Existujú určité riekanky, básničky, pesničky, ktoré si pamätáme od malička. Akonáhle sa ich naučíme, natrvalo zostávajú v našich pamätiach. Je úplne prirodzené, že čo sa raz v mladosti naučíme, nezabúdame, aj keď odvtedy uplynuli desiatky rokov. Zaiste všetci poznáme pieseň: Prší, prší, len sa leje… alebo Tancuj, tancuj, vykrúcaj… alebo básničku: Padla hruška zelená, rozbila si kolená…
Mikulášske balíčky rozžiaria tisíce detských očiek, nie každému však ostávajú na dobrého deduška s bielou bradou len príjemné spomienky. Najmä pri organizovaných oslavách, kedy sú deti nútené niečo zarecitovať či zaspievať, mnohé zažívali traumu. Čo ich ešte dokázalo rozplakať a čo rozveseliť? Prečítajte si mikulášske spomienky.
Spomienka na detstvo
Spomienky na Mikuláša
Dcéra sa srdcervúco rozplakala
Dva roky dozadu sa môj brat rozhodol, že sviatok Mikuláša využije na „prevýchovu“ detí, žiaľ, mojich. Ako každý rok, aj vtedy k nemu natešené prišli, zvedavé, či im Mikuláš niečo nechal aj za ujovým oknom. Osemročnej dcére podal môj brat balíček, v ktorom si našla uhlie, cibuľu a zemiak. „Dobré deti dostanú sladkosti, zlé uhlie. A ty sama vieš, že si neposlúchala,“ povedal brat na jej prekvapený výraz. Dcéra sa pustila do srdcervúceho plaču. Brat mal pre ňu pripravený, samozrejme, aj normálny balíček, ktorý si však sprvu vôbec nechcela zobrať. Potom si ho vzala i prestala plakať, horká pečať Mikuláša však ostala. Keby som vedela, čo brat zamýšľa, určite by som mu to nedovolila. (Mária, 42)
Celý čas som vedela, že je to môj ujo
Bola to školská besiedka, na ktorú prišiel Mikuláš s plným vrecom balíčkov. Všetky deti sa tešili, vystupovali vo vopred nacvičených scénkach a tančekoch, Mikuláš vtipkoval a rozdával darčeky. Ja som ale celý čas vedela, že je to môj ujo, poznala som ho podľa fľaku na ruke. (Andrea, 40)
Ako syn začal veriť na Mikuláša
Mikuláš, Mikuláš, čo mi dáš? V našej dedine sme na Mikuláša pripravovali deťom viacero akcií. Jeden náš sused sa každoročne prezliekal za Mikuláša a chodil po bytoch s balíčkami, ďalší zasa chodil do škôlky. Keď zazvonil u nás sused v mikulášskom oblečení, náš malý syn ho spoznal: „Ty nie si Mikuláš, ty si ujo Rudo, ja ťa poznám,“ vykríkol, no balíček si zobral. Následne prišiel Mikuláš aj do ich škôlky a náš Mirko ho privítal ako starého známeho: „Zase ty? Ja ťa poznám, včera si bol u nás, ujo Rudo!“ Nebol to však „ujo Rudo“, o čom sa syn presvedčil, keď sa k nemu Mikuláš ozval. (Tereza, 35)
Svätá trojica na internáte
Do detských čias sme sa rozhodli vrátiť s kamarátmi na stredoškolskom internáte. Vyzbierali sme nejaké peniaze, za ktoré sme potom nakúpili mikulášske darčeky - sladkosti (i cigarety). Z plachiet, čiernych a červených teplákov sme si vyrobili kostýmy - Mikuláša, Snehulienky a čerta a takto sme chodili po internátnych izbách. Všetci boli prekvapení, milo. Niektorí, čo si zobrali darčeky, nám pribalili z vlastných zásob aj ďalšie, aby sme mali čím obdarovať aj na ostatných izbách. (Ján, 30)
Nechcela som recitovať
Moje spolužiačky sa nevedeli dočkať príchodu Mikuláša, ja, naopak, kedy už bude po všetkom. Neznášala som tie akcie v našom kultúrnom dome, kde prišiel Mikuláš, volal si k sebe deti, rozprával sa s nimi a vyzýval, aby mu zaspievali pesničku alebo zarecitovali básničku. Desilo ma to, desil ma Mikuláš, rovnako ako jeho pomocníčka v anjelskom prestrojení. Nikto nevedel, koho vyzve, preto som celú akciu presedela so stiahnutým žalúdkom. Samozrejme, že raz prišiel rad aj na mňa a samozrejme, že mi kázali niečo zarecitovať. A samozrejme, nebola som schopná zo seba dostať slova.
Modlitba Pána a Najsvätejšia Trojica
Pre nás, veriacich, je čímsi prirodzeným modlitba. A práve o poslednej z nich je reč aj v dnešnom evanjeliu. Apoštoli sa obrátili na Ježiša so žiadosťou: Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov. Apoštolov iste motivovalo to, že dlhý čas Ježiša počúvali, a to nielen jeho kázne, ale aj jeho modlitby. Bola to ale iba akási „počúvajúca“ modlitba. Oni však túžili poznať aj prosebnú modlitbu, s ktorou by sa mohli obracať k Bohu. Preto ich naučil modlitbu, ktorá spočíva v jednom oslovení a v šiestich prosbách. Začína sa fantastickým oslovením: Otče náš, ktorým nám Ježiš oznamuje, že Boh nám je Otcom, a preto ho smelo môžeme o čokoľvek prosiť.
Prvé tri prosby vyjadrujú záujem o Božie kráľovstvo, ktoré bude medzi nami, ak sa dáme ovplyvňovať Božou vôľou. Ostatné tri prosby vyjadrujú našu túžbu po chlebe, vzájomnom odpustení aj ochrane pred hriechom a zlom. V tejto chvíli sa nám môže v mysli vynoriť otázka: Aké majú byť naše prosby? V prvom rade musíme spomenúť, že majú byť pokorné, ako prosby poddaných, keď stoja pred kráľom, ďalej dôverné, ako prosby detí, keď stoja pred otcom, potom dobrotivé, ako prosby tých, čo sa nimi rozhodli pomôcť čím viacerým a napokon vytrvalé, lebo ak my môžeme očakávať vyslyšanie od ľudí, o koľko viac môžeme očakávať vyslyšanie od Boha. Nesmieme sa nechať znechutiť začiatočným „neúspechom“ v modlitbe, ale svoju prosbu máme vytrvalo opakovať.
Niekto môže mať z týchto slov čudný pocit a môže sa búriť: Načo toľko slov okolo toho? Každý z nás pozná modlitbu Pána! Keby ľudia vedeli, koľkokrát sa ju denne ja pomodlím? Je iste chvályhodné, brat, sestra, že sa toľko modlíš, ale spytuj si dnes svedomie, ako sa modlíš? Býva sústredená tvoja modlitba Pána? Snažíš sa aj dodržať to, čo v nej hovoríš? Pracuješ pre príchod Božieho kráľovstva? Odpúšťaš tým, ktorí ti ublížili? Je s tebou tvoj Otec-Boh spokojný?
Musíme si dať veľký pozor, aby modlitba Pána sa nestala pre nás iba dajakou riekankou, ale aby sme si vždy uvedomovali, nielen čo v nej hovoríme, ale aby sme sa ju snažili aj žiť.
Francúzsky novelista Maupassant v jednej zo svojich poviedok líči bujarý život v ktorejsi vinárni. Všetci v tomto malom dome, v ktorom sa predáva láska, sú opití vínom, vášňami, spievajú a divoko tancujú. Keď zábava dosahuje vrchol, náhle sa objaví majiteľka domu, zapotáca sa, a akoby zasiahnutá bleskom, padá na zem. Nastane hrobové ticho, lebo skonáva. Jedna z prítomných žien si kľaká a snaží sa modliť Otče náš… Ťažko sa jej hľadajú slová, lebo sa dlho nemodlila, ale pridávajú sa aj ďalšie a pomôžu jej. Vystrašené a naľakané ženy sa modlia, aj keď ich modlitba bola kostrbatá, bola úprimná.
Usilujme sa aj my o pokornú, dôvernú, dobroprajnú a vytrvalú modlitbu, aby náš Otec-Boh mal z nás radosť.
Program omší vo farskom kostole Najsvätejšej Trojice:
- Tvrdošín 027 44 Tvrdošín web: www.tvrdosin.wz.cz
- Františkánsky kostolík svätého Juraja, Trstená Bernolákova, Trstená
- Farský kostol svätého Martina, Trstená Bernolákova, Trstená
- Kostol Božského Srdca Ježišovho, Krásna Hôrka Krásna Hôrka, Krásna Hôrka
- Kostol sv. Anny, Medvedzie Medvedzie, Medvedzie
- Drevený gotický kostol, Tvrdošín Tvrdošín, Tvrdošín
tags: #detske #kazne #najsvatejsia #trojica