Jednou z kresťanských tradícií je aj obrad požehnania veľkonočných pokrmov. Súčasťou liturgického slávenia Veľkej noci je aj obrad požehnania jedál, ktorý je charakteristický najmä pre východné Slovensko. Tento zvyk je typický najmä pre východniarov.
Veriaci prichádzajú do chrámov na Bielu sobotu, respektíve Veľkonočnú nedeľu s košíkmi plnými typických pokrmov. Svätenie jedál začína na východe Slovenska tradične už na Bielu sobotu. Ľudia prichádzajú do kostolov s košíkmi plnými jedla.
Požehnávanie v Košiciach
Aj do Dómu svätej Alžbety v Košiciach prichádzajú stovky veriacich. Napriek tomu, že jedlá sa zvyknú požehnávať na Veľkonočnú nedeľu v skorých ranných hodinách, v košickej katedrále to bude inak.
„Požehnávanie jedál bude v rámci našej farnosti v Dóme svätej Alžbety na Svätú sobotu o 15.00 hod. a každú polhodinu, čiže 15.00, 15.30 hod., 16.00 a 16.30 hod. Pokojne môžete vojsť do Dómu svätej Alžbety, do interiéru, lode chrámu. Ak by kapacitne tento náš najväčší slovenský kostol nestačil, čo je bežné, samozrejme, kňazi vyjdú aj von na Alžbetinu ulicu, takže nikto sa nemusí báť, že by sme to nestíhali. V rámci obradu sa požehnávajú predovšetkým mäsové a mliečne výrobky či vajíčka.
Pred ukončením pôstu a začiatkom hodovania na Veľkonočnú nedeľu prichádzali veriaci s košíkmi naplnenými jedlom do kostolov.
Časy svätenia jedál v Dóme svätej Alžbety:
- 15:00
- 15:30
- 16:00
- 16:30
Na Veľkonočnú nedeľu bude požehnanie jedál v dóme o 6.45 h a 8.15 h.
„Zvyk požehnávania veľkonočných jedál súvisí so starou pôstnou disciplínou, ktorá hovorila o tom, že 40 dní sa veriaci mali zdržiavať nielen mäsitého pokrmu, ale aj pokrmov zo syra či vajec. Tieto jedlá veriaci prinášali na požehnanie a po skončení 40-dňového pôstu bol tento prvý pokrm doma požívaný, povedzme na slávnosť Veľkej noci," uviedol kaplán Slavomír Engel.
Požehnávanie jedál v iných farnostiach v Košiciach:
- Kostol Kráľovnej Pokoja: Sobota o 15:00, Nedeľa po svätej omši o 7:00
- Kostol Ducha Svätého: Sobota o 15:30
Význam a Symbolika
Požehnanie dáva veciam zmysel na základe vier, a tak vyjadruje vzťah človeka k svetu v jej svetle. Svätenie pokrmov na Veľkú noc súvisí so starou prísnou pôstnou disciplínou. Podľa nej bolo v pôste zakázané požívanie nielen mäsa, ale aj vajec či syrov. Posvätením jedál tak kňaz zdôrazňuje vzťah k Bohu a k veciam okolo nás, ktoré sú Božím darom.
Kňazmi požehnané prvé popôstne jedlá mali zaručiť, že konzumentovi neuškodia. Požehnanie jedál symbolizuje i to, že veriaci majú po stretnutí so zmŕtvychvstaným Ježišom Kristom pri eucharistickom stole pokračovať doma hostinou lásky.
V košíčkoch dali rímskokatolíckym kňazom požehnať tradičné jedlá, najmä mäsové výrobky, vajíčka, syr a chlieb - paschu.
Veľkonočné Tradície na Východnom Slovensku
Veľká noc patrí k najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, keď si po štyridsať- dňovom pôste kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Zmysel Veľkej noci vyplýva zo zvesti kresťanskej viery a nádeje Zmŕtvychvstania.
Na východnom Slovensku je Veľká noc sviatkom, ktorý spája kresťanskú vieru, rodinné tradície a ľudový folklór. Od nočných liturgií v rusínskych dedinách, cez oblievačky s vedrami vody, až po baránky z cesta a domáce klobásy, každý región oslavuje sviatky po svojom.
Hoci sú Košice druhým najväčším mestom Slovenska, veľkonočná atmosféra tu vôbec nestráca na autenticite. V niektorých mestských častiach sa dodnes konajú oblievačky, počas ktorých chlapci chodia s vedrami vody a rapkáčmi.
V okolí Košíc, napríklad v Rozhanovciach, Valalikoch či Medzeve, sa tradície prelínajú s folklórom. Obľúbené sú šibáky - pletené korbáče z vŕbového prútia.
Na Zemplíne, v mestách ako Trebišov, Michalovce, Vinné či Slovenské Nové Mesto má Veľká noc často veselší a spontánnejší charakter. Najmä v pondelok sa tu uskutočňujú veľkolepé oblievačky, kde chlapci oblievajú dievčatá nielen vedrami vody, ale hádžu ich do potokov či oblievajú vodou zo studne. Nesmú chýbať ani tradičné slovenské vinše a ľudové piesne.
Na sviatočnom stole určite nájdete domácu klobásu, cviklu s chrenom, vajíčka, hrudku a pasku (sladký okrúhly chlieb). V niektorých domácnostiach sa pripravuje aj kyslá kapusta s údeným, čo je špecialita Zemplína.
V Prešove a jeho okolí je citeľný silný vplyv gréckokatolíckej cirkvi. Sviatky tu vrcholia nočnou paschálnou liturgiou. V dedinách ako Lemešany, Chminianska Nová Ves či Fintice sa svätia košíky s jedlom pred kostolom. Prešovčania si zakladajú aj na zdobení kraslíc technikami ako vyškrabávanie či vosková batika.
V rusínskych a ukrajinských oblastiach severovýchodného Slovenska, vo Svidníku, Ladomirovej, Krajnej Poľane či Vyšnom Komárniku je vrcholom sviatkov veľkonočná nočná liturgia, po ktorej sa svätia košíky s jedlom pod holým nebom.
Veľká noc je časom, ktorý spája komunity a rodiny, a pripomína nám dôležitosť tradícií a duchovných hodnôt.
Ako vyrobiť veľkonočný košík 🐰
tags: #pozehnanie #velkonocnych #pokrmov #kosice