História a Význam Kostola Krista Kráľa v Prešove

Východoslovenské mesto Prešov je po Bratislave a Košiciach tretím najväčším mestom Slovenska. V tomto roku, keď si pripomína 777. Je sídlom vrcholných predstaviteľov Gréckokatolíckej, Pravoslávnej a Evanjelickej cirkvi. Spomenuté štyri kresťanské denominácie majú v Prešove dohromady 19 kostolov a chrámov, z ktorých 14 je rímskokatolíckych, 3 gréckokatolícke, 1 pravoslávny a 1 evanjelický. Ich spolužitie je pozoruhodné aj v tom, že evanjelici, gréckokatolíci i rímskokatolíci sa schádzajú na svoje bohoslužby na Hlavnej ulici.

Medzi týmito chrámami má svoje miesto aj Kostol Krista Kráľa, ktorý sa nachádza na sídlisku Sekčov a je slovenským rímskokatolíckym farským kostolom.

Kostol Krista Kráľa v Prešove na sídlisku Sekčov je slovenský rímskokatolícky farský kostol, ktorý zohráva dôležitú úlohu v živote miestnej komunity. Jeho história a architektúra sú úzko späté s rozvojom sídliska Sekčov a náboženským životom v Prešove.

Kostol Krista Kráľa v Prešove na sídlisku Sekčov

Umiestnenie a Urbanistický Kontext

Umiestnenie kostola bolo plánované v strede sídliska Sekčov, nakoľko však sídlisko nebolo nikdy dostavané tak ako bolo plánované, nachádza sa teda v severnej časti sídliska, ktoré sa nachádza vo východnej časti mesta Prešov.

Kostol sa rozkladá na priestrannom Námestí Krista Kráľa, na ktorom sa okrem kostola a farského úradu nachádza aj Pastoračné centrum - Dom Jána Pavla II., viacúčelové športové ihrisko, detské ihrisko a lezecká stena. Na zelených plochách medzi chodníkmi rastú stromy, na tráve sa s obľubou hrajú deti.

Ku kostolu smeruje päť lúčovitých chodníkov, ktoré majú symbolizovať stred sídliska a odkazovať na symboliku výroku „Všetky cesty vedú do Ríma.“ Medzi chodníkmi rastie tráva, stromy a kry.

Architektúra a Dizajn

Kostol je riešený kompiláciou centrálneho a pozdĺžneho typu. Zvonku svojou strechou vytvára dojem latinského kríža, alebo holubice či kalicha s hostiou. Kostol je klasickým centrálnym kostolom.

Pôdorys presbytéria tvorí polkruh, respektíve poloelipsa. Po celom obvode kostola, okrem časti kde je presbytérium, sa tiahne chór. Oltár je zložený z dvoch travertínových blokov, medzeru medzi nimi spája mosadzná guľa s priemerom 25 centimetrov.

Dva bloky symbolizujú Starý zákon a Nový zákon, mosadzná guľa symbolizuje Ježiša Krista, ktorého Starý zákon predpovedá, Nový zákon ohlasuje a na oltári sa sprítomňuje. Na vrchnej stene blokov je položená travertínová menza v tvare lichobežníka s vypuklou dlhšou základňou smerom k ľudu.

Na pravej strane bohoslužobného priestoru (z pohľadu ľudu) sa nachádza kríž, na ľavej ambona. Bohostánok je vytesaný do pravého nosného piliera na hranici centrálneho kruhu. Vonkajšok bohostánku tvorí travertínová doska v tvare domčeka a mosadzná pologuľa, ktorá slúži ako dvere do bohostánku.

Zvonica je z dôvodov symbolickosti a funkčnosti umiestnená na kopci za kostolom, nie je teda súčasťou budovy kostola.

Sochy a Ich Symbolika

Kostolu dominuje viac ako dvojmetrová mosadzná socha Krista Kráľa, ktorá je umiestnená nad predsedníckym miestom. Socha Krista má zámerne zväčšené žehnajúce ruky. Vytvoril ju sochár a reštaurátor z Pezinka, Mgr. arch. Štefan Kollár, ktorý je aj autorom krstiteľnice a spolu s Mgr. art.

Socha Krista Kráľa

Kostolu dominuje viac ako dvojmetrová mosadzná socha Krista Kráľa, ktorá je umiestnená nad predsedníckym miestom. Socha Krista má zväčšené žehnajúce ruky. Vytvoril ju sochár z Pezinka, Mgr. arch. Štefan Kollár, ktorý je aj autorom krstiteľnice.

Socha Panny Márie

Na (z pohľadu ľudu) ľavej strane od oltára je umiestnená socha Panny Márie, ktorá pochádza z Landau pri Stuttgarte. Socha patrila sestrám z rádu Congregatio Jesu (IBMV). V roku 1938 museli sestry opustiť svoju školu a dom a sochu premiestnili do susedného kostola Panny Márie.

Kostol, v ktorom bola socha počas Druhej svetovej vojny umiestená bol zbombardovaný, soche Panny Márie sa však nič nestalo a ostala nepoškodená. Keď v roku 2001 z Landau odišli, sochu darovali do kostola Krista Kráľa.

História a Vývoj Sídliska Sekčov

Sídlisko Sekčov je rezidenčná štvrť v Prešove na Slovensku. Je to jedno z najväčších sídlisk v meste, ktoré vzniklo v období komunizmu v bývalom Československu. Štvrť pozostáva najmä z panelákov (prefabrikovaných bytových domov), ktoré boli postavené s cieľom prispôsobiť sa rýchlemu rastu miest a migrácii do miest v druhej polovici 20. storočia. Dnes je Sekčov zavedenou štvrťou s rôznou občianskou vybavenosťou, ako sú školy, obchody, parky a zdravotnícke zariadenia, ktoré uspokoja potreby svojich obyvateľov.

Občianska Vybavenosť

Sídlisko Sekčov v Prešove má dobre rozvinutú občiansku vybavenosť, ktorá zahŕňa množstvo služieb a zariadení pre každodenný život obyvateľov. Táto vybavenosť sa postupne rozvíjala od čias výstavby sídliska v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Občianska vybavenosť Sekčova sa za posledné desaťročia výrazne rozšírila a modernizovala, čo robí z tejto mestskej časti plne funkčné a komfortné miesto na bývanie.

• Nákupné centrá: Sekčov je domovom veľkých nákupných centier, napríklad ZOC Max alebo Eperia Shopping Mall, ktoré poskytujú širokú ponuku obchodov, kaviarní, reštaurácií a zábavy.
• Mestská hromadná doprava (MHD): Sekčov je dobre napojený na MHD, s viacerými autobusovými a trolejbusovými linkami, ktoré poskytujú rýchly prístup do centra Prešova a iných častí mesta.

Časti Sekčova

Toto je pôvodná časť Sekčova, ktorá bola predtým samostatnou dedinou. Aj keď sa po výstavbe panelových sídlisk výrazne zmenila, niektoré stopy pôvodnej obce sú tu stále prítomné. Ide o novšiu časť Sekčova, ktorá vznikla najmä počas urbanizácie v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Zahŕňa väčšinu panelákových domov, ktoré dominujú celému sídlisku. Kombinuje moderné nákupné zóny, husté panelové obytné bloky, ako aj tichšie časti s rodinnými domami.

Vzdelávanie

Na Sekčove a v jeho blízkosti je niekoľko stredných škôl, ktoré poskytujú rôzne typy vzdelania. Patrí sem gymnázium, stredné odborné školy a učilištia.

Ďalšie Dôležité Udalosti a Rekonštrukcie

• 20. septembra 2009: Obnovený interiér kostola konsekroval košický arcibiskup - metropolita arcibiskup J. E. Mons. Bernard Bober.
• August 2017: Vo filiálnom kostole sv. Kozmu a Damiána v Ostrovanoch pristúpilo k rekonštrukcii a po schválení KPÚ Prešov a v spolupráci s Diecéznou komisiou pre posvätnú liturgiu a umenie sa urobila z praktických dôvodov radikálna dispozičná zmena, keď sme oltár preložili tak, aby každý mohol nielen počuť, ale aj vidieť čoho je účastný. J. Ex. Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup v nedeľu 24. IX.2017 pri slávnostnej sv. omši o 10:30 hod. posvätil nový pevný oltár a uložil relikvie sv.

Sviatok Krista Kráľa

Sviatok Krista Kráľa ustanovil pápež Pius XI. 11. 12. 1925 a dal ho na poslednú októbrovú nedeľu. Kristus Kráľ však dominoval v liturgii od najstarších čias. Samo Sväté písmo vyzdvihuje Kristovo kráľovstvo. Nová obnova liturgického kalendára v roku 1969 preložila sviatok na poslednú nedeľu v Cezročnom období, čím sa objasňuje aj jeho eschatologický charakter.

Pius XI. Dnes sa vo všetkých kostoloch koná pred vyloženou Oltárnou sviatosťou obnova zasvätenia ľudského pokolenia Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Ježiš je Kráľ celého sveta a vesmíru, Kráľ neba i zeme. Jeho kráľovstvo je tiché, tajné a rastie dennodenne milosťou, ktorá vyslobodzuje ľudí z otroctva hriechu a pripája ich ku Kristovi.

Prehľad kňazov pôsobiacich vo farnosti

tags: #presov #farnost #krista #krala