Modlitby za Európu: Novéna pred voľbami do Európskeho parlamentu

Prežívame neisté a neľahké časy. Deväť dní pred voľbami do Európskeho parlamentu sa zjednocujeme v intenzívnej modlitbe za Európu. Chceme tak vyjadriť, že nám na nej záleží a nie je nám ľahostajné, kto nás bude najbližšie obdobie reprezentovať. Budeme sa modliť, aby si Pán povolával múdrych a charakterných lídrov.

Takzvaný deviatnik sa začína vo štvrtok 30. mája a skončí sa deň pred voľbami, v piatok 7. júna. Jeho základom je pripravená modlitba aj s vloženými osobitnými prosbami na konkrétny deň. Modliť sa ju môže ktokoľvek individuálne, ale iniciátori povzbudzujú aj k spoločnej modlitbe, napríklad po svätej omši, či v spoločenstvách.

Predseda FKI Tomáš Kuzár zdôraznil: „Zámerom deviatnika je predovšetkým vyprosovať Božiu milosť, ale aj povzbudiť k účasti vo voľbách. Jednotlivé témy deviatnika vytvárajú spolu mozaiku, ktorá má predstaviť príťažlivejší obraz Európy, ak sa bude viac držať kresťanských hodnôt. Európa je náš spoločný domov, ktorý chceme spoločne budovať. Prosíme o Božie požehnanie a súčasne tým vyjadrujeme, že nám životne záleží na budúcnosti Európskej únie. Nie je nám ľahostajné, kto bude najbližších päť rokov v Bruseli či v Štrasburgu reprezentovať Slovensko.

„Chceme ľuďom sprostredkovať nádej a posolstvo, že nie „Európa je problém“. Problémom sme my, ak prestávame byť zakorenení v overených hodnotách. Ak by sme dokázali budovať Európsku úniu v intenciách jej zakladateľov, európska spoločnosť by vyzerala ináč. Nádej ľudí sa oživí, ak sa bude opierať o dobrotu a múdrosť Boha a ak bude ľudské snaženie v súzvuku s Božím plánom.

Pomôž nám dôverovať ti a stavať náš život na tvojej múdrosti a na tvojom projekte lásky k ľudstvu! Pošli nám svojho Svätého Ducha a daj nám zoči-voči dnešným európskym výzvam veľkodušné srdcia, naplnené vierou, láskou, nádejou a vďačnosťou. Prosíme o tvoje požehnanie pre voľby do Európskeho parlamentu. Daj nám zdravý rozum a tvoje svetlo, aby sme volili zodpovedné osobnosti. Osobnosti, ktoré dlhodobo a autenticky žijú v pravde a láske.

Súčasťou aktivity sú videá, ktoré budú počas deviatich dní zverejňované na sociálnych sieťach a YouTube kanáli FKI. Sú to krátke videoimpulzy rozličných osobností Slovenska venované témam súvisiacim so spoločnou Európou. Novéna prirodzene rozvíja povzbudenie katolíckych biskupov, ktorí pred niekoľkými dňami uviedli: „Sme presvedčení, že európsky projekt s kresťanskými hodnotami má svoju budúcnosť.“

Ilustračný obrázok k téme modlitieb za Európu. Zdroj: TK KBS

Program deviatnika:

1. (štvrtok, 30. mája)
2. (piatok, 31. mája) Bože, ty si pôvodcom života každého človeka.
3. (sobota, 1. júna) Bože, Európa bola prvým kontinentom, ktorý bol prakticky celý zúrodnený dobrou zvesťou - evanjeliom.
4. (nedeľa, 2. júna) Pane, Ty si znepriatelené národy po Druhej svetovej vojne zmieril iniciatívou Roberta Schumana a ďalších kresťanov. Vznikol projekt Európskeho spoločenstva, projekt spolupráce a mieru.
5. (pondelok, 3. júna) Bože, ty nás obohacuješ rôznymi darmi. Dávaš nám všetko potrebné, aby nám nič nechýbalo pre telo aj pre dušu.
6. (utorok 4. júna) Pane, sv. Františka z Assisi si urobil príťažlivým svedkom tvojho pokoja.
7. (streda, 5. júna) Pane, sv. Ján Pavol II. povedal: „Európa bude skutočne Európou, keď bude dýchať oboma pľúcami - východnými i západnými“.
8. (štvrtok, 6. júna) „Alebo Európa bude kresťanská, alebo nebude”, povedal Ján Pavol II.
9. (piatok, 7. júna) Bože, prosíme za mladých, aby vedeli múdro využiť príležitosti, ktoré im ponúka zjednotená Európa - možnosti cestovania, študovania, podnikania. Aby žili aj v zodpovednosti, spolupatričnosti, solidarite a rozvíjali aj svoje vnútro.

Svätý Benedikt a jeho prínos k jednote Európy

Benedikt z Nursie (480 - 547) je svätec, ktorému sa pripisujú dôležité zásluhy pri zrode a rozšírení ducha jednoty v národoch Európy. Pápež Pius XII. ho nazval otcom Európy. Svätý Pavol VI. ho 24. októbra 1964 vyhlásil za hlavného patróna Európy a pri tejto príležitosti povedal: „Posol pokoja, tvorca jednoty, učiteľ civilizácie a predovšetkým ohlasovateľ Kristovho náboženstva a zakladateľ mníšskeho života na Západe: tieto čestné tituly sa zaslúžene udeľujú sv. opátovi Benediktovi.

On a jeho duchovní synovia pomocou kríža, knihy a pluhu priniesli kresťanský pokrok ľuďom rozptýleným od Stredozemného mora až po Škandináviu, od Írska až po roviny Poľska. Keď sa bližšie pozrieme na život sv. Benedikta, predsa však nenájdeme angažovaného reformátora spoločnosti alebo Cirkvi ani stratéga veľkých spoločenských zmien, ani autora originálnej kresťanskej utópie či veľkolepej vízie nového usporiadania sveta. Zásadný dôvod Benediktovho veľkého vplyvu na svet je, paradoxne, úplné zrieknutie sa vplyvu, ktorý mohol dosiahnuť mocou peňazí, kontaktov, vzdelania či postavenia vo svete. Jeho príklad nás v prvom rade učí, že budovanie lepšieho sveta treba začať od seba, od svojho osobného obrátenia.

Po niekoľkých rokoch tvrdého odriekania a modlitby sa okolo Benedikta začali zhromažďovať mladí ľudia, ktorí túžili nasledovať jeho príklad. Benedikt zažil nejednu zradu a sklamanie. Viackrát sa ocitol v nebezpečenstve smrti, pričom najväčšie útoky zakúsil od tých, ktorí s ním mali byť zajedno v službe Bohu a Cirkvi. Iné poučenie, ktoré si môžeme vziať zo života sv. Benedikta, je evanjeliový paradox kresťanskej lásky, ktorá označuje cestu k ozajstnej jednote tým, že sa stáva „znamením protirečenia“ (porov. Lk 2, 34).

Na usmernenie mníšskeho života Benedikt napísal súhrn pravidiel - Regulu. Toto dielo charakterizoval ako „školu Pánovej služby“ a spojil v ňom praktické rady o usporiadaní mníšskeho spoločenstva s duchovnou náukou o význame pokory, mlčanlivosti, práce a poslušnosti v úsilí o dokonalosť kresťanského života. Regulou mníšskeho života sv. Počas dlhého obdobia kresťanského stredoveku až do vzniku žobravých reholí v 13. storočí Regula sv. Benedikta predstavovala všeobecne uznávaný a uplatňovaný poriadok mníšskeho hnutia na Západe a benediktíni podľa jej zásad dodnes formujú život v svojich spoločenstvách.

Svätý Benedikt nepochybne vďačí najviac svojej Regule za svoj mohutný vplyv na duchovné obrodenie sa Európy na ruinách civilizácie Rímskej ríše. Zlepšovanie materiálnych podmienok života bolo ovocím praktického kresťanského života mníchov v duchu lásky a obety. Základ veľkého duchovného ovocia, ktoré prinieslo mníšske hnutie v Európe, spočíval v živej jednote bratskej lásky.

Duch bratskej lásky, ktorý Benedikt zasial do svojich spoločenstiev, je trvalým príspevkom patróna Európy k vedomiu vnútornej solidarity európskych národov. Budúcnosť jednoty národov v Európe závisí od tohto životodárneho zdroja, ktorý sa nachádza v rovine presahujúcej všetky ich rečové, kultúrne a etnické rozdielnosti. Súčasná stagnácia procesu európskeho zbližovania je priamym dôsledkom úsilia hľadať spoločné morálne normy iba na osnovách plytkého, sekularizovaného pohľadu na človeka, ktorý za základ ľudského šťastia považuje napĺňanie telesných potrieb. Ovocím takého ducha je egoizmus, nestálosť manželstva a rodinných vzťahov, závisť a nepokoj.

Je pre nás nevyhnutné vzoprieť sa súčasnému sekularizmu posväcovaním nášho prítomného života účasťou na Kristovej obeti - modlitbou, pokorou a sviatosťami. Ako účinný liek proti nestálosti a rozháranosti života vo svete nám sv. Benedikt odporúča stabilitu - zotrvanie na jednom mieste, v jednom spoločenstve. Pre mníchov je stabilitou život v kláštornom spoločenstve. Jej ozvenu vo svete predstavuje stabilita manželského a rodinného života.

tags: #modlitba #za #reformovanej #europy