Básnická zbierka Modlitbičky Milana Rúfusa prináša úprimné vyznanie viery prostredníctvom detského myšlienkového sveta.
Milan Rufus
Milan Rúfus bol slovenský básnik, esejista, prekladateľ, autor rozprávok a modlitbičiek pre deti. Narodil sa na Liptove, študoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte UK, kde neskôr aj pôsobil ako pedagóg až do svojho dôchodku. Jeho tvorba bola preložená do viacerých jazykov (angličtina, nemčina, francúzština, španielčina, ruština i švédčina). Od 90. rokov minulého storočia bol pravidelne navrhovaný na Nobelovu cenu.
Album Modlitbičky a koncertné turné
Album Modlitbičky, ktorý obsahuje jedenásť Rúfusových básní zhudobnených Janou Bezek pre detský zbor a komorný orchester, vydalo vydavateľstvo Pavian Records v spolupráci so slovenskou džezovou klaviristkou a skladateľkou Janou Bezek. Na prelome novembra a decembra t. r. sa Modlitbičky vydali na svoje prvé koncertné turné od 25. 11. do 10. 12. 2017 po šiestich slovenských mestách - Ružomberok, Banská Bystrica, Trenčín, Trnava, Nitra a Bratislava.
Rovnako postupovala pri zhudobnení týchto básnických miniatúr aj Jana Bezek. Vybrala si jedenásť textov (Deti a modlitbička, Modlitba za osamelé deti, Detské krédo, Plachá modlitba za mamkino srdce, Zimná modlitbička, Večerná modlitba, Modlitba trojkráľová, Poďakovanie za lásku, Modlitba za rodičov, Modlitba modlitieb, Ako bolo na počiatku). V každej z nich nechala vyniknúť detské hlasy Bratislavského detského zboru.
Zoznam skladieb:
- Deti a modlitbička
- Modlitba za osamelé deti
- Detské krédo
- Plachá modlitba za mamkino srdce
- Zimná modlitbička
- Večerná modlitba
- Modlitba trojkráľová
- Poďakovanie za lásku
- Modlitba za rodičov
- Modlitba modlitieb
- Ako bolo na počiatku
Jana Bezek a jej prístup k Modlitbičkám
„V živote som sa stretávala s mnohými deťmi a dospelými, ktorí mi s láskou v očiach o Modlitbičkách rozprávali. Stále viac a viac som si uvedomila, že sú to modlitby života, že sú z najhlbšieho miesta v srdci človeka, ktorý vedel, čo je skutočná láska. Mala som šťastie, že som spoznala rodinu Milana Rúfusa. Obetavosť, pokoru a vrúcnosť jeho manželky, čistú dušu jeho dcéry Zuzanky. Obohacujú môj život hodnotami, ktoré inšpirovali aj Milana Rúfusa.
Milan Rúfus - Mlčky & Svet a ja
Jana Bezek je pôvodom zo Stropkova. Na AMU v Krakove študovala jazz u skladateľa a klaviristu Joachima Mencela , klasickú hudbu pod vedením Elzbiety Hoffman. Venuje sa sólovej hre, hudbe bez prípravy, komponuje pre deti, dlhoročne sa zaoberá štúdiom klasickej hudby, vedie pedagogickú činnosť v Bratislave, pravidelne realizuje workshopy Muzikula o improvizovanej hudbe pre deti a mladých ľudí. Modlitbičky sú druhým albumom Jany Bezek.
Projekt Modlitbičky zachytáva krehkosť a jedinečnosť detského života, o ktorom slovenský básnik Milan Rúfus často písal a aj ho podporoval. Koncentruje sa na tvorivosť, emócie, radosť z hudby a slova, podnecuje k úvahám o súčasnom stave sveta, ktorý nás bezprostredne obklopuje, rozpráva príbeh živého a citlivého umenia, ktoré sa v dnešnej pretechnizovanej dobe vyskytuje veľmi zriedkavo.
Rúfusova tvorba a jej kontext
Dielo Až dozrieme predstavuje básnickú zbierku, Rúfusovu prvotinu, ktorou autor vstúpil do povedomia čitateľskej verejnosti. Hoci bol globálny vojenský konflikt na európskom kontinente ukončený, generácia mladých autorov tvorila v dusivej atmosfére ďalšieho konfliktu - tzv. studenej vojny. Zbierka vyšla v čase politicky angažovanej a schematickej poézie, keď sa určité témy (napr.
Aj dielo Až dozrieme obsahuje tradičné témy (vojna, mier, príroda, domov, láska, poézia) a vyznačuje sa tradičnou formou (napr. príklon k postupom neosymbolizmu, zavrhnutie nadrealizmu, ktorý nemal čo povedať novej dobe, i voľného verša). Vstúpil do literatúry pomerne neskoro, no jeho príchod spolu s M. Válkom (vstup o tri roky neskôr) predstavoval významný impulz pre vývin slovenskej poézie. Milan Rúfus touto zbierkou rozpútal diskusie medzi literárnymi kritikmi. Mnohí nesúhlasili s takýmto typom poézie a vyčítali básnikovi pesimizmus.
Básnik v nej účinne pracuje s metaforami, s epitetami, ale aj s metonymiami. Prostredníctvom básnických prostriedkov zobrazil, aké boli požiadavky vtedajšieho režimu, napr. Milán Rúfus bol majstrom reflexívnej lyriky. Lyrické opisy zdobia najmä prvé dve strofy, zvyšná časť básne je reflexívna. Autor v nej spomína na mamu, ako mu „na cestu robí koláč biely“ a popritom smúti „do kvásku jej slzy padajú“.
V protivojnových veršoch básne Večer pod Ďumbierom možno sledovať Rúfusovu orientáciu na jednotlivca. Vynechal patetickú heroizáciu činov - osloboditeľom (vojakom Sovietskej armády, ktorí pomáhali oslobodzovať európsky kontinent od fašizmu) nepripisuje hrdinské vlastnosti či črty. Básnik sa sústredil na smrť jedného jediného vojaka, ktorý „umrel olovom“ - bol zastrelený na našom území a pochovaný vo vojenskom hrobe pod Ďumbierom. V básni nájdeme aj reflexívne časti, napr. keď sa prihovára vojakovej matke, pretože si uvedomuje, akú bolesť dokáže priniesť takáto udalosť. „Lež náboj, ktorý prsia prebodne mu, / uviazne v srdci materí a žien“.
Autor bol známy humánnym a sociálnym cítením, ktoré sa prejavilo napríklad v básni Monológ v lazarete. Francúzsky vojak nachádzajúci sa v poľnej vojenskej nemocnici v nej obviňuje generála, že im klamali a obžalúva tých, ktorí sa na tom podieľali. Vojak v boji oslepol a lúči sa so svojou milou - chce, aby naňho zabudla. Ľúbostné básne sú v zbierke v menšom zastúpené (Rozlúčenie, Modlitba za milú). Báseň Rozlúčenie má podobne ako ostatné symbolistické básne o láske pesimistický nádych.