť niečo pre to, aby miestni obyvatelia nezabudli na tieto požehnané dni, aby nezabudli, že sa majú modliť ruženec. Rozhodol sa kúpiť obraz Ružencovej Panny Márie a zavesiť ho do kaplnky. Vybral sa do Neapolu. Jediný obraz, ktorý sa mu zdal vhodný, bol veľmi drahý. Božia prozreteľnosť chcela, aby sa stretol so svojím spovedníkom Albertom Radente, ktorý mu daroval obraz Ružencovej Panny Márie. Nebol veľmi pekný, nemal ani veľkú umeleckú hodnotu a navyše bol značne poškodený. Sľúbil ľuďom, že obraz donesie, a tak nemal na výber.
Obraz Panny Márie Ružencovej v Pompejach.
Obraz bol veľký a nemohol ho sám odniesť, preto poprosil furmana Tortora, ktorý mal cestu do Pompejí, aby obraz odviezol na voze. Tortora naložil na svoj voz hnoj a na tento náklad položil do plátna zabalený obraz. Všetko na prvý pohľad vyzerá ako "provokácia" neba. Zabudnuté Pompeje, biedny a poškodený obraz, prevoz obrazu na kope hnoja... Boh si však dokáže poslúžiť aj tými najúbožejšími prostriedkami, aby naplnil svoj plán spásy. Boh si vyberá to, čím svet opovrhuje. V Betleheme to bola páchnuca jaskyňa, v Pompejách nič neznamenajúci obraz prevážaný na kope hnoja.
Pôsobenie Bartola zaujalo aj miestneho biskupa, ktorý povzbudil ľudí z Pompejí, aby urobili niečo viac. Vyzval ich, aby postavili kostol zasvätený Panne Márii. Šiel dokonca ešte ďalej a vyhlásil "proroctvo", že na tomto mieste raz bude stáť bazilika. Nevieme, ako na tento obraz hľadeli farníci v Pomepejách, ale vieme, ako hľadelo nebo. Čoraz hlasnejšie sa začalo hovoriť, že ten nie veľmi pekný obraz vylieva na modliacich sa rieky milostí. Začalo sa hovoriť o zázrakoch.
Tu je prvý z nich: dvanásťročná Clorinda Lucarelli trpela na nevyliečiteľnú epilepsiu. Jeden z príbuzných počul o zámere vybudovania chrámu a urobil sľub, že ak sa dievčatko uzdraví, pomôže pri stavbe kostola. Horlivosť, akú zázrak vyvolal, viedla biskupa k tomu, že posvätil základný kameň pre stavbu nového kostola. Stavba nebola zadaná nijakému architektovi. Opäť zasiahla Božia prozreteľnosť, ktorá poslala architekta Antonia Cua, ktorý ponúkol bezplatné vypracovanie projektu a službu pri vedení stavby. Nový kostol bol posvätený 6. mája 1891. Aj obraz nadobudol novú podobu pričinením prof. Federica Maldarelliho z neapolskej Akadémie a Františka Chiariella, ktorý mal veľké skúsenosti s reštaurovaním. Táto maľba dnes visí nad hlavným oltárom baziliky a zobrazuje Pannu Máriu s Dieťaťom Ježišom na kolenách, ako podávajú ruženec sv. Dominikovi a sv. Kataríne Sienskej.
Púte do Pompejí a pápežská návšteva
Do Pompejí každoročne putujú milióny pútnikov. Najviac sa ich tu zhromažďuje 8. mája a v prvú októbrovú nedeľu. Prichádzajú, aby si vyprosili potrebné milosti a poďakovali sa za dary, ktoré dostali na príhovor Ružencovej Panny Márie. Medzi pútnikmi nechýbal ani Ján Pavol II., ktorý viackrát putoval na toto miesto, naposledy 7. októbra 2003. Tento pápež vyhlásil 26. Emeritný pápež Benedikt XVI. navštívil túto mariánsku svätyňu 19. októbra 2008. Pri tejto príležitosti odovzdal Ružencovej Panne Márii dar - Zlatú ružu. Toto mimoriadne pápežské vyznamenanie je zo zlata vytepaná ruža naplnená vonnými esenciami - balzamom, kadidlom a svätenou vodou. Ruža je 30 cm dlhá a je to najvyššie vyznamenanie Svätého Otca pre pútnické miesto.
Pripomeňme si na záver niekoľko slov z príhovoru Benedikta XVI., ktorý predniesol v Pompejách: "Kto by si kedy pomyslel, že vedľa zvyškov antických Pompejí raz vyrastie do výšky svetoznáma mariánska svätyňa? Kam Boh príde, tam začína púšť kvitnúť!... Tajomstvom Pompejí je ruženec. Táto modlitba nás vedie cez Máriu k Ježišovi. Ruženec je kontemplatívna modlitba prístupná všetkým - veľkým i malým, laikom i kléru, vzdelaným i jednoduchým.
Pompejská novéna
Blahoslavený Bartolo Longo dostal od Panny Márie prisľúbenie: „Každý, kto chce dostať milosti, nech sa modlí túto novénu na moju česť.“ Novéna k Panne Márii z Pompejí znamená, že človek sa má 54 dní denne pomodliť tri časti ruženca. Je to modlitba, ktorá si vyžaduje čas a trpezlivosť, ale jej ovocie vždy prekvapí tých, ktorí sa pre ňu rozhodli. K jej šíreniu prispel blahoslavený Bartolo Longo, advokát s mimoriadnou charizmou povzbudzovať k ružencovej modlitbe. Bartolo prežil hlboké obrátenie. V mladosti bol antiklerikál a voľnomyšlienkar, zaujímal sa o ezoteriku a zúčastňoval sa na špiritistických seansách.
Vtedy vykročil na namáhavú cestu propagovania ružencovej modlitby medzi obyvateľmi Pompejskej doliny. Spočiatku mu to šlo ťažko, ale po mnohých rokoch prinieslo jeho úsilie nádherné ovocie: ľudia si ruženec obľúbili a v Pompejach postavili Baziliku Kráľovnej posvätného ruženca. 26. októbra 1980 Ján Pavol II. Blahoslavený Bartolo písal o ruženci ako o účinnom prostriedku posvätenia: „O, požehnaný Máriin ruženec, sladká reťaz, ktorá nás spája s Bohom; puto lásky, ktoré nás spája s anjelmi; veža záchrany pred pekelnými útokmi; bezpečný pristav v morskej búrke. Nikdy sa ťa nevzdáme. Budeš nám útechou v hodine smrti.
Novéna k Panne Márii z Pompejí trvá 54 dní. Každý deň sa modlíme tri časti posvätného ruženca (radostný, bolestný a slávnostný). Prvých 27 dní sa modlíme prosebnú časť novény k Panne Márii z Pompejí a každý deň po zakončení každej časti ruženca (na konci radostného, bolestného i slávnostného ruženca) sa pomodlíme ešte nasledujúcu modlitbu: „Spomeň si, milosrdná Panna Mária, Kráľovná posvätného ruženca z Pompejí, že nikdy nebolo počuť, žeby bol niekto z tých, čo si ťa ctia a ružencom prosia o pomoc, opustený. Matka večného Slova, nezavrhni moje slová, ale ma milostivo vypočuj a vyslyš moju ružencovú modlitbu pre zaľúbenie, aké nachádzaš vo svojom chráme v Pompejach.
Ďalších 27 dní sa modlíme ďakovnú časť novény a každý deň po zakončení každej časti ruženca (na konci radostného, bolestného i slávnostného ruženca) sa pomodlíme ešte nasledujúcu modlitbu: „Čo ti môžem dať, Kráľovná plná lásky? Zverujem ti celý svoj život. Panna posvätného ruženca z Pompejí, budem šíriť tvoju chválu, koľko mi len sily budú stačiť, lebo som vzýval tvoju pomoc a prišla mi Božia pomoc. Všade budem svedčiť o tvojom milosrdenstve. Budem šíriť ružencovú pobožnosť, koľko len budem vládať, a všetkým budem hovoriť o tvojej dobrote voči mne, aby k tebe prišli aj nehodní hriešnici ako ja. Keby celý svet vedel, aká si dobrá a ako sa zmilúvaš nad tými, čo trpia, všetky stvorenia by sa utiekali k tebe.
Ak sa ruženec budeme modliť s detskou dôverou, úprimne a v jednoduchosti srdca, ak všetkým všetko odpustíme a nebudeme v srdci prechovávať pocit krivdy, táto modlitba nám prinesie veľké milosti. Mať čisté srdce znamená žiť v posväcujúcej milosti, a preto si pred začatím novény k Panne Márii z Pompejí očistime srdce vo sviatosti zmierenia. Skrze ruženec dostávame oveľa viac milostí než iba tie, o ktoré prosíme. Ján Pavol II. Veľký nás povzbudzuje: „Vytrvalo sa modlime ruženec, či už v kostoloch alebo v súkromí našich rodín.
História vzniku Pompejskej novény je úzko spojená s úctou ku Kráľovnej posvätného ruženca v Pompejach a s postavou blahoslaveného Bartolomeja Longa (1841 - 1926), ktorý po svojom hlbokom obrátení, zanechaní špiritistických praktík a skoncovaní s uctievaním satana, ktorému zasvätil dušu, nastúpil na radikálnu cestu pokánia a stal sa svetským dominikánskym terciárom. 13. novembra 1875 Bartolomej Longo priniesol do Pompejí obraz Matky Božej Ružencovej, ktorý dostal od nejakej rehoľníčky. Od istého priekupníka ho kedysi získal jeden dominikán. Skromný a zanedbaný obraz predstavoval najsvätejšiu Pannu s Dieťaťom - Dieťa dávalo ruženec do rúk svätému Dominikovi a Matka ho odovzdávala svätej Kataríne Sienskej.
Obnovený obraz so súhlasom farára umiestnili v kostole. Pre milostivý obraz, ktorý po krátkom čase ozdobili pápežskými korunkami, sa Pompeje stali pútnickým miestom. Postavili tam sanktuárium, v ktorom obraz umiestnili. „Máriin rytier“, ako sám seba opisoval blahoslavený Bartolomej Longo, neustále odolával útokom slobodomurárov a trpezlivo znášal veľa protivenstiev. Nevyhýbali sa mu ani fyzické trápenia. Uverejnili ju ako „Novénu na získanie milostí v ťažkých záležitostiach“. Schválil ju pápež Lev XIII. Po zázračnom uzdravení napísal Bartolomej aj ďakovnú modlitbu.
V roku 1884 sa smrteľne chorá 21-ročná Fortunatina Agrelli z Neapola modlila novénu, ktorú napísal blahoslavený Bartolomej Longo. Zjavila sa jej Mária, čo opísal sám blahoslavený: „Ležala som v polospánku, keď sa mi zjavila Matka Božia Ružencová. Len čo som ju uvidela, hneď som sa prežehnala. Najsvätejšia Panna držala v jednej ruke Ježiška a v druhej ruženec. Už som ti predniesla túto prosbu, pomodlila som sa novénu, ale ešte som nezažila tvoje milosrdenstvo.‘ A Mária povedala: ,Modlila si sa ku mne pod rôznymi vzývaniami a vždy si získala milosti. Teraz, keď ma vzývaš pod titulom Kráľovnej posvätného ruženca z Pompejí, ktorý je mi bližší než všetky ostatné, nemôžem ťa odmietnuť. Po celej novéne sa mladá Fortunatina uzdravila.“
Pompejská novéna sa nazýva novénou, ktorá sa nedá odmietnuť. Jej účinnosť spôsobila, že sa rozšírila do celej Cirkvi. Stala sa modlitbou, ktorá sa používa v najťažších záležitostiach. Prečo je taká účinná? Lebo Kráľovná ruženca z Pompejí rada obdarúva milosťami všetkých, ktorí o ne prosia a odvolávajú sa na meno Kráľovnej posvätného ruženca z Pompejí, modliac sa ruženec - ako to sama učila. Pompejská novéna dokonale formuje ctiteľov najsvätejšej Panny.
Ako sa modliť novénu (správny spôsob)
Svedectvá a skúsenosti
Uzdravenie Diany: Váš hosť Marcin spomínal a modlil sa aj za ženy, za ženské orgány a ich zdravie. Mne v tom čase,asi 2 týždne pred týmito modlitbami lekár našiel cystu na vaječníku. Keď som počula modlitbu za zdravie týchto oblastí, pocítila som teplo na tom mieste a verila som že Pán sa oslávi a uzdraví ma od cysty. Pri najbližšej kontrole u lekára sa potvrdilo Božie uzdravenie- Boh mi vzal tú cystu a takisto sa dotkol celkovo tých orgánov,lebo sa mi upravil aj ženský cyklus. Vďaka Bohu za to, aj vám za vašu službu.
Ďalšie svedectvá: Zbavila som sa helikobaktera po 2 rokoch, vďaka tomu sa zlepšuje stav žalúdka. Práve som prešla kovidom s miernym priebehom. Jedna rodina kvôli nám kúpila byt a my v ňom žijeme za náklady. Katarína mala nádor na vaječníku a čakala ju operácia. ,,Pán na mne zjavil svoju dobrotu. Vaječníky mi ostali a všetko je nezhubné.
Vy viete, ako sme sa dohodli s Vami a Vašimi sestričkami, keď sme vydali maličkú brožúrku o Pompejskej novéne. Poprekladal som nejaké dôležité informácie, skúsenosti, životné príbehy, ponúkli sme pohľad na život Bartola Longa a brožúrka mala a má veľký úspech. Ja mám veľmi silnú skúsenosť s Pompejskou novénou. Mne hrozilo, že mi vezmú polovicu pľúc. Lekárka v Hágoch mi oznámila, že operácia je nutná a pri nej mi odstránia polovicu pľúc. O tri dni to už nebolo potrebné. Pri vizite mi oznámil pán primár, že operácia nie je potrebná. Keď som odišiel z farnosti za lekármi, vtedy moji bývalí farníci vo višňovskej farnosti iniciovali u zastupujúceho kňaza, aby vyhlásil, že kto sa chce modliť za pána dekana Pompejskú novénu, nech sa prihlási v sakristii. Vtedy sa prihlásilo 129 farníkov.
Mám viaceré skúsenosti s ľuďmi, ktorí uverili v silu tejto Novény a Matka Božia ich vyslyšala. Poznám mladého lekára, ktorému Panna Mária prostredníctvom Pompejskej novény vrátila zdravie. Mám známu pani, ktorej sa syn drogami takmer pripravil o život. Ona nevedela, ako túto situáciu riešiť. Bola v koncoch, aj so svojim manželom. Boli na dne, lebo ich syn zomieral. Keď som jej navrhol, aby sa modlila Pompejskú novénu (pracuje v zdravotníctve a má to náročné), vyhŕklo z nej: „Pán dekan, Vy ste sa zbláznili! Kedy to ja budem stíhať?“ - Nie, milá pani, nezbláznil som sa, len chcem pomôcť Vášmu synovi. Sľúbila mi, že to skúsi. Skúsila to. Prvá Pompejská novéna - ako keby bolo málo. Začala druhú. Povzbudil som ju k ďalšej. Začiatkom tretej Novény prišiel za ňou syn, že je v koncoch, chce ísť na liečenie, aby mu pomohli, lebo si uvedomuje, že je s ním veľmi zle. Chlapec sa z toho dostal, žije.
Svedectvo matky: Pred niekoľkými mesiacmi sa mi narodila dcérka. Žiaľ, lekári zistili, že má zriedkavú genetickú očnú vadu. Keď mala päť týždňov, navštívili sme očnú kliniku, kde nám povedali, že naša dcérka nebude vidieť a že bude schopná odlíšiť iba deň od noci. Vyšetrením zistili, že má iba zvyšky zraku - čiže je slepá. Hľadala som pomoc všade, ale lekári boli bezmocní. Dozvedela som sa, že túto chorobu nie je možné liečiť ani operačne. Bola som bezradná, zúfalá a v depresii, ale nevzdala som sa úplne. Čítala som si svedectvá ľudí, ktorí sa ju modlili, a po istom čase som sa ju aj ja začala modliť. Samozrejme, že som prežívala chvíle pochybností a občas sa v mojej hlave rodila otázka, či to, čo robím, má zmysel. „Veď zázraky neexistujú,“ myslela som si. Po istom čase som si všimla, že dcérka začína niečo vnímať, ale myslela som si, že je to iba výplod mojej fantázie: tak veľmi po tom túžim, že si to nahováram. Ale bolo to inak. Moja dcérka každým týždňom videla čoraz viac! Dodám iba toľko, že keď som predtým prichádzala k postieľke, dcérka rozkladala rúčky a bála sa, keď som niečo hovorila. Dnes môžem povedať, že sa stal zázrak a moja dcérka vidí! Nedávno sme boli u odborného lekára vo Varšave, ktorý povedal, že dieťatko vidí a bude vidieť. Môže mať problémy iba s ostrosťou videnia, ale to sa dá vhodnými cvikmi nacvičiť. Som nesmieme šťastná!
Boj o život: Chcem sa zo srdca poďakovať za modlitby za pána Dušana, o ktoré som vás prosila. Bojoval o život s Covidom na prístrojoch. Jeho stav sa výrazne polepšil, vníma. Taktiež by som sa s vami rada podelila o radosť z požehnania, ktorým ma Pán obdaroval počas posledného večera chvál (31.1.2021). Chvál som sa síce zúčastnila zo záznamu, ale aj tak Pán konal svojou milosťou. Zažila som obrovskú Božiu blízkosť, uzdravujúci dotyk Jeho lásky, takým novým, veľmi osobným spôsobom. Som veľmi vďačná Pánovi!
Naša cesta za bábätkom: S manželom Martinom sme mali sobáš po 3 ročnom spoznávaní sa vo veku 27 a 33 rokov. Od začiatku sme akosi automaticky rátali s tým, že budeme mať 2-3 deti. Po 5 rokoch bojovania sme k tomu pustili Boha, nechali sme to na Ňom. Zamerali sme sa na duchovnú cestu k bábätku. Niekoľkokrát som sa modlila novénu k Pompejskej Panne Márii a počas jedného roka sme sa 9 mesiacov modlili v rámci duchovnej adopcie nenarodeného dieťaťa. Dnes už vieme, čo Pán Boh tými rokmi neplodnosti sledoval. Priviedol nás blízko k sebe. Naša viera a náš vzťah s Ním by bez kríža bezdetnosti boli veľmi slabé. Teraz je Boh našou každodennou súčasťou, našim priateľom, nehanbíme sa o Ňom svedčiť, lebo vieme, čo vykonal v našich životoch. Boh dáva zázraky a jeden dal aj nám.
tags: #modlitba #sv #ruzenca #s #pompejskeho