Modrý kostol v Bratislave
Edmund Lechner: Architekt Secesie
Edmund Lechner bol maďarský architekt, predstaviteľ secesie, a patrí medzi najznámejších maďarských architektov. Narodil sa v rodine pôvodom z Bavorska, ktorá sa v 17. storočí prisťahovala do Budapešti. Začiatky jeho kariéry siahajú do Francúzska, kde sa v ateliéri C. Parenta venoval najmä reštaurátorstvu a ochrane pamiatok. Po návrate znova pracoval v Budapešti. Spočiatku navrhoval činžovné bytové domy, ktoré nesú stopy nemeckého akademického štýlu.
48 hodín v Bratislave! | Modrý kostolík, Námestie slobody, Staré Mesto, Komunistická prehliadka a ďalšie
Poverenie na Projektovanie Kostola
Edmund Lechner sa veľmi potešil, keď v roku 1909 dostal od Bratislavčanov poverenie na naprojektovanie kostola. Veď už niekoľko rokov nedostal žiadne poverenie od štátu a bol finančne úplne na dne (jeho dlhy v kaviarni neskôr vyplatil Jozef Vágó). Treba povedať, že Bratislavčania už tri roky predtým zamestnávali Lechnera. V rokoch 1906 - 1908 pripravoval plány bratislavského Katolíckeho kráľovského hlavného gymnázia a kostol sa mal pripojiť k tejto škole.
Architektonické Zmeny a Umiestnenie
Lechner zmenil pôvodne navrhnutý pozemok, pričom požiadal o pozemok na rohu ulice. Chcel tak prispôsobiť umiestnenie kostola, aby získal dva vchody, jeden na severnej strane oproti gymnáziu pre študentov a druhý na východnej strane pre obyvateľstvo. Lechner takýmto umiestnením kostola úplne prevrátil tradičnú pozíciu (hlavný vchod na západe, bočný vchod na juhu).
Farebné Prevedenie a Reliéfy
Podľa výskumu pôvodná farba kostola bola sivá. Hore zobrazená pohľadnica teda správne znázorňuje zafarbenie stien, reliéfy na stenách boli žlté. O stenách hovorí aj vtedajší opis: "Okrem širokých plôch stien staviteľ prerušoval steny plochými reliéfmi. Takto stenu rozčlenil do rôznych tvarov: kríž, kruh, z okien visiaca ornamentika, medzi nimi modrobiele mozaikové symboly ruží s retiazkami a so symbolom Najsvätejšej Trojice - v trojuholníku vsadené oko." (Emil Szyllaba: Pamätný kostol slávnej arpádovskej svätej Alžbety, nazývanej aj kráľovnej Alžbety, bratislavského kráľovského katolíckeho hlavného gymnázia).
Hlavný Vchod a Mozaika
Ladislav E. Baranszki píše v gymnaziálnom vestníku 1909/10: "Chcem obzvlášť poznamenať niečo ohľadne hlavného vchodu, ktorý každého prekvapí svojou monumentalitou a pritom nádhernou jednoduchosťou. Rímsa vchodu mohutne vystupuje z rovnej steny. Vchod je jednoduchý a široký, uzavretý elipsou. Rímsa svojou vypuklosťou sa javí ako zaoblený stĺp... Celá brána je akoby nalepená na stene. Mozaika nad bránou zobrazuje sv. Alžbetu znázorňujúc zázrak s ružami. Keď raz opäť zo zámku vynášala chlieb hladným, ktosi ju podozrievavo zastavil s otázkou, čo nesie v zástere. Boh zázrakom obhájil jej narýchlo vymyslenú a nešikovnú výhovorku o ružiach, lebo chlieb sa naozaj premenil na ruže.
Mozaika nad bránou zobrazuje sv. Alžbetu znázorňúc zázrak s ružami
Návrat k Byzancii, resp. k neobyzantskému štýlu zobrazuje aj štýl mozaiky. Tento štýl začína už v polovici 19. storočia (napr. Obraz o priemere 2,6 m bol pre tento kostol darom ostrihomského primasa Kolosa Vaszaryho, navrhovateľom bol Ján Vaszary, ktorého veľmi pekné secesné maľby sú všeobecne známe (medzi iným aj ľudový Zlatý vek 1897 - 98). O mozaike sa zmieňuje umelec Róth Miksa a prisvojuje si ju vo svojich pamätiach (Vyznania RóthaMiksu. Umelec, ktorý maľuje na sklo o maľbe na skle. Na stenách vidíme legendárne štýlové ruže sv. Alžbety vytvorené s veľkou fantáziou z rôznych materiálov: modrou sklenenou mozaikou, farbou, alumíniovými platňami, sadrou. Štylizovanými ružami sú ovenčené vchody a v menšej miere aj okná.
Interiér a Okna
Vnútro každej časti kostola Edmund Lechner plánuje a často prerába. Remeselnícke umenie a "stavbarina" uňho tvoria štýlový celok, umeleckú dokonalosť. Dnešné okná sú obnovené po bombardovaní v druhej svetovej vojne. Pri obnovení sa snažili napodobniť pôvodné okná, okrem erbov, ktoré úmyselne nezobrazili. Podľa písomných poznámok sa farby okien navrhovali tak, aby odzrkadľujúce sa slnečné lúče vyvolali z každého uhlu vždy iný dojem.
Problémy pri Výstavbe
Stavba kostola sv. Alžbety - ako aj predošlý Lechnerov kostol - kőbánysky kostol sv. Ladislava - prekročila vytýčený termín výstavby. Tu i tam sa omeškali projektant alebo realizátor. Kto omeškanie spôsobil dodnes nie je jasné. V Bratislave jednu zimu zmrzla omietka a v lete robotníci štrajkovali. V Kőbányi odňali Lechnerovi projektovanie vnútorného zariadenia kostola, ale aj Bratislavčania už boli veľmi netrpezliví. Je pravdou, že Edmund Lechner sa s projektovaním neponáhľal, a aj gymnázium dávalo najavo svoje názory, čo nakoniec spôsobilo viaceré zmeny v plánoch. Aj vo vnútri kostola prišlo k viacerým zmenám. V konečnom dôsledku však Lechnerove pozorné a presné projektovanie bolo úspešné.
Zmeny v Projektoch
Z uverejneného nákresu je vidieť prvú zmenu, kde najprv kostol pokrýva železobetónová kupola, ktorú neskôr na žiadosť objednávateľov a možno aj z finančných dôvodov bolo potrebné zmeniť na tradičnú strechu. Je pravdou, že plánovanie prinieslo niekoľko zmien; jedna vznikla na stole japonskej kaviarne, kde Lechner úpenlivo hľadal najlepšie riešenie (viď nákres, skicu). Po vstupe návštevníci kostola hovoria o nádhernom zážitku, ktorý nemôže vyvolať žiadna fotografia. Lechner svojou umeleckou schopnosťou, umeleckou silou vôle tvorí Modrým kostolom skvost, ako to vtedy vo svojom spise nazval Marcell Komor.