Najstaršie dejiny mnohých obcí na Slovensku sú úzko späté s dejinami kláštorov. V tomto článku sa pozrieme na históriu Modrého Kameňa a jeho okolia, s dôrazom na Bzovícky kláštor a obec Dolné Mladonice.
Hrad Modrý Kameň
Dolné Mladonice a Bzovícky kláštor
Obec Dolné Mladonice je súčasťou regiónu Hont a rozprestiera sa na Krupinskej planine. Najstaršie dejiny obce sú úzko späté s dejinami Bzovíckeho kláštora. Aj keď sa nepotvrdila z historického hľadiska ako prvá písomná správa o obci donačná listina Bela II. z roku 1135, ktorá potvrdzuje založenie kláštora a súpis kláštorného majetku, do ktorého patrili aj menšie obce, v súčasnosti nám niektoré nálezy dokazujú, že chotár obce bol osídlený už pred 2500 až 3000 rokmi.
Najstaršia zachovaná písomná správa o obci je z roku 1391. Do 16. storočia bola majetkom cirkvi, v 16. storočí bola v majetku šľachty, avšak od 17. storočia bola opäť v rukách cirkvi. Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom.
Naši predkovia sa hlavne venovali spracovaniu konope o čom svedčia dodnes zachované názvy lokalít ako "Konopiská" ktoré slúžili na močenie a iné úpravy konope. Šikovné ruky žien môžeme pozorovať dodnes či už podobe výšiviek a čipiek na krojoch pri slávnostných príležitostiach alebo na slávnostne prikrytých stoloch kde sa nejedna gazdinka chce popýšiť prekrásnou výšivkou.
Bzovícky kláštor: História a význam
Farská duchovná obnova s o. Vojtechom Kodetom - Karlova Ves - 1.prednáška
Bzovícky kláštor sv. Štefana kráľa je jedným z najstarších kláštorov na Slovensku. Bol založený príslušníkmi rodu Hunt-Poznanovcov za panovania Štefana II. Najstarší dokument o bzovíckom kláštore je z roku 1135 (donačná listina), ktorý obsahuje súpis kláštorných majetkov potvrdených Belom II. Na základe donačnej listiny opátstvu patril Bzovík a k nemu patriace menšie obce, Čekovce, Jalšovík, Zemiansky Vrbovok. Okrem toho mu patrili ešte obce Senohrad, Badín, Litava, Pastovce, Nenince, Bina, Kamenné Kosihy a iné.
Kvôli uvoľneným pomerom, ktoré vládli kláštore sa v druhej polovici XII. storočia okolo roku 1181 benediktínske opátstvo premenovalo na premonštrátske prepoštstvo. V tom istom roku sa v kláštore konal premonštrásky konvent. Poloha kláštora sa neskôr ukázala ako nie príliš výhodná, lebo začiatkom XIII. storočia sa začalo rozvíjať neďaleké mesto Krupina, ktorého rozmach podporoval aj kráľovský dvor.
Vpád Tatárov v XIII. storočí prerušil pokojný vývin našej vlasti a bol katastrofálny aj pre kláštor Bzovík a okolie. V roku 1241 pri rieke Slanej Tatári krvavo porazili vojsko Bela IV. V tom istom roku Tatári napadli kláštor Bzovík, ktorí olúpili a zapálili. Podobný osud stihol aj okolité obce. Prestrašené obyvateľstvo ukrývalo sa v okolitých lesoch. Korisťou a ukrutnosťami presýtení Tatári roku 1243 odtiahli.
Bzovícky kláštor
Husiti a Turci: Ťažké časy pre Modrý Kameň
Do prvej polovici XV. storočia do roku 1433 obec žila pokojným životom. V uvedenom roku husitské vojská pod vedením moravského pána Jána Jiskru z Brandýsa dobyli a spustošili veľkú časť Slovenska. Takýto osud postihol aj kláštor Bzovík a obce ktoré patrili do jeho majetku. V roku 1463 Matej Korvín oslobodil poddaných z Bzovíckeho prepoštstva žijúcich v obciach Čekovce a Dolné Mladonice od platenia daní. O 5 rokov neskôr pán Čabradu a Seliec Dominian Horvát s manželkou Margarétou dal násilne odvliec a uvezniť na hrade Čabrad 11 poddaných z Dolných Mladoníc ktorí boli poddaný prepoštva Bzovík, čím bránili spravodlivému súdu. Lebo jeden z tých 11 bol v istej veci vinný.
Sotva sa obec zotavila z husitských rán, už pokojný život občanov prerušili začiatkom XVI. storočia správy o novej pohrome. Turci po storočnej prestávke znova začali napádať Uhorsko. Do krajiny vtrhli roku 1526. Tohto roku v bitke pri Moháči porazili uhorské vojsko, pričom zahynul aj kráľ Ľudovít II. a veľká časť uhorských biskupov. Stratu týchto cirkevných hodnostárov veľmi pocítila katolícka cirkev, keď o niekoľko rokov začala sa šíriť reformácia i v Uhorsku.
Žigmunt Balassa využil zmätky v krajine a roku 1530 násilím zaujal bzovský kláštor a vyhnal z neho jeho obyvateľov. Roku 1541 Turci po dobytí Budína blížili sa k Hontu. Kapitán ostrihomského zámku o tom upovedomil Krupinu a Banskú Štiavnicu. Aby mohli pozorovať blížiaceho nepriateľa, obyvatelia opevnených miest stavali na vŕškoch strážne veže. Tak vznikla roku 1541 aj povestná krupinská Vartovka.
Roku 1546 napadli Bzovik. Turci plienili a veľa ľudí odviedli do zajatia. Obyvatelia Dolných Mladoníc trpia jednak od Turkov, ktorí sem robili veľa nájazdov a jednak aj od kráľovského vojska. Ešte horšie časy pre obec nastali po roku 1552, Turci do byli Šahy a zaujali južnú časť Hontu.
Krajinský snem roku 1553 vyhlásil Krupinu za pohraničnú pevnosť. Tak sa stala ochrannou baštou Slovenska proti Turkom a po dve storočia udatne pomáhala brániť vlasť a kreťanskú kultúru proti barbarom z Východu. Krupinská posádka v roku 1554 pozostávala zo 400 jazdcov a 189 pešiakov. Vo februári 1556 vtrhli na okolie Bzovíka a toto poplienili. Cej chotár Dolných Mladoníc viedla hranica novohradského sandžatu a to cez Bory, Počúvadlo, Sebechleby, Hontianské Nemce, Sitianskú Lehôtku, Bzovík, Mladonice, Senohrad. Odtial hranica viedla na Modrý Kameň, Krtíš, Želovce až do Hevešskej stolice.
Nebezpečenstvo Turkov sa ešte viac zvýšilo po roku 1575, kedy ešte trvalo prímerie medzi panovníkom a Selimom, Turci sa zmocnili Modrého Kameňa, znovu zbíjajú po celom okolí, mordujú a odvláčajú obyvateľstvo i celé stáda dobytku. Dolné Mladonice takýto signál pozorovali zo Bzovíka. Ale zdá sa, že ani toto dedine nepomohlo a tak sa stala súčasťou novohradského sandžátu, kde platili turecké zákony.
Povstania a nepokoje v 17. storočí
Po tureckej porážke roku 1595 Krupinčania a okolité obce sa darmo tešili, že budú mať pokojnejšie dni a noci. Nemecký plukovník strielal do ľudí, poštval svojích žoldnierov proti uhorským vojakom, pustošil okolie a pokúsil sa dobyť aj Bzovík, ale bez úspechu. Sotva sa odsťahovalo nemecké vojsko, roku 1596 sa v Krupine ubytovalo valonske vojsko. Po smrti svojho vojvodcu stalo sa nedisciplínované a naozajstným postrachom pre mesto a celé okolie.
Nové nepokoje skrsli začiatkom XVII. storočia. Rudolf II. sa nestaral o Uhorsko, svoju moc dal do rúk cudzincom, proti ktorým vznikal odpor v uhorskej šlachte. Odpor šlachty sa stupňoval, keď jej cisár odoberal majetky. Chcel získať peniaze na vedenie vojny, preto začal obmedzovať náboženskú slobodu protestantov a odoberal im kostoly, ktoré boli predtým síce katolícke, ale prešli do rúk evanjelikov v časoch reformácie.
Súčasnosť Modrého Kameňa a okolia
Dnes je Modrý Kameň malebné mestečko s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Hrad Modrý Kameň je obľúbenou turistickou destináciou, kde sa nachádza Múzeum bábkarských kultúr a hračiek Slovenského národného múzea.
Kalvária v Modrom Kameni je ďalším významným miestom, ktoré ponúka krásne výhľady a možnosť oddychu. V okolí sa nachádza aj Bio kúpalisko Krtko vo Veľkom Krtíši a Aquatermal Strehová v Dolnej Strehovej, ktoré ponúkajú relax a zábavu pre celú rodinu.
História Modrého Kameňa a jeho okolia je bohatá a pestrá, siahajúca až do stredoveku. Kláštory, hrady a mestá v tejto oblasti zohrali významnú úlohu v dejinách Slovenska a zanechali trvalý odkaz v kultúre a tradíciách regiónu.
| Obdobie | Udalosti |
|---|---|
| 11. - 12. storočie | Založenie Bzovíckeho kláštora rodom Hunt-Poznanovcov. |
| 13. storočie | Vpád Tatárov, zničenie kláštora Bzovík. |
| 15. storočie | Husitské vojny, útoky Jána Jiskru na kláštor Bzovík. |
| 16. - 17. storočie | Turecké nájazdy, obsadenie Modrého Kameňa a okolia. |
| 17. storočie | Stavovské povstania, nepokoje a boje v regióne. |
| Súčasnosť | Modrý Kameň ako turistická destinácia s Múzeom bábkarských kultúr a hračiek. |