Modlitba zasvätenia ľudského pokolenia Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu podľa Pia XI.

V Katolíckej cirkvi sa cirkevný rok končí slávnosťou Nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa neba i zeme. V Katolíckej cirkvi liturgické slávenia vznikali na základe aktuálnosti časov. Prví kresťania slávili najskôr liturgiu Veľkej noci - Eucharistiu podľa príkazu Ježiša Krista. S postupom času, ako boli nastolené otázky viery, bol zavedený sviatok Panny Márie Bohorodičky. Po vyhlásení dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie (1854) bol v Cirkvi zavedený sviatok s týmto titulom. Silný vplyv na vývoj liturgických slávení mali pápeži a koncily.

V novodobých dejinách pápež Pius XI. prijal za svoje motto: „Pokoj Kristov v kráľovstve Kristovom“. V prvej encyklike Ubi arcano (1922) založil Katolícku akciu - viedla k úzkej spolupráci laikov s hierarchiou. Pius XI. zdôrazňuje, že je potrebné učiť o Kristovej kráľovskej dôstojnosti a moci. Dôvody pre zavedenie sviatku Krista Kráľa sú v deviatej časti encykliky: „Aby kresťanská spoločnosť hojnejšie prijímala tieto vzácne prednosti a aby si ich natrvalo uchovala, musí sa čo najviac rozšíriť náuka o kráľovskej dôstojnosti nášho Spasiteľa. K tomu sa však nezdá nič užitočnejšie, než ustanovenie vlastného a zvláštneho sviatku Krista Kráľa .“

História a význam sviatku Krista Kráľa

Z desiatej časti s názvom Sviatok Krista Kráľa je liekom proti súčasnému laicizmu je zrejmý hlavný dôvod Pia XI. pre ustanovenie sviatku Krista Kráľa: „Všade je rozosiate semeno nesvornosti a sú medzi národmi vzplanuté plamene nenávisti a sporu, ktoré ešte veľmi zadržujú obnovu pokoja: je rozšírená bezuzdná žiadostivosť, ktorá sa nezriedka zakrýva rúškom všeobecného blaha a lásky k vlasti, a z toho vznikajú roztržky medzi občanmi a ona slepá a bezuzdná sebecká láska, ktorá nehľadá nič iné ako vlastný prospech a zisk, a podľa toho hodnotí všetko ostatné: je celkom rozvrátený rodinný pokoj zabúdaním na povinnosti a nedbanlivosťou; jednota a pevnosť rodiny je otrasená; a nakoniec ľudská spoločnosť je rozvrátená a rúti sa do záhuby.

Sviatok Krista Kráľa, ktorý sa má odteraz sláviť každoročne, vzbudzuje v nás živú nádej, že sa ľudská spoločnosť sa šťastne sa vráti k najmilšiemu Spasiteľovi.“ Trinásta kapitola hovorí o úradnom zavedení sviatku Krista Kráľa: „Našou apoštolskou mocou ustanovujeme sviatok nášho Pána Ježiša Krista Kráľa, ktorý sa má sláviť každoročne po celom svete poslednú nedeľu v októbri, bezprostredne pred sviatkom Všetkých svätých. Nariaďujeme tiež, aby sa tohto dňa každoročne obnovilo zasvätenie ľudského pokolenia najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, čo nám prikázal každoročne opakovať náš predchodca v blahej pamäti Pius X.“

Za týmto nariadením nasleduje štrnásta časť Požehnanie plynúce z ustanovenia sviatku Krista Kráľa, v ktorej Pius XI. vysvetľuje, aký úžitok sa očakáva pre Cirkev, pre štát aj jednotlivých veriacich z uctievania Krista Kráľa. Prvý raz sa nedeľa Krista Kráľa slávila na konci Svätého roku 1925 a bola spojená s modlitbami a poklonami, ktoré mali vzbudzovať v srdciach veriacich túžby a predsavzatia naprávať svoj život, aby Krista lepšie prijímali za svojho Pána a Kráľa.

Socha Krista Kráľa v Paray-le-Monial.

Reforma liturgických slávení

Reforma liturgických sláveni Druhým vatikánskym koncilom neobišla ani tento sviatok. Jeho slávenie sa presunulo z poslednej októbrovej nedele na poslednú nedeľu liturgickeho roku, teda Tridsiatu štvrtú nedeľu v Cezročnom obdobi - v roku 2022 teda na 20. novembra. Cirkevný rok sa v katolíckej cirkvi končí slávnosťou Krista Kráľa, ktorá je dnes. Nedeľa Krista Kráľa je poslednou nedeľou cirkevného roka. Ďalšia nedeľa už bude prvou adventnou a začne sa ňou nový cirkevný rok. Sviatok Krista Kráľa zaviedol pápež Pius XI. a stanovil preň pôvodne poslednú októbrovú nedeľu.

V kresťanskej ikonografii je Kristus Kráľ zväčša vyobrazovaný so žezlom v ruke, zväčša v podobe kríža. Nielen kríž, ale už samotné slovo žezlo, vyjadruje službu. Grécky výraz skeptron pochádza totiž zo slovesa skeptesthai, čiže podopierať, pomáhať. Kristus Kráľ nevlastní žezlo pyšnej moci, ktorou druhých zráža a ponižuje, ale žezlo služby, ktorým druhých podopiera a dvíha. Druhý význam termínu skeptron je palica pútnika alebo pastiera. Kristus Kráľ nesedí pohodlne na tróne, ale ako obetavý pastier predpovedaný prorokom Ezechielom hľadá svoje stratené ovce, zranené obväzuje, slabé posilňuje.

Modlitba zasvätenia ľudského pokolenia Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu

Ježišu, Vykupiteľ ľudského pokolenia, zhliadni na nás, pokorne kľačiacich pred tvojím oltárom; tvoji sme a tvoji chceme zostať. Aby sme sa mohli s tebou ešte vrúcnejšie spojiť, každý z nás sa dnes dobrovoľne zasväcuje tvojmu Najsvätejšiemu Srdcu. Mnohí ľudia ťa doteraz nepoznali, mnohí pohrdli tvojimi prikázaniami a odmietli ťa. Zmiluj sa nad nimi, dobrotivý Ježišu, a všetkých strhni k tvojmu svätému Srdcu. Pane, buď kráľom nielen svojim verným, ktorí ťa nikdy neopustili, ale aj márnotratným synom a dcéram; daj, aby sa čím skôr vrátili do otcovského domu a nezahynuli hladom a biedou. Pane, buď kráľom i tým, ktorých od teba odlúčili mylné názory a rozkolníctvo; priveď ich naspäť do prístavu pravdy a k jednote viery, aby bolo jedno stádo a jeden pastier. Daruj svojej Cirkvi slobodu a bezpečnosť, všetkým národom poriadok a pokoj; nech zo všetkých končín zeme zaznieva jeden hlas: sláva Božskému Srdcu, ktoré nám prinieslo spásu, jemu česť a chvála naveky.

Je krásne hľadieť na Ježišovo Srdce ako symbol jeho nekonečnej lásky. Ešte krajšie je mať ho vždy živého blízko seba, v Oltárnej sviatosti. Najsvätejšie Srdce, ktoré uctievame, nie je mŕtve, nebijúce srdce, na ktoré môžeme iba spomínať. Je to Srdce živé, živé nielen v nebi, kde sídli oslávený človek Kristus Ježiš, ale je živé aj na zemi, všade, kde je Eucharistia.

Pápež	Encyklika	Dátum	Význam
Lev XIII.	Annum Sacrum	25. mája 1899	Zdôraznil myšlienku zasvätenia Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu
Pius XI.	Quas Primas	11. decembra 1925	Ustanovil liturgický sviatok na počesť Krista Kráľa
Pius XI.	Miserentissimus Redemptor	-	Zdôraznil povinnosť dôstojnej nápravy, čiže zadosťučinenia Najsvätejšiemu Srdcu

Božia služobnica Rozália Celakówna a intronizácia Krista Kráľa

Od Leva XIII. Pius XI. ďalej rozvíjal kult Najsvätejšieho Srdca. V encyklike Quas Primas (11. decembra 1925) ustanovil liturgický sviatok na počesť Krista Kráľa. Zdôraznil sociálny rozmer kultu Najsvätejšieho Srdca a v encyklike Miserentissimus redemptor okrem aktu zasvätenia Ježišovmu Srdcu, zdôraznil povinnosť dôstojnej nápravy, čiže zadosťučinenia Najsvätejšiemu Srdcu. Táto náprava je chápaná predovšetkým ako odvrátenie sa od hriechu a život podľa Božieho zákona, účasť na Kristovom utrpení a prinášanie obety za blížnych. V tej istej encyklike Pius XI. Tieto dve pápežské myšlienky: zasvätenie sa a zadosťučinenie Ježišovmu Srdcu, sú centrom duchovného života Božej služobnice Rozálie Celakówny a jej apoštolátu.

Podľa Rozálie intronizácia má znamenať zasvätenie Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a zadosťučinenie za hriechy. Intronizácia znamená začiatok dôsledného boja proti hriechu prostredníctvom obrátenia a rozhodnutia žiť autentický kresťanský život. Preto má charakter cesty vedúcej k jasne definovanému cieľu. Znamená to nasmerovať celý svoj život k Bohu, odpovedať na prejavenie Božej lásky, symbolizovanej Najsvätejším Srdcom Ježišovým, a zároveň uznať Kristovo kraľovanie v živote jednotlivca a v živote spoločnosti.

tags: #modlitba #zasvatenia #ludskeho #pokolenia #najsvatejsiemu #srdcu