Manželstvo a rodina v Božom pláne
Dve veľkolepé úvodné kapitoly Knihy Genezis nám predstavujú ľudský pár v jeho základnej realite. V tomto úvodnom texte Biblie sa objavujú viaceré rozhodujúce tvrdenia. Prvé z nich, synteticky citované Ježišom, hovorí: „Stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, muža a ženu ich stvoril“ (1, 27).Pár, ktorý miluje a plodí život, je skutočnou živou „sochou“ (nie tou zo skaly alebo zo zlata, ktorú Dekalóg zakazuje), schopnou znázorniť Boha Stvoriteľa a Spasiteľa. Plodná láska sa preto stáva symbolom intímnych Božích skutočností (porov. Gn 1, 28; 9, 7; 17, 2 - 5. 16; 28, 3; 35, 11; 48, 3 - 4).
Rodina nie je čosi cudzie samotnej božskej podstate. Tento trinitárny aspekt páru má nové vyjadrenie v pavlovskej teológii, keď Apoštol dáva pár do vzťahu s „tajomstvom“ jednoty medzi Kristom a Cirkvou (porov.
Ježiš nás však vo svojej úvahe o manželstve odkazuje aj na ďalšiu stránku Knihy Genezis - na druhú kapitolu, kde sa nachádza veľkolepý portrét páru s jasnými detailmi. Vyberieme si z nich len dva. Prvým je nepokoj človeka hľadajúceho „pomoc, ktorá mu bude podobná“ (v. 18. 20), schopná rozriešiť samotu, ktorá ho vyrušuje a ktorá sa nedá utíšiť blízkosťou zvierat ani všetkého stvorenia.
Z tohto stretnutia, ktoré uzdravuje samotu, pramení plodenie a rodina. Toto je druhý detail, ktorý môžeme zdôrazniť: Adam, ktorý je aj človekom všetkých čias a všetkých oblastí našej planéty, je spolu so svojou ženou pôvodcom novej rodiny - ako opakuje Ježiš, keď cituje Knihu Genezis: „Pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele“ (Mt 19, 5; porov. Gn 2, 24).
Pozrime sa na spev žalmistu. Objavujú sa v ňom - v dome, kde muž a jeho žena sedia pri stole - deti, ktoré ich obklopujú ako „mládniky olivy“ (Ž 128, 3), plné energie a vitality. Ak rodičia sú základom domu, deti sú „živé kamene“ rodiny (porov. 1 Pt 2, 5).
Do tejto perspektívy môžeme zasadiť aj ďalší rozmer rodiny. Vieme, že v Novom zákone sa hovorí o „cirkvi, ktorá sa stretá v dome“ (porov. 1 Kor 16, 19; Rim 16, 5; Kol 4, 15; Flm 2). Životný priestor rodiny sa mohol premeniť na domácu cirkev, domáci chrám, na sídlo Eucharistie, prítomnosti Krista sediaceho pri tom istom stole.
Biblia považuje rodinu aj za sídlo katechézy detí. Teda rodina je miestom, kde sa rodičia stávajú prvými učiteľmi viery pre svoje deti.
Modlitba za môjho manžela (manželku) - Modlitba k Duchu Svätému
Realita rozvodov a ich dopad
Idyla predstavená v Žalme 128 nevyvracia trpkú realitu, ktorá poznačuje celé Sväté písmo. Je ňou prítomnosť bolesti, zla, násilia, ktoré trýznia život rodiny a jej intímne spoločenstvo života a lásky. Nie bez dôvodu je Kristova reč o manželstve (porov. Mt 19, 3 - 9) vložená do dišputy o rozvode.
Sám Ježiš sa rodí v skromnej rodine, ktorá čoskoro musí utiecť do cudzej zeme. Pozná úzkosti a napätia rodín a vkladá ich do svojich podobenstiev: od synov, ktorí odchádzajú z domu hľadajúc dobrodružstvo (porov. Lk 15, 11 - 32), po neposlušných synov s nevysvetliteľnými spôsobmi správania (porov. Mt 21, 28 - 31) alebo obete násilia (porov. Mk 12, 1 - 9).
Cirkev a rozvedení
Cirkev má pastoráciu pre rozvedených, pre osamelých, pre seniorov, pre chorých... Osobne mám tak trošku pocit, že na ženu sa v Cirkvi zabudlo. Alebo nikdy úplne nemyslelo, a to aj napriek tomu, že „vyskakuje“ z každej lavice, aktivity, služby... Cirkev je prefeminizovaná, no ženy v nej nemajú skutočné miesto. Akoby našou úlohou bolo „len“ upratovať kostoly, zapĺňať lavice a prinajlepšom viesť stretká. Ono to potrebné je, ale nie je to všetko.
Na zanedbávanie ženskej otázky Cirkvou upozorňovala už v roku 1932 nemecká filozofka Edith Steinová. Na jej výzvu nakoniec odpovedal Ján Pavol II., ktorý poukázal na potrebu kritickej revízie formačných a pastoračných postupov v oblasti rodinnej pastorácie a taktiež formácie a štúdia seminaristov. Takže mení sa to, aj keď len veľmi pomaly.
Veľmi silno si spomínam na jednu staršiu dámu, ktorá mi hneď na začiatku so slzami v očiach povedala, že prišla preto, lebo pri poslednej spovedi jej kňaz, ktorému vyrozprávala to, čo sa u nich doma deje, nepovedal „obetuj sa“, ako tí mnohí pred ním, ale „bráň sa, máš obrovskú cenu“. Taktiež mi povedala, že prvýkrát za 30 rokov manželstva s tyranom jej niekto povedal, že to nemá a nemusí trpieť... Takže dobre by bolo zapracovať nielen na pastorácii obetí domáceho násilia a žien vôbec, ale aj na individuálnom prístupe k nim a ich celkovom vnímaní. Dôležité je prestať vnímať ženu ako prostriedok k napĺňaniu potrieb niekoho iného.
Problém je aj v tom, akým spôsobom je často ponúkané riešenie ženám v tejto situácii. Nielenže to nestačí, ale často to dokonca aj škodí, a to procesom, ktoré môžu viesť k skutočnej zmene, náprave, zmiereniu... a dôstojnému a pokojnému životu bez násilia - pre všetkých, nielen obeť, ale aj páchateľa, ich deti, vnukov, zaťov, nevesty, susedov...
Modlitba a viera ako opora
Modlitba, trpezlivosť, obeta majú v danom procese a pre množstvo mojich klientov význam, ale treba tomu dať správne miesto a vedieť si určiť hranice - kedy už treba využiť aj iné prostriedky ochrany a pomoci. Taktiež to nemá byť jedinou radou poskytnutou obeti domáceho násilia. A ak aj je, respektíve, ak si toto obeť vyberie ako svoju cestu, tak nenechať ju v tom samu, ale povzbudzovať ju, sprevádzať, pýtať sa, odkázať ju na odborníkov a v prípade potreby zasiahnuť alebo odporučiť použitie už aj iných, ďalších nástrojov pomoci.
Potrebné je uvedomiť si, že modlitba, milosrdenstvo, obeta či dodržanie manželského sľubu sa nevylučujú s odchodom od tyranského partnera alebo dokonca s podaním trestného oznámenia. Poznám pani, ktorá už 15 rokov nežije so svojím manželom, no stále mu je verná a modlí sa za neho. Dokonca, keď je treba, tak mu prinesie jedlo alebo ho odvezie k lekárovi... Daný muž bol za týranie svojej rodiny odsúdený na 5 rokov väzenia, pričom tam našiel zmierenie a odvtedy žije pokojne a dôstojne, aj keď bez svojej manželky a detí.
Anulácia manželstva
S takzvanou anuláciou manželstva sa u nás spája množstvo predsudkov a dezinformácií. Mnohí majú pocit - bez toho, aby tomu čo i len máličko rozumeli - že to tí druhí robia z rozmaru, prípadne sa domnievajú, že ide o zneužitie, obídenie „systému“ - ľahkú cestu von. No nie je to tak. Nie je to ani ľahké, ani špekulácia, ani výmysel či útek. Niektoré manželstvá prosto nie sú manželstvami a sľuby sľubmi... A teda si ani nemôžu plniť svoju úlohu a už vôbec nie byť sviatostnými. Prosto... nie je to také čierno-biele ako sa to mnohým zdá.
Toto rozhodnutie sa často rodí vo veľkej bolesti a po dlhom a náročnom zvažovaní, radení sa a tak ďalej. Nikdy to nie je len tak alebo z nudy. Je za tým množstvo preplakaných dní a nocí, pričom právoplatnosťou rozsudku sa pre ne všetko to boľavé a ťažké nekončí... Človek nemusí otvoriť bulvár, aby mal skúsenosť s domácim násilím.
Svätosť v každodennom živote
Vo Svätom písme sa píše, že všetci sme povolaní stať sa svätými. „Buďte svätí, lebo ja som svätý“ (1Pt 1,16). Ale ako môžem docieliť tento stav, ak som zlyhal? Svätosť je stav, ktorý dosiahol človek ruka v ruke s Bohom. Svätci a svätice sa však nestali svätými zo dňa na deň, ani neboli Bohom predurčení spomedzi všetkých nás. Všetci začíname z rovnakej štartovacej čiary, a preto záleží len na nás, či chceme prísť do cieľa.
| Oblasť | Možnosti prežívania svätosti |
|---|---|
| Zasvätený život | Radostné prežívanie darovania sa a služby |
| Manželstvo | Láska a starostlivosť o partnera |
| Rozvedený život | Pokorné prežívanie a žehnanie svojmu partnerovi |
| Slobodný život | Čestné a kompetentné vykonávanie práce a služba bratom |
Ak sa pýtaš: „Ako môžem žehnať niekomu, kto mi tak veľmi ublížil?“, vedz, že sám určite nič nezmôžeš. Ak chceš, vlož svoje srdce do Božích rúk, pretože on je ten najlepší liečiteľ zranených, pošliapaných a zničených sŕdc. Mohol by si namietať, že rozvedení to majú oveľa ťažšie na ceste za svätosťou. Sú na všetko sami, cítia sa opustení, ako exkomunikovaní spoločnosťou, Cirkvou… ľuďmi. Mýliš sa. Svätý František z Asissi pochádzal z bohatej rodiny. Mal pred sebou sľubnú kariéru, a predsa sa rozhodol pre absolútnu chudobu. Akonáhle sa vzdal svojich nádherných šiat, nik ho nepoznal.
Rozvedení to majú oveľa ťažšie na ceste za svätosťou. Sú na všetko sami, cítia sa opustení, ako exkomunikovaní spoločnosťou, Cirkvou… ľuďmi.
Fabiola, ktorá žila v 4. storočí, bola rímska aristokratka zo slávneho rodu Fabiovcov. Patrili k jedným z najbohatších a najznámejších rodín v Ríme. Bola vydatá za zhýralého manžela, ktorý ju podvádzal. Na vtedajšie časy len veľmi málo žien predbehlo dobu. Jednou z nich bola aj svätá Fabiola. Rozviedla sa s manželom a znovu sa vydala za iného. Keďže bola rozvedená len podľa civilného práva, Cirkvou bola označovaná za cudzoložnicu, a preto ju exkomunikovali. Podľa cirkevného práva bol nový sobáš po zákonnej rozluke zakázaný.
Po čase jej zomrel druhý manžel, v čom Fabiola videla Božie napomenutie. Fabiola túžila po návrate do Cirkvi, preto dlho konala pokánie. Od svätého Siricia, vtedajšieho pápeža, dostala dišpenz, čím bola znovu prijatá do Cirkvi. Vzdala sa bohatstva a prepychu. Svoj majetok venovala kláštorom a kostolom. Najprv začala finančne podporovať chudobných a chorých, o ktorých sa neskôr aj starala.
Existuje nejeden návod, ako sa stať svätým. Otázka však znie, či o to stojíš. Najvyššia milosť, aká sa dá u Boha dosiahnuť, je pripodobniť sa mu. Pripodobniť sa jeho dokonalej svätosti. Usilovať sa o svätosť dnes znamená nasledovať Krista v prostredí tejto doby. Nemusí ísť o veľké skutky. Ani svätá Terezka s Lisieux sa nestala svätá pre veľký kus práce. Jej srdce naplnené láskou prevyšovalo chatrné fyzické zdravie. Zomrela 24-ročná ako večné Božie dieťa.
tags: #modlitba #za #rozvadenych #manzelov