Kniha "Môj ideál Ježiš, Syn Márie" od Dr. E. Neubert oblieka túto krásnu náuku do jednoduchého ľudového rúcha. Je inšpirovaná učením bl. Knižka je písaná formou intímneho dialógu medzi Ježišom, Máriou a čitateľom. Kniha ponúka jednoduchý, no mocný spôsob, ako prehĺbiť vzťah s Kristom cez jeho Matku.
Učí, že skutočným ideálom kresťana je sám Ježiš - a cesta k nemu vedie cez synovskú lásku a odovzdanosť Panne Márii. Ponúka konkrétny návod, ako žiť mariánsku spiritualitu v každodennom živote - od osobnej modlitby až po apoštolát. Od svojho prvého vydania v roku 1933 sa stala sprievodcom nespočetných duší, inšpirovala svätcov, ako bol sv. Maximilián Kolbe, a predalo sa jej už viac ako pol milióna výtlačkov po celom svete.
Mária v Teológii a Umení
Máriu za novú Evu označuje prvýkrát Irenej z Lyonu (2. st.). Je zaujímavé porovnať dané preklady s obrazom Caravaggia, na ktorom Ježiš stojí na Máriinej nohe, ktorá šliape po hlave hada.
V tzv. Hebrejský masoretský text - „Ono (potomstvo) ti rozšliape hlavu…” - je to potomstvo ženy, ľudstvo, ktoré rozšliape hlavu hadovi. Varianty prekladov poukazujú na teológiu, na akú sa v danom momente kládol dôraz a v akom svetle sa tento text čítal.
Biblické Interpretácie a Mesiášske Posolstvo
Ž 2,7: „Zvestujem Pánovo rozhodnutie: Pán mi povedal: „Ty si môj syn.“ Tieto slová je možné datovať do dňa korunovácie Dávida za kráľa. Kráľ bol v tom čase považovaný za „božieho syna“.
V rámci mesiášskej interpretácie je možné porovnať tento verš 2. žalmu s textom Lukášovho evanjelia - Lk 1,31-33. Keď anjel Gabriel hovorí Márii o tom, že počne Spasiteľa, predstavuje ho ako kráľa a opisuje ho trojako: bude Synom Najvyššieho, bude mať Dávidov trón a bude kraľovať naveky.
My už dnes tento text čítame výlučne mesiášsky, avšak netreba zabúdať, že bol napísaný aj pre svoju dobu, nielen pre tú našu, a teda mu museli rozumieť aj vtedajší čitatelia alebo poslucháči.
Rovnako je Božím Synom svojou podstatou, nie je to len jeho titul, aký si neprávom uzurpovali svetskí králi. My dnes vieme, že Ježiš je skutočne kráľom, hoci nie takým, akého by mohli Izraeliti očakávať.
Mária a Alžbeta: Stretnutie a Duchovné Posolstvo
Mária sa následne ponáhľala za Alžbetou, o ktorej zázračnom tehotenstve sa dozvedela od anjela Gabriela. Od Zvestovania a slávneho počatia Ježiša je s ním neoddeliteľne spojená, a tak keď Alžbeta začuje Máriin hlas, môže byť ihneď naplnená Duchom Svätým.
„Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ (Lk 1,43) Toto Alžbetino zvolanie je biblickým zdôvodnením mariánskej úcty.
„Lebo len čo zaznel tvoj pozdrav v mojich ušiach, radosťou sa zachvelo (doslova poskočilo, zatancovalo) dieťa v mojom lone“ (Lk 1,44). Je zaujímavé porovnanie tohto verša s Dávidovým tancovaním pred archou zmluvy v 2Sam 6,16. Dieťa Ján v Alžbetinom lone zaplesá/zatancuje od radosti pred novou „Archou zmluvy“, ktorou sa len pár dní pred tým stala Mária.
Ona teraz prináša Boha Ježiša do Alžbetinho domu a Ján už v matkinom lone rozpoznáva Božiu prítomnosť a podskočí od radosti, priam tak ako kráľ Dávid. Tanec alebo radostné poskakovanie je tu vyjadrením veľkej radosti z Božej blízkosti.
Mária potom zostala u Alžbety asi tri mesiace (Lk 1,46). „A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ (Lk 1,45). Majme odvahu uveriť tomu, že čo nám Boh povedal, už aj robí. Je ako Boh dosť mocný vykonať to, čo povie. Jeho Slovo tvorí.
Mária na Alžbetin chválospev odpovedá oslavou Boha: „Velebí moja duša Pána“. Slovo „velebí“ (gr. megalyno) sa dá doslova preložiť ako „robí veľkým“. Mária teda rozpoznáva Božiu veľkosť v tom, čo sa deje. „Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo“ (Lk 1,54). Grécke slovo paidíon je možné preložiť ako „sluha“, ale rovnako je ho možné preložiť ako „dieťa“, „synček“.
Panna Mária a Nepoškvrnené Počatie
Od vyhlásenia dogmy o Nepoškvrnenom Počatí Panny Márie (8.dec. 1854) štúdium o Panne Márii sa utešene rozmohlo. Bula „Ineffabilis Deus“, ktorou pápež Pius IX. vyhlásil Nepoškvrnené Počatie za článok viery, obsahuje mnoho pre celú mariológiu.
Spoluvykupiteľské Pôsobenie
Spoluvykupiteľské pôsobenie Matky Božej je náuka zjavená, z ktorej vyplýva i Nepoškvrnené Počatie Panny Márie. Adam s Evou zhrešili a uvrhli do záhuby seba i celé ľudské pokolenie; Kristus, druhý Adam, s P. Máriou, druhou Evou, nás zmierili s Bohom, vyslobodili zo záhuby, vykúpili. Ona, P. Mária, pošliape hlavu satanovu. Pošliapať hlavu satana, značí premôcť ho.
Úryvok z encykliky Jána Pavla II. Redemptoris Mater
Ak chceme spolu s Máriou rozjímať o týchto slovách a osobitne o výraze „plná milosti“, môžeme nájsť dôležité potvrdenie práve v citovanom mieste Listu Efezanom. Skutočnosť, že po zvestovaní nebeského posla nazaretská Panna je nazvaná „požehnanou medzi ženami“ (porov. Lk 1,42), sa vysvetľuje oným požehnaním, ktorým nás „Boh Otec“ zahrnul „v nebi, v Kristovi“.
Mária je „požehnaná medzi ženami“ - doslova „najpožehnanejšia zo žien“. A čo my? Boh „nás všetkých v Kristovi požehnal všetkými nebeskými darmi“ (Ef 1,3), ako čítame v liste Efezanom. Naše spojenie s Kristom je základom všetkého. Mária stojí v tom istom „daždi“, pod tým istým veľkým „vodopádom“, ktorý spôsobil Ježiš, ako my, ale ona si z tohto daru zhora berie najviac. Stojí tu teda medzi nami ako príklad, vzor a hlavne ako nádej - nestojí na vyvýšenom mieste mimo nás.
Posolstvo Vianoc a Narodenie Ježiša
Každý rok si nás sviatky Pánovho narodenia podmaňujú. Znamenité je, keď nám Vianoce zvrúcnia vzťah k Ježišovi, k tomu Slovu, ktoré sa stalo telom. Vianočná mystika sa ukrýva v slovách Svätého písma.
Svätý František, Boží blázon, utvoril cez Vianoce prvý živý betlehem v roku 1223 v talianskom Greccio. Na Štedrý večer v ňom čítal evanjelium o narodení Ježiša. Diakon František sa úprimne tešil, že Ježiš sa nám úžasne priblížil a stal sa dieťaťom.
Rodokmeň Ježiša
So súmrakom Štedrého večera sa na svätých omšiach so vznešeným pátosom číta dlhý rodokmeň (porov. Mt 1, 1 - 17) a stručný príbeh o ustarostenom Jozefovi, ktorý prijme Máriu s dieťaťom pod srdcom a stane sa jeho zákonným otcom tým, že mu dá po narodení meno (porov. Mt 1, 18 - 25).
Áno, aj nudný rodokmeň je radostná zvesť, je oslavou života a dejinne identifikuje významnú postavu, ktorá stojí na jeho konci. Ježiš vstúpil do dejín ako syn Dávida a Abraháma.
Spravodlivý Jozef podľa zákona chystal prepustenie Márie, no Boh ho zastavil. Jozef vstúpil zásadným spôsobom do Božieho príbehu tým, že prijal matku s dieťaťom pod srdcom a na ôsmy deň po narodení mu pri obriezke dal meno Ješu(a). Veď nikto z ľudí nemohol Ježiša splodiť, jeho možno iba prijať tak, ako od Boha prichádza.
Zvestovanie Anjelov a Pastierov
Každá noc má svoju moc, o to viac tichá a svätá noc. Jej tmu ožiari staronová zvesť o narodení Ježiša a o tom, ako túto prelomovú udalosť anjeli zvestujú pastierom (porov. Lk 2, 1 - 14). Ukázali sa anjeli a z nebies zaznel ich odkaz a tí najnižší na spoločenskom rebríčku, pastieri sa stali ich adresátmi. Znamenie bolo skromné: Dieťa v jasliach.
Boli to práve pastieri, ľudia druhej kategórie bez možnosti svedčiť na súde, ktorým sa dostalo výsady vidieť žiaru a počuť oznam, že na okraji neďalekého Betlehema sa zrodil Pán.
Medzi užasnutými poslucháčmi vyniká Mária. Je treťou účastníčkou scény, no ona všetky slová i udalosti zachovávala vo svojom srdci a premýšľala o nich (porov. Lk 2, 19). Máriin údiv a počúvanie ide do hĺbky srdca a je tým najlepším vnímaním.
Ježiš: Brat môj, ukázal som ti ideál
Brat môj, stanúc sa Synom Máriiným, oddal som sa jej celkom. Neuspokoj sa, že sa jej oddáš tak, že sa staneš vecou Máriinou; chce ťapoužiť nie ako nevládny predmet, lež ako vrelo milovaného syna, ktorýpomáha svojej Matke.
Oddaj sa bez myšlienky na odvolanie.Nie zo záujmov, nie aby si obdržal viac, nie pre potechu, ktorú zakúsiš,keď dávaš, ale z čistej lásky. Budeš mať potešenie, ale stretneš sa i so skúškami: nemysli ani na jednoani na druhé, Matka sa o všetko postará. Oddaj sa navždy.
Je mnoho takých, ktorí v okamihu horlivosti sľúbili, že odovzdajú všetkomojej Matke; ale je skoro práve toľko tých, ktorí, keď vo všeobecnosti dalivšetko, v jednotlivosti všetko vzali späť.V hodinách skúšky, keď ich úplné oddanie vyžadovalo obety, povedali: „Tvrdá je to reč, ktože ju môže počúvať?“ ( Ján 6,61) a nechceli ďalej kráčať poceste svojho úplného zasvätenia.
Musíme byť niekedy hrdinskí, aby sme žili svoju úplnúpríslušnosť k Márii, je potrebné kráčať s Máriou, až na vrchol Kalvárie. Zvykaj si často obnovovať zasvätenie nebeskej Matke.Obnov ho pri prebudení, aby celý tvoj deň patril Matke.Obnov ho, keď ma prijímaš v Najsvätejšej Sviatosti. V tomto okamihu,keď si iba jedno so mnou, oddaj sa mojej Matke, ako jej milované dieťa.
Zvyky obnovovania zasvätenia nebeskej Matke:
- Pri prebudení, aby celý deň patril Matke.
- Pri prijímaní v Najsvätejšej Sviatosti.
- O tretej hodine popoludní, na pamiatku hodiny, keď Mária obetujúc Ježiša, zrodila teba.
- Pred hlavnými činmi, aby si sa rozpamätal, že nie pre seba máš pracovať, lež jedine pre ňu.
- V životných skúškach.
Páči sa Vám naše príspevky? Každý rok si nás sviatky Pánovho narodenia podmaňujú. Fascinuje nás, ako zastavia hektiku okolo nás, upokoja náš život, oživujú dieťa v nás a prebúdzajú tichú radosť z Boha a z ľudí okolo nás. Prehlbujú túžbu po láske, dobrote a pravde a Boh je zrazu možnosťou aj pre tých, ktorí nechcú, aby bol.