Latinský jazyk sa vinie dejinami ako zlatá niť a dotyku jeho krásy podľahol aj svet hudobného divadla - a vôbec nie okrajovo. V tomto článku si predstavíme najzaujímavejšie latinské frázy zo známych i menej známych operných libriet. Na ceste za ich významom nás čaká nejedno prekvapenie.
Keď sa povie latinčina v opere, prídu nám na um dve diela - Orffova Carmina burana a Stravinského Oedipus Rex. Orffov výlet do veselého sveta stredovekých študentov však nepatrí medzi opery - je to kantáta. Stravinského neoklasický Oedipus z roku 1927 síce nezaprie hlbokú inšpiráciu Sofoklovou tragédiou, ale svojím charakterom má bližšie k oratóriu, než k plnokrvnej hudobnej dráme s exponovanou hereckou akciou.
Milovníci latinského jazyka si prídu na svoje v oratórnom teréne. Melódia z Vivaldiho oratória Juditha triumphans na latinské libreto Iacopa Cassettiho prekročila hranice chrámu a stala sa hymnou Benátskej republiky. Pravé operné latinské hody nám naservíroval enfant terrible Wolfgang Amadeus ako jedenásťročný - Apollo et Hyacinthus sa zrodil v roku 1767 a podáva príbeh z Ovídiových Metamorfóz v latinskom prerozprávaní libretistu Rufina Widla. Libreto Apolla je napísané v jazyku starých Rimanov od prvej stránky po poslednú, ani zďaleka však nie je posledným stretnutím salzburského majstra s mramorovým jazykom rímskych cisárov.
Latinské Frázy u Verdiho
Sme v druhom dejstve Verdiho Sily osudu. Majster z Bussetta a jeho libretista Francesco Maria Piave sa v tejto opere pohrali s latinským jazykom nevšedným, ba dovolím si tvrdiť unikátnym spôsobom. Don Carlo di Vargas na začiatku druhého dejstva vystavuje na obdiv svoju vzdelanosť citáciou z Vergíliovej Eneidy: Tu das epulis accumbere divum“ (smieš si prisadnúť k hostine bohov). Hostinská na jeho ponuku nereaguje, čo Alcade, ktorý si vonkoncom nedáva pozor na jazyk, okomentuje patrične štipľavo: Non sa il Latino, ma cucina bene (Nevie po latinsky, ale varí dobre). Carlo zachraňuje situáciu gentlemanským viva l’ostessa (nech žije hostinská).
Gregorian Chants to Honor and Praise God 🙏 Sacred Latin Hymns
Mozart a Thesaurus Latinus
Mozart obohatil thesaurus latinus (latinskú klenotnicu) svetových opier vďaka plodnej spolupráci s (bývalým) klasickým filológom a legendou súdobej libretistiky Lorenzom da Ponte. Don Alfonso v Così fan tutte preto môže povedať ex cathedra parlo (hovorím spoza katedry, s autoritou učiteľa) a hlavný barytónový švihák Figaro si v druhom dejstve Figarovej svadby neodpustí svoje Così, quasi ex abrupto (latinizmus z právnickej praxe, ex abrupto znamená bez prípravy, improvizovane, živelne).
Puccini a Vznešený Majestát Latinčiny
Pucciniho Tosca patrí k divácky najobľúbenejším repertoárovým titulom. Málokto si uvedomí, že k faktorom, ktoré tomuto Pucciniho kriminálnemu románu v opernom háve dodávajú vznešený majestát, patrí aj latinčina. Prenesme sa na chvíľu do druhého dejstva. Monotónne znejúce slová akoby z iného sveta, ktoré Scarpiov pobočník prednáša polohlasom (mezza voce) na spôsob parlanda, pôsobia natoľko mysteriózne, že ich väčšina inscenačných koncepcií tejto opery ignoruje a nechá radšej rozohrať psychologický duel Toscy a Scarpiu. Čo to vlastne Spoletta hovorí? Judex ergo, cum sedebit; quidquid latet apparebit; nil inultum remanebit. (A sudca bude teda zasadať; všetko, čo bolo skryté, sa zjaví; nič nezostane nepotrestané.)
Odkiaľ pochádzajú tieto verše? Táto sentencia nie je žiaden antický div sveta! Pochádza zo stredoveku, čo nám prezrádza slovná zásoba (nil je skrátená forma elegantného a v staroveku preferovaného nihil - nič) a rýmovaný text (klasická latinčina nepoznala rýmy, starorímski autori mali záľubu v časomerných veršoch). Spolettove slová sú fragmentom zo sakrálneho hymnu Dies irae (Deň hnevu) s tematikou posledného súdu (Dies irae je súčasťou latinskej zádušnej omše - Rekviem, ktorú dobre poznáme tiež v hudobnej forme). Autorstvo tejto sekvencie napísanej v sylabotonickom trochejskom metre sa pripisuje talianskemu františkánovi Tommasovi da Celano z 13. storočia.
Čo má mrazivou krásou oplývajúca báseň o poslednom súde spoločné s naším Spolettom? Aby sme na túto otázku vedeli odpovedať, musíme sa opäť vrátiť do deja Toscy. Odkazuje na to, že v tomto veku nebude víťazom nikto z hrdinov drámy (dejiny ukázali, že ním v konečnom dôsledku nebol ani Napoleon). Hospodin v podobe sudcu odhalí každý podlý čin a potrestá každú neprávosť, čo posúva akciu Toscy a Scarpiu do eschatologickej roviny. Grécke slovo έσχατος znamená posledný a eschatológia značí teologickú disciplínu o posledných veciach ľudstva (otázka o konci sveta). Preto môže Tosca na samom konci opery zvolávať svojho trýzniteľa k poslednému súdu: Scarpia! Avanti a Dio! (Scarpia! Predstúpme pred Boha!). Oblúk sa uzatvára - Spolettova anticipácia posledného súdu sa stáva realitou. Konečné zúčtovanie na všetkých aktérov ešte len čaká - a toto zúčtovanie bude spravodlivé.
Funkcie Latinčiny v Hudobnom Divadle
Latinčina má vo svete hudobného divadla viacero funkcií. Má v sebe čosi starosvetské, a to na niektorých miestach deja pomáha navodiť tú správnu atmosféru. Lokúcia ad augusta per angusta (k vznešenému sa putuje cez ťažkosti) dodáva Verdiho opere Ernani desivý majestát. Je vôňou kadidla, ktorá dotvára kolorit prostredia (sakrálna latinčina, fragmenty modlitieb z rímskeho liturgického obradu).
Cirkevné latinské frázy sú v portfóliu svetovej hudobnodramatickej tvorby zastúpené azda najväčšmi. Do tejto kategórie patrí kostolníkovo Angelus Domini (Anjel Pána) a burácajúce Te Deum zo záveru prvého dejstva Toscy, Regina coeli, laetare (Raduj sa, nebies Kráľovná) s hlaholom veľkonočných zvonov z Mascagniho Cavallerie rusticany a samozrejme Peredovo požehnanie prestretého stola v Sile osudu.
Giuseppe Verdi v štvrtom dejstve patriotickej opery Bitka pri Legnane vložil do úst zboru modlitbu Deus meus, pone illos ut rotam et sicut stipulam ante faciem venti (Bože môj, zaobchádzaj s nimi ako so zvíreným prachom, ako s plevami vo vetre; je to Ásafov žalm z Vulgáty - latinskej Biblie). V hudobnom svete známejší žalm De profundis clamavi ad te (Z hĺbky volám k Tebe) znie v Donizettiho nedokončenom Vojvodovi z Alby a rezonuje vo Verdiho adaptácii príbehu o revolte Sicílčanov proti francúzskej vláde I vespri siciliani.
Rossini a Komické Využitie Latinčiny
Donizetti si vo vážnych operách s latinčinou nelámal hlavu, zato Rossini perlí (nielen) hudobne: barbier Figaro je factotum, čo je vlastne spojenie dvoch latinských slov - imperatívu (rozkazovací spôsob) druhej osoby singuláru prézenta aktíva a výrazu totum (od totus - všetko, celý). Latinské fac totum doslova znamená urob všetko. Podstatné meno factotum prešlo do taliančiny, kde charakterizuje všestranného remeselníka, ktorého je plný dom a všeličo vybaví. Vari je možné všetkými masťami mazaného Figara charakterizovať lepšie, než týmto latinským slovíčkom?
Zahanbiť sa však nenechá ani Don Magnifico vo svojej „pijanskej“ árii z Popolušky. Magnifico svoj výstup patrične okorení výrazmi capietur (bude sa rozumieť, „rozumeno“) stranguletur (nech je zaškrtený, „odrovnaný“), et cetera (a tak ďalej, a iné). Cíti sa dôležitý - diktuje predsa zákon, v ktorom zakazuje miešať víno s vodou!
| Opera | Skladateľ | Latinská fráza | Význam |
|---|---|---|---|
| Sila osudu | Giuseppe Verdi | Tu das epulis accumbere divum | Smieš si prisadnúť k hostine bohov |
| Così fan tutte | Wolfgang Amadeus Mozart | Ex cathedra parlo | Hovorím spoza katedry, s autoritou učiteľa |
| Tosca | Giacomo Puccini | Judex ergo, cum sedebit; quidquid latet apparebit; nil inultum remanebit | A sudca bude teda zasadať; všetko, čo bolo skryté, sa zjaví; nič nezostane nepotrestané |
| Figarova svadba | Wolfgang Amadeus Mozart | Così, quasi ex abrupto | Bez prípravy, improvizovane, živelne |
Donizetti a Učiteľ v Rozpakoch
Povedal si libretista neznámej buffy Gaetana Donizettiho v dvoch dejstvách L’ajo nell’imbarazzo Jacopo Ferretti. Pozornosť si zaslúži už samotný názov dielka, ktorý sa dá preložiť ako Učiteľ v rozpakoch. A takýmto preceptorom je Donizettiho a Ferrettiho àjo - ale pozor! Ak nás jazýček zradí, môže sa stať, že si španielsko-taliansky výraz àjo pomýlime s nárečovým slovkom aio, ktoré v benátskom dialekte znamená cesnak! A budeme v rozpakoch aj my, nielen onen učiteľ z Donizettiho buffy. Čo také vytočilo učiteľa Gregoria Cordebona (postava písaná pre buffo bas), že libretista po ňom pomenoval celú operu? V rozpakoch preceptora hrá hlavnú úlohu práve latinčina. Autor libreta totiž pripravil priateľom latinského jazyka poriadnu porciu smiechu, a to hneď v úvode diela.
Gregorio, učiteľ v dome markíza Giulia vo Večnom meste, potrápi Pippetta (Giuliov syn) a komornú Leonardu drsnou lekciou z Caesarovho slovníka: Mi traduca dal volgare questo breve latinuccio: Nasco solo per studiare! (Prelož mi z ľudového jazyka do latiny kratučkú vetičku: Narodený som pre štúdium!). Pippetto preloží úlohu po svojom: Ad amandam nascor (Pre milovanie som zrodený). Namrzený preceptor iba utrúsi pomedzi zuby: ciuccio! (truľo!). Scéna pokračuje ďalej, no zamilovaný Pippetto si hudie svoje: Ma di tutta la grammatica, amo, amas solamente nella testa mi restò! (Z celej gramatiky iba milujem, miluješ zostane mi v hlave - amo, amas je časovanie latinského slovesa amare v indikatíve prézenta aktíva, čiže v oznamovacom spôsobe činného prítomného času).
Ferrettiho libreto je plné rozkošných a subtílnych narážok na latinskú štylistiku, Ciceróna a vysokú vedu, z ktorej si komickí hrdinovia v dobrom zmysle slova uťahujú. Láskavý úsmev a schopnosť vystreliť si zo seba samého je vlastný ľudskej psyché už oddávna.