Ľutina, nachádzajúca sa neďaleko Sabinova na južnom svahu Čergovského pohoria v doline potoka Ľutinka, je najznámejším a najvýznamnejším pútnickým miestom gréckokatolíkov na Slovensku. Dedina sa spomína od roku 1330, no až zjavenia poukázali na toto miesto oveľa viac. Ľutinská hora sa do povedomia dostala verejnosti ako miesto údajných zjavení sv. Mikuláša.
Tento článok sa zameriava na históriu gréckokatolíckej cirkvi a farnosti v Ľutine, významnom pútnickom mieste na Slovensku. V regióne sa nachádza viacero pútnických miest a božích chrámov.
V budúcom roku to bude už 170 rokov, čo sa cez Viedeň, Budín, Transylvániu a Podkarpatsko začalo prvé veľké spontánne putovanie veriacich z celého Uhorska, Sedmohradska a Haliča na Ľutinskú hôrku.
Tak ako všade vo svete, aj u nás sú púte na tradičné posvätné miesta klasickým prejavom ľudovej zbožnosti. Veriaci prichádzajú raz ročne na pútnické miesta v Levoči, Šaštíne-Strážach, v Marianke, Litmanovej, Ľutine, Gaboltove, aby si uctili pamiatku svätých a odniesli si domov útechu, posilu, čerstvé duchovné sily.
„Pôsobenie farárov, kňazov, mladých kaplánov, cirkevných kurátorov vo farnostiach pri pútnických miestach je oveľa náročnejšie než na iných farách,“ tvrdia gréckokatolícki duchovní z Ľutiny, dediny zapísanej na mape mariánskych pútnických miest.
Zjavenia a Začiatky Pútnického Miesta
Tradícia hovorí, že 19. augusta 1851 sa Zuzane Fekete, ktorá išla s deťmi zbierať huby, zjavil na hore svätý Mikuláš. Biskup sa jej prísnym hlasom spýtal: „Dnes je veľký sviatok Pána, zbožný ľud je v chráme, spieva na liturgii a ty tu zbieraš huby?“ Svätec jej povedal, aby na pamiatku ich stretnutia postavili svätý kríž a všetko povedala svojmu duchovnému otcovi.
Spočiatku jej kňaz Štefan Rojkovič neuveril. Keď Zuzana onemela, lekári zistili, že je telesne a duševne zdravá. Otec Rojkovič dal nakoniec postaviť kríž na mieste, ktoré Zuzana označila. Pri posviacke Zuzana zvolala: „Opäť ho vidím“. Otec Rojkovič ju upokojil so slovami: „Buď spokojná, aj ja ho vidím“.
Neskôr sa jej svätý Mikuláš zjavil opäť a žiadal, aby na mieste ich stretnutia bola postavená kaplnka zasvätená Panne Márii. Na dôkaz dal svätý Mikuláš Zuzane Mariánsku ikonu, ktorú mala dať kňazovi. Keď kňaz s kurátormi zistili, že ikona zmizla z pokladnice a Zuzana priniesla ďalšiu, uverili jej. Nasledovalo vyšetrovanie a schválenie z Ríma.
Bazilika minor v Ľutine
Výstavba Kaplniek a Baziliky
Po schválení z Ríma sa začala zbierka na stavbu kaplnky Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Ľudia putovali cez Viedeň, Budín, Transilvániu a Podkarpatsko, prinášali kamene na stavbu kaplnky a oporného múru. Množstvo pútnikov dosahovalo 55-60 tisíc.
Prvá oficiálna púť sa v Ľutine uskutočnila v roku 1855 po vydaní Apoštolského bréve pápeža Pia IX. No už pred tým sa na Ľutinskej hôrke zhromažďovali pútnici, ktorý v roku 1854 postavili Kaplnku Usnutia Presvätej Bohorodičky, tak ako to požadoval sv. Mikuláš. Ľutina sa tak stala najvýznamnejším pútnickým miestom gréckokatolíkov na Slovensku.
V roku 1878 sa vybudovali kaplnky Sv. Anny a Sv. Kríža a v roku 1930 kaplnka sv. Mikuláša nad prameňom vody na mieste prvého zjavenia.
Pôvodne bol v Ľutine drevený chrám zasvätený sv. Kozmovi a sv. Damiánovi, ktorý však priestorovo nevyhovoval pútnikom. Preto sa v roku 1896 pristúpilo k vybudovanie nového chrámu, dnešnej baziliky a ešte v tom istom roku bol chrám pod strechou. Neskôr sa vyskytli bližšie neurčené problémy a chrám bol napokon dokončený a posvätený v roku 1903.
Medzi významné udalosti patrí púť v roku 1945, kedy biskup Pavel Peter Gojdič slávnostne ukončil eparchiálny Mariánsky rok.
V roku 1988 Svätý Otec Ján Pavol II. povýšil chrám a priľahlé objekty na hodnosť Bazilika Minor.
Prvý prešovský arcibiskup Ján Babjak SJ sa v roku 2007 rozhodol zväčšiť baziliku o dve bočné lode. Súčasťou pravej lode sa stal zrekonštruovaný barokový ikonostas z Chrámu sv. Paraskevy z Novej Polianky z roku 1766. Nová bazilika sa tak stala dominantou Ľutiny a symbolom Gréckokatolíckej cirkvi.
3. novembra 2010 sa začalo s úpravou bývalého farského sadu nad bazilikou, na ktorého mieste vyrástli dve nové kaplnky a dvanásť spovedníc. 20. augusta 2011 bol významný aj vďaka tomu, že bazilika bola obohatená o relikviár s relikviou (krvou) bl.
30. novembra 2011 bola otvorená prvá časť miniskanzénu drevených chrámov. Februárová fatimská sobota v roku 2012 sa v pútnickej Ľutine začala výnimočne. Prešovský arcibiskup Ján Babjak SJ v Kaplnke sv. Mikuláša, v areáli Baziliky minor, k verejnej úcte uložil a požehnal relikvie sv. arcibiskupa Mikuláša, lýcijskomyrského divotvorcu.
V júli 2013, pri príležitosti 25. výročia vyhlásenia miestneho chrámu za baziliku minor, bazilika dostala nový šat v podobe rozmerných mozaík Božieho milosrdenstva, svätého Jána Pavla II., blahoslavených biskupov mučeníkov Pavla Petra Gojdiča, Vasiľa Hopka, Teodora Romžu, rehoľného kňaza mučeníka Metoda Dominika Trčku, svadby v Káne Galilejskej , milosrdného Samaritána a sv. sestry Faustíny.
V roku 2015, ľutinská hora začala zažívať komplexnú opravu. Prešovský arcibikup Ján Babjak SJ, navrhol prepojenie baziliky s ľutinskou horou Cestou svetla. Ďalšou dominantou areálu baziliky sa stal drevený chrám svätej Rodiny, ktorý sa vyníma na skale nad bazilikou.
Súčasne s Chrámom svätej Rodiny a Cestou svetla, bola zhotovená aj Krížová cesta, ktorá začína pri Kaplnke sv. Mikuláša a končí pri drevenom chráme na kopci.
V roku 2016 mystička Myrna Nazzour zo Sýrie, ktorá tu bola na...
Na návrh prešovského arcibiskupa a metropolitu Jána Babjaka SJ, prepojila sa bazilika s ľutinskou horou Cestou svetla kaplnkami, v ktorých je štrnásť zjavení s rozjímaním od sviatku Vzkriesenia po sviatok Zostúpenie Svätého Ducha.
Ďalšou dominantou areálu baziliky je drevený chrám svätej Rodiny, ktorý sa vyníma na skale nad bazilikou. Veľkým lákadlom tohto chrámu je jeho veža, ktorá slúži ako vyhliadka na celé okolie.
Na ľutinskej hore sú štyri kaplnky: Kaplnka sv. Mikuláša s prameňom, Kaplnka Zosnutia Presvätej Bohorodičky s liturgickým priestorom, Kaplnka sv. Anny a Kaplnka sv.
Pre pútnikov a návštevníkov Ľutiny sa za liturgickým priestorom na ľutinskej hore nachádza multifunkčná budova, ktorá slúži na rôzne stretnutia, či ubytovanie pre pútnikov. Púte sa konávajú každoročne na sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky (15.8.).
Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Ľutine (ľud. ozn. Mariánske pútnické miesto Ľutina leží (ľudovo označované aj ako Mariánska hora) na južnom svahu Čergovského pohoria v doline potoka Ľutinka.
Je to miesto, kde sa každoročne schádzajú tisícky veriacich na hlavnej púti, ale i pri rôznych liturgických a modlitbových sláveniach.
Mariánske pútnické miesto Ľutina sa nachádza neďaleko mesta Sabinov, len 27 km od Prešova smerom na Starú Ľubovňu. Leží na južnom svahu Čergovského pohoria v údolí potoka Ľutinka.
Bazilika minor v Ľutine, významné pútnické miesto gréckokatolíkov na Slovensku.
Ľutina počas totality a obnova
Pútnickú tradíciu narušila násilná likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi v Československu v roku 1950. V čase totality komunistického režimu v rokoch 1950-1968, keď bola činnosť gréckokatolíckej cirkvi zastavená a biskupi aj kňazi trpeli vo väzeniach, sa zastavili aj gréckokatolícke mariánske púte v Ľutine.
Ľutina sa vtedy stala miestom, kde sa veriaci mohli stretnúť, prehĺbiť svoju vieru a verejne manifestovať svoju príslušnosť k utláčanej cirkvi. Štátna moc sa rôznymi spôsobmi, ako bolo zastrašovanie, odpútavacie akcie, vypínanie elektrickej energie v regióne, ako aj prenasledovaním účastníkov púte v školách a zamestnaní, snažila zabrániť účasti širokej verejnosti na veľkolepej cirkevnej slávnosti v Ľutine.
V roku 1968 bola znovu obnovená činnosť našej cirkvi. Napriek zlým vonkajším podmienkam sa začal počet pútnikov opäť zväčšovať.
Každým rokom zvyšujúci sa počet pútnikov spôsoboval negatívny postoj štátnych úradov, ktoré chceli rôznymi akciami a zastrašovaním púte prekaziť. To sa im však nepodarilo. Dôkazom toho bol záver Mariánskeho roku 1988, kedy na púti - vtedy ordinár Mons. Ján Hirka, prečítal Apoštolské bréve, ktorým Svätý Otec Ján Pavol II. povýšil tento chrám a priľahlé objekty na hodnosť BAZILICA MINOR.
Prvý prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ sa v roku 2007 rozhodol zväčšiť baziliku, aby bola nielen dôstojným, ale aj príjemným centrom pútí. Bazilika bola počas prestavby rozšírená o dve bočné lode so samostatnými vstupmi, čím priečelie získalo typické znaky baziliky. Pôvodné okná s vitrážou akademického maliara Mikuláša Klimčáka dnes zdobia pribudované bočné lode.
Nová bazilika sa tak stala nielen dominantou Ľutiny, ale aj symbolom Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, lebo podobne ako ona “povstala z popola starého chrámu” (ktorý zhorel tesne pred jej dokončením), aj naša cirkev “vstala z mŕtvych”.
3. novembra 2010 sa začalo s úpravou bývalého farského sadu nad bazilikou, ktorý bol dlhé roky opustený a na jeho mieste vyrástli dve nové kaplnky, spolu s dvanástimi spovednicami.
20. augusta 2011 bol významný aj vďaka tomu, že bazilika bola obohatená o relikviár s relikviou (krvou) bl. V tom istom roku sa začalo s prestavbou Ľutinskej hory. Keďže farský sad bol veľký, na jeho mieste začal vyrastať Miniskanzen drevených chrámov. 30. novembra 2011 bola otvorená prvá časť miniskanénu.
V júli 2013, pri príležitosti 25. výročia vyhlásenia miestneho chrámu za baziliku minor, bazilika dostala nový šat v podobe rozmerných mozaík Božieho milosrdenstva, svätého Jána Pavla II., blahoslavených biskupov mučeníkov Pavla Petra Gojdiča, Vasiľa Hopka, Teodora Romžu, rehoľného kňaza mučeníka Metoda Dominika Trčku, svadby v Káne Galilejskej , milosrdného Samaritána a sv. sestry Faustíny.
V roku 2014 bol upravený terén, kde stáli maštale bývalého JRD. Ide o spevnenú plochu, ktorá pri rôznych pútiach slúži ako parkovisko. Zároveň sa začalo s obnovou ľutinskej hory, a to Kaplnky sv.
O rok neskôr, v jari 2015, ľutinská hora začala zažívať komplexnú opravu. Prešovský arcibikup a metropolita Ján Babjak SJ, navrhol prepojenie baziliky s ľutinskou horou Cestou svetla. Ide o kaplnky, v ktorých je štrnásť zjavení s rozjímaním od sviatku Vzkriesenia po sviatok Zostúpenie Svätého Ducha. Ďalšou dominantou areálu baziliky sa stal drevený chrám svätej Rodiny, ktorý sa vyníma na skale nad bazilikou.
Súčasne s Chrámom svätej Rodiny a Cestou svetla, bola zhotovená aj Krížová cesta, ktorá začína pri Kaplnke sv. Mikuláša a končí pri drevenom chráme na kopci.
Keďže sa v areáli baziliky už nachádzali miniskanzén drevených chrámov, krížová cesta, cesta svetla, samotný drevený chrám, sama Božia Matka vnukla nápad otcovi arcibiskupovi - postaviť kaplnky posvätného ruženca.
Pravoslávna Cirkev v Sabinove a Okolí
Pravoslávna cirkevná obec v Ľutine patrí k najznámejšiemu pútnickému centru jednoty už od ranného obdobia Československého štátu. V roku 1930 sa obnovuje Pravoslávia pod vedením otca Vasilija Solovjeva a buduje sa kamenný Chrám zasvätený Zosnutiu Presvätej Bohorodičky.
V roku 1933 sa ľutinská Pravoslávna cirkevná obec stáva registrovanou Krajským úradom.
Medzi významné osobnosti Pravoslávnej cirkvi patrí metropolita Nikolaj Kocvár, ktorý sa narodil v Hanigovciach, okres Sabinov.
Prehľad Chrámov Prešovskej Pravoslávnej Eparchie v Okrese Sabinov:
| Obec | Chrám | Správca |
|---|---|---|
| Hanigovce | Chrám sv. vmč. | Kpt. prot. Mgr. |