Vposledných dvoch zamysleniach duchovnej obnovy sme si ozrejmili niektoré základy kresťanskej modlitby. Ústna modlitba síce sprevádza kresťana po celý duchovný život, no ten sa nemôže obmedziť len na ňu.
Neveriaci ľudia sa niekedy vysmievajú z domnelej poverčivosti kresťanov, ktorí odriekajú nábožné texty a pritom si vraj márne predstavujú, že ich ktosi počuje. Veď odpovedal niekomu Boh na modlitbu? A predsa: Boh odpovedá, ba sám sa prihovára.
Vieme, že vieru a Božiu milosť si nikto nemôže osobovať. Boh dáva zo svojho milosrdenstva podľa svojej vôle - hojne, v pravý čas. Nadprirodzené pôsobenie Božieho Ducha však neuzatvára jeho možnosti.
Svätý Pavol v Liste Rimanom veľmi výrečne poukazuje na túto skutočnosť, keď hovorí o pohanoch: „Je im predsa zjavné, čo možno o Bohu vedieť; Boh im to zjavil. Každá stvorená vec hovorí o svojom Stvoriteľovi.
Krása prírody, nočnej oblohy, súladu prírodných zákonov a celého stvorenstva dokáže osloviť jednoduchého človeka i vedca. Veriaci však vidí ešte viac: pri východe slnka si spomenie na Kristovo vzkriesenie, dúha mu pripomenie zmluvu Boha s Noemom, malý vtáčik Božiu starostlivosť o každého. Ak nás stvorené veci dokážu povzniesť k nebeským, potom oveľa viac samo Božie zjavenie - predovšetkým to, ktoré máme zachytené na stránkach Svätého písma a podávané v liturgii.
Prax duchovného čítania nachádzame už u prvých priekopníkov mníšskeho života. V inšpirovaných textoch sa nám prihovára Boh a pobáda nás odpovedať. Podobne samotné texty Písma môžu byť miesto, kde kresťan nachádza odpoveď na svoje otázky či priamo vyjadrenie svojej vlastnej situácie, ako je to často v žalmoch a iných múdroslovných textoch.
Rozjímanie spočíva v uvažovaní nad istým vybraným textom. Môže ísť priamo o text Svätého písma, dielo niektorého svätého alebo si možno pomôcť knihou obsahujúcou pripravené rozjímania. V niektorých prúdoch duchovnosti sa rozjímanie priamo spája so širšími metódami, ktoré v sebe zahŕňajú ústnu modlitbu či konkrétne cvičenie čnosti.
„Ak chcete vždy pamätať na Boha, ustavične opakujte nasledujúcu výzvu: Bože, príď mi na pomoc; Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať! Abba Izák potom uvádza všemožné prípady z bežného života, pričom v každom sa táto modlitba dá použiť a má svoj význam. V princípe ide o krátku modlitbu, ktorá využíva jednoduchý, ľahko zapamätateľný, krátky text, ktorý je vždy poruke.
Táto modlitba nadobudla postupom času rozličné konkrétne formy a v našom prostredí je známa najmä z východnej kresťanskej duchovnosti, vo forme takzvanej Ježišovej modlitby, používajúcej formulu „Pane Ježišu Kriste, Syn Boží, zmiluj sa nado mnou“. V západnej tradícii existuje v niečom podobná náuka o takzvanej strelnej modlitbe.
Všetky tieto príklady neuvádzam preto, že by som chcel len poukázať na rozmanitosť kresťanskej spirituality, ale skôr na podčiarknutie veľmi dôležitého faktu: neexistuje jedna forma alebo metóda osobnej modlitby, ktorá je vhodná a účinná pre každého a v každej situácii. Duch Svätý je duchom slobody. Ak človek nezostane vo svojom vzťahu k Bohu slobodný, začne sa upínať na vonkajšie formy nábožnosti alebo si robiť u Boha nároky, na duchovnej ceste nepostúpi.
Čo to znamená v praxi? V prvom rade je dôležité poznať povolanie, ktoré mi Boh dáva. Ak som mních, bude aj moja modlitba mníšskou modlitbou, čerpajúcou z dlhého času stráveného pri chórovej modlitbe, rešpektujúcou denný poriadok kláštora a ďalšie záväzky vyplývajúce z reguly. Manželia sa nemôžu venovať modlitbe ako mnísi, ale môžu nájsť spôsob osobnej a spoločnej modlitby, ktorý zodpovedá ich stavu a povolaniu a rešpektuje osobitosti ich povolania.
Keď potom do života vstúpia deti, môže sa zdať, že modlitba utrpí, ale nie je to tak. Deti sú Boží dar, znak Božej vôle pre manželov. Na modlitbu bude síce menej času a možno bude treba hľadať aj nové formy, ale vzťah k modlitbe a Bohu tým neutrpí. Duchovný život je cesta, ktorá má svoje etapy a trvá celý čas, ktorý nám Boh na zemi pridelil.
V niektorých obdobiach bude vhodnejšie modliť sa vlastnými slovami, v iných bude potrebné pomôcť si zostavenými modlitbami. Niekedy bude veriaceho obohacovať rozjímanie a viesť ho k dobrým rozhodnutiam a čnostiam. Možno raz príde čas, priestor i schopnosť na zotrvávanie v dlhej modlitbe. Avšak aj po takej skúsenosti prídu chvíle, keď bude možná a osožná jedine krátka strelná modlitba, skromná rozsahom, ale hlboká túžbou.
V konečnom dôsledku to všetko vedie vzťah s Bohom do bodu, v ktorom bez ohľadu na okolnosti, ťažkosti a mimoriadne situácie neostane veriaci ďaleko od svojho Pána. Ani v tomto sa však nevyčerpáva téma modlitby. Viem nájsť Boží hlas aj v bežných okolnostiach života, v prírode, v ľuďoch, s ktorými sa stretávam? Nachádzam si čas na čítanie Svätého písma a duchovnej literatúry?
V živote sa stretávame s rôznymi ťažkými situáciami, ktoré nás skúšajú a vyžadujú si našu silu a odhodlanie. V takýchto chvíľach je modlitba mocným nástrojom, ktorý nám môže priniesť útechu, nádej a pomoc. Modlitba nám umožňuje spojiť sa s Bohom, prosiť o Jeho vedenie a silu, a nájsť pokoj v Jeho prítomnosti.
Existuje mnoho spôsobov, ako sa modliť, a každý si môže nájsť ten, ktorý mu najviac vyhovuje. V tomto článku sa pozrieme na niektoré príklady modlitieb a inšpirácií, ktoré vám môžu pomôcť v ťažkých situáciách.
Príklady modlitieb a inšpirácií
Modlitba je v prvom rade vzťah. Modlitba je niečo, čo sa týka celého človeka, celej našej bytosti, celého nášho ja. Písmo veľmi často hovorí o tom, že to znamená, že do modlitby musí byť nutne „zatiahnuté“ naše vnútro, náš duch, naše srdce. Vtedy je to skutočná modlitba. Ak je naše vnútro, naše srdce mimo modlitby, tak aj keď sa modlíme, tak to vlastne modlitba nie je, je to len nejaké vyjadrenie, úkon, činnosť, ktorá je vlastne márna (ako učí naša Cirkev).
Je to miesto rozhodovania, miesto našich psychických sklonov, miesto, kde si volíme život alebo smrť. Je to miesto, ktoré často nedokáže postihnúť ani náš rozum. Iba Duch Svätý ho môže preskúmať a poznať. Preto je srdce miesto stretnutia s Bohom, miesto, kde vzniká a uskutočňuje sa náš vzťah s Bohom.
Modlitba je teda činnosť aj Boha aj človeka. Vychádza z Ducha Svätého z Božej lásky k nám, z Božieho záujmu o nás a z nášho srdca. Boh nás volá prvý a je na nás, ako mu odpovieme a či reagujeme. Modlitba je milosť od Pána, dar (veď inak ani nevieme ako a za čo sa modliť, ak nám nepomôže Duch Svätý) a zároveň je to aj naša aktivita, zapojenie celého nášho ja, ako odpovede na Jeho volanie, Jeho lásku.
Modlitba k sv. Jánovi Pavlovi II.
Svätý Ján Pavol II. bol mužom hlbokej viery a lásky, ktorý svojím životom svedčil o Božej prítomnosti v svete. Môžeme sa k nemu modliť ako k orodovníkovi v ťažkých situáciách:
Svätý Ján Pavol, z nebeského okna nech zostúpi na nás Božie požehnanie. Oroduj za celý svet poznačený konfliktami, vojnami, nespravodlivosťou. Požehnávaj rodiny, požehnávaj každú rodinu! Varoval si pred útokmi satana, ktoré viedol proti tej drahocennej iskre z neba, keď ju Boh zapálil na zemi. Požehnávaj mládež, ktorá bola Tvojou radosťou. Svätý Ján Pavol II.
Milosrdný Bože, prijmi naše poďakovanie za dar apoštolského života a poslania svätého Jána Pavla II. a na jeho príhovor pomôž nám rásť v láske k tebe a odvážne hlásať Kristovu lásku všetkým ľuďom.
Modlitba žalmov
sa často modlil k Duchu Svätému. Cirkevní otcovia väčšinu z nich pripisujú izraelskému kráľovi Dávidovi. Podstatné je to, že sú inšpirované Duchom Svätým, a teda sám Boh nám dáva slová, ktorými sa mu môžeme prihovárať. Tak sa plnia slová apoštola Pavla: „Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po čom Duch túži: že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu.“ (Rim 8, 26-28)
Modlitba žalmov je Bohu stále veľmi milá. Môžeš si vybrať žalm, ktorý práve najviac potrebuješ pre svoj duchovný stav, a modliť sa slovami, ktoré nás naučil sám Boh.
Príklady žalmov pre ťažké situácie:
- Žalm 3: Prosba o pomoc proti tým, ktorí ma duchovne či telesne sužujú.
- Žalm 6: Prosba o zľutovanie a uzdravenie.
- Žalm 13: Prosba o vyslyšanie a pomoc v trápení.
- Žalm 23: Vyjadrenie dôvery v Božiu ochranu a vedenie.
- Žalm 27: Vyjadrenie dôvery v Božiu pomoc a ochranu pred nepriateľmi.
Strelné modlitby
Strelné modlitby sú krátke, ale silné modlitby, ktoré sa môžeme modliť kedykoľvek a kdekoľvek. Sú to jednoduché vyjadrenia našej viery a dôvery v Boha.
Príklady strelných modlitieb:
- "Pane Ježišu, dôverujem ti."
- "Svätý Páter Pio, prosím ťa, pomôž mi."
- "Môj anjel strážny, prosím ťa, pomôž mi."
- "Svätý Michal, archanjel, prosím, obráň ma."
- "Príď, Duchu Svätý."
- "Pane, prosím ťa, odpusť mi."
Príklady strelných modlitieb počas práce: krátke zahľadenie alebo započúvanie sa do Božej prítomnosti uprostred každodenného zamestnania dodávajú silu kráčať po ceste pravdy a dobra, obnoviť vnútornú istotu a slobodu.
Ruženec
Ruženec je tradičná katolícka modlitba, ktorá nám pomáha rozjímať o živote Ježiša Krista a Panny Márie. Modlitba ruženca nám môže priniesť pokoj, útechu a silu v ťažkých situáciách.
Ruženec k sv. Jozefovi sa modlíme v ťažkých zložitých životných situáciách ako účinnú prosbu o pomoc k pestúnovi nášho Pána Ježiša.
Ruženec k sv. Rite
Zdravas Mária, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života Tvojho Ježiš, ktorý na príhovor sv. Rity odpustí naše hriechy. Svätá Mária, matka Božia, pros za nás hriešnych, teraz i v hodinu smrti našej.
Ako sa modliť ruženec: Podrobný sprievodca katolíckou modlitbou pre začiatočníkov
Požehnanie
Udeľovať požehnanie: blízkym, členom rodiny, nepriateľom a neprajníkom, tým, ktorí preklínajú a nadávajú, na pomoc proti nerestiam, napr. manželovi proti alkoholizmu, deťom proti neposlušnosti, na ochranu, manželovi/manželke pre pokojné spolunažívanie.
Sv. Pavol uvádza: „Žehnajte a nepreklínajte.“ (porov. Rim 12, 14; 1 Pt 3, 9; KKC 1078). Požehnanie s veľkou dôverou a čistým srdcom má veľkú účinnosť (porov. Jak 5, 16b). Požehnanie vždy pôsobí, aj keď človek nevidí výsledok. Preto treba stále dôverovať (porov. Jn 20, 29).
Zriekať sa zlého ducha
Ide o skutočné a úprimné rozhodnutie vôle - iba vyslovenie slov nestačí, musí byť skutočné chcenie zrieknuť sa zlého ducha, jeho pôsobenia a hriechu a ochota podriadiť sa Bohu z celého svojho srdca (porov. Jak 4, 7-8). Ide o dlhú tradíciu obnovy krstných sľubov, ktorých základom je oddeliť sa od sveta duchovnej temnoty a žiť v duchovnom svetle (porov.
V mene Pána Ježiša Krista treba zničiť duchovné zlo, ktoré na človeka vplýva, aby nepôsobilo. Ide o prosbu v mene Pána Ježiša Krista (porov. KKC 2666), aby jeho vykupiteľskou obetou (porov. Iz 53, 4-5), mocou tajomstva kríža, boli zničené akékoľvek negatívne duchovné putá (porov. Lk 13, 16; Iz 58, 6).
Bohu známa evanjelická a. v. 4. veľkonočná nedeľa je nedeľou Dobrého pastiera a dňom modlitieb za nové duchovné povolania v Cirkvi.
Je to príležitosť aj pre našu farnosť v tomto Roku spoločenstva spoločne prosiť o dar nových kňazských a reholných povolaní aj z našich rodín. Poslúchnime výzvu: Proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.... Ako podnet na meditáciu nech nám slúži aj posoltvo sv. Otca Benedikta XVI. 49. svetový deň modlitieb za duchovné povolania, ktorý sa bude sláviť 29. apríla 2012, na Štvrtú veľkonočnú nedeľu, nás pozýva zamyslieť sa nad témou Duchovné povolania - dar Božej lásky.
Zdrojom každého dokonalého daru je Boh, ktorý je láska - Deus caritas est - a „kto ostáva v láske, ostáva v Bohu“ (1 Jn 4, 16). Sväté písmo hovorí o tomto prvotnom vzťahu medzi Bohom a ľudstvom, ktorý predchádza samotné stvorenie. Sv. Pavol, keď písal kresťanom z Efezu, vyspieval hymnus vďaky a chvály Otcovi, ktorého nekonečná dobrota po stáročia uskutočňuje svoj univerzálny plán spásy, ktorý je plánom lásky. V Synovi Ježišovi - hovorí apoštol - „si nás ešte pred stvorením sveta vyvolil, aby sme boli pred jeho tvárou svätí a nepoškvrnení v láske” (Ef 1, 4). Boh nás miloval ešte skôr, než sme začali existovať!
Vedený výlučne svojou nepodmienenou láskou nás „stvoril z ničoho“ (porov. 2 Mach 7, 28), aby sme s ním mohli žiť v plnom spoločenstve. Unesený údivom nad dielom Božej prozreteľnosti žalmista volá: „Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril: čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš?“ (Ž 8, 4 - 5). Hlboká pravda o našej existencii je teda ukrytá v tomto prekvapujúcom tajomstve: každé stvorenie a osobitne každá ľudská bytosť je plodom myšlienky a činu Božej lásky - lásky nesmiernej, vernej a večnej (porov. Jer 31, 3).
Odhalenie tejto skutočnosti mení opravdivo a hlboko náš život. Sv. Augustín v známom úryvku z jeho Vyznaní veľmi zápalisto opisuje, ako objavil Boha najvyššej krásy a najvyššej lásky, Boha, ktorý mu bol vždy nablízku, no až teraz mu konečne otvoril myseľ a srdce, aby ich premenil: „Neskoro som ťa začal milovať, Krása taká stará a taká nová, neskoro som ťa začal milovať! Ty si bol vnútri, ja vonku, a tam som ťa hľadal, tam v tvojich krásnych stvoreniach som ťa hľadal, ja ošklivý. Ty si bol so mnou, ale ja som nebol s tebou. Od teba ma odťahovalo všetko to, čo by vôbec nebolo, keby nebolo v tebe. Volal si a kričal, tak si prehlušil moju hluchotu. Skvel si sa, žiaril si, tak si zahnal moju slepotu. Šíril si sladkú vôňu a ja som ju vdychoval a túžil po tebe. Ochutnal som, teraz lačniem a smädí ma. Dotkol si sa ma a zahorel som túžbou po tvojom pokoji“ (X, 27.38).
Týmito obrazmi svätec z Hippo chce opísať nevyčerpateľné tajomstvo stretnutia s Bohom, s jeho láskou, ktorá premieňa celú existenciu. Ide o lásku bez hraníc, ktorá nás predchádza, podporuje a povoláva na cestu života, a ktorá má svoje korene v absolútnej Božej nezištnosti.
Môj predchodca, blahoslavený Ján Pavol II. tvrdil, že „každý úkon služby privádza kňaza k tomu, aby miloval Cirkev a slúžil jej, a podnecuje ho, aby dozrieval v láske a službe Ježišovi Kristovi, Hlave, Pastierovi a Ženíchovi Cirkvi, a to v tej láske, ktorá vždy len odpovedá na už jestvujúcu slobodnú a nezaslúženú Božiu lásku zjavenú v Kristovi“ (apoštolská exhortácia Pastores dabo vobis, 25). Každé špecifické povolanie sa totiž rodí z Božej iniciatívy, je darom Božej lásky! Je to on, kto robí „prvý krok“, no nie preto, že sme mimoriadne dobrí, ale preto, že jeho vlastná láska je „rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého“ (Rim 5,5). V každom čase je zdrojom Božieho povolania iniciatíva nekonečnej Božej lásky, ktorá sa naplno zjavila v Ježišovi Kristovi.
Ako som napísal vo svojej prvej encyklike Deus caritas est: „Jestvujú totiž rôzne spôsoby, ako vidieť Boha. V dejinách lásky, ktoré nám podáva Biblia, nám Boh vychádza v ústrety, snaží sa získať si nás - až po Poslednú večeru, až po srdce prebodnuté na kríži, až po zjavenia sa Vzkrieseného a po jeho veľké diela, cez ktoré prostredníctvom apoštolov viedol kroky rodiacej sa Cirkvi. Pán nebol neprítomný ani v ďalších dejinách Cirkvi: stále nám vychádza v ústrety novým spôsobom - prostredníctvom ľudí, cez ktorých prežaruje; cez svoje slovo a sviatosti, zvlášť cez Eucharistiu“ (17). Božia láska ostáva navždy, verná sebe samej a „sľubu, ktorý dala pokoleniam tisícim“ (porov. Ž 105, 8). Preto treba zvlášť novým generáciám znovu ohlasovať pozývajúcu krásu tejto božskej lásky, ktorá nás predchádza a sprevádza: ona je tajomnou hybnou pákou, motiváciou, ktorá neprestáva ani v tých najťažších okolnostiach.
Drahí bratia a sestry musíme otvoriť svoj život tejto láske, dokonalosti Otcovej lásky (porov. Mt 5, 48), ku ktorej nás každý deň povoláva Ježiš Kristus! Najvyššia miera kresťanského života je totiž v tom, milovať „ako“ Boh. Ide o lásku, ktorá sa prejavuje v úplnom, vernom a plodnom sebadarovaní. Predstavenej kláštora v Segovii, ktorá sa v tých rokoch nachádzala v dramatickej situácii a chceli ju zbaviť úradu, sv. Ján z Kríža odpovedal výzvou, aby konala podľa Božej vôle: „Nezmýšľajte inak, ako len, že Boh všetko riadi; a tam, kde nie je láska, prinášajte lásku a zožnete lásku“ (Epistolario, 26). V tejto živnej pôde obety, v otvorení sa Božej láske a ako plod tejto lásky, sa rodia a rozvíjajú všetky povolania. A čerpajúc z tohto zdroja v modlitbe, v neustálom počúvaní Božieho slova, v častom prijímaní sviatostí, zvlášť Eucharistie, je možné prežívať lásku k blížnemu, v ktorom sa učíme vidieť tvár Pána Ježiša (porov. Mt 25, 31 - 46).
Na vyjadrenie neoddeliteľného vzťahu, ktorý prebieha medzi týmito „dvoma láskami“ - láskou k Bohu a láskou k blížnemu - ktoré vychádzajú z toho istého božského zdroja, používa pápež sv. Gregor Veľký príklad rastliny: „Do pôdy nášho srdca zasial Boh najskôr korene lásky k nemu a potom sa ako koruna rozvinula láska k blížnemu“ (Moralium Libri, sive expositio in Librum B. Job, Lib. VII, cap. 24, 28; PL 75, 780D). Tieto dva prejavy jedinej božskej lásky musia prežívať zvlášť intenzívne a s čistým srdcom tí, ktorí sa rozhodli vydať na cestu rozlišovania povolania na služobné kňazstvo a zasvätený život; tieto dva prejavy predstavujú totiž charakteristické prvky týchto dvoch stavov.
Láska k Bohu, ktorej viditeľnými - i keď vždy nedokonalými - obrazmi sa stávajú kňazi a rehoľníci, je motiváciou pre kladnú odpoveď na povolanie k osobitnému zasväteniu Pánovi vo sviatosti kňazstva a v nasledovaní evanjeliových rád. Tajomstvo života, ktorý je obetovaný a prežívaný v plnosti - a preto je naplnený radosťou - vyjadruje Petrova zapálená odpoveď jeho božskému Majstrovi: „Ty vieš, že ťa mám rád“ (Jn 21, 15). Ďalší konkrétny prejav lásky k blížnemu - najmä chudobnému a trpiacemu - je rozhodujúcou pohnútkou, aby kňaz alebo zasvätená osoba povzbudzovali k hlbšiemu spoločenstvu medzi ľuďmi a rozsievali nádej.
Životne dôležitý je vzťah zasvätených osôb - zvlášť kňaza - s kresťanským spoločenstvom, ktorý zároveň predstavuje podstatnú súčasť ich afektívneho rozmeru. V tomto smere svätý farár z Arsu rád hovorieval: „Kňaz nie je kňazom pre seba; je kňazom pre vás“ (Le curé d’Ars. Sa pensée - Son coeur, Foi Vivante, 1966, s. 100). Drahí bratia v biskupskej službe, drahí kňazi, diakoni, zasvätení a zasvätené, katechéti, pastorační pracovníci i vy všetci, ktorí sa zapájate do výchovy nových generácií, úprimne vás nabádam, aby ste boli pozorní voči tým, ktorí vo vašich farských spoločenstvách cítia, že ich Pán volá, a aby ste im pomáhali uskutočniť cestu rozlišovania, ktorá má byť osvietená modlitbou a meditáciou Božieho slova.
tags: #modlitba #vyjadrenie #lasky #k #bohu