Kostol v Zákamennom
Rímskokatolícka cirkev je hlboko zakorenená v histórii Slovenska. Jej vplyv sa prejavoval v rôznych oblastiach života, od duchovnej správy až po kultúru a vzdelávanie. Tento článok sa zameriava na dôležité udalosti a lokality, ktoré formovali jej vývoj, s dôrazom na farnosť Zákamenné.Počiatky a vývoj farnosti Tvrdošín
Štefan I. založil po roku 1000 ostrihomské arcibiskupstvo, ktoré sa takmer celé rozprestieralo na slovenskom etnickom území. Od Nitry smerom na Krakov ležal nitriansky archidiakonát, do ktorého bola začlenená farnosť Tvrdošín. Tvrdošínska farnosť preto odovzdávala desiatky zoborskému opátovi. Podľa Marsinu (1971) prvá zmienka o Tvrdošíne je v zoborskej listine z r. 1111. Podľa Šaškyho sa už v r. 1113 spomína, že na trase poľskej cesty bol majetok zoborských benediktínov v Kláštore pod Znievom a strážna veža v Tvrdošíne, pri ktorej sa vyberalo mýto. Š. Šmálik z toho usudzuje, že už v tom období tu museli byť počiatky farnosti Tvrdošín.Prijatie kresťanstva nebolo u nás dobrovoľné
Obdobie protestantizmu v Tvrdošíne
Protestantizmus na Slovensku šírili nemeckí kolonizátori zakladajúci niektoré mestá, najmä na Spiši a podporovala ho aj uhorská šľachta. V prípade Tvrdošína a Oravy vôbec, to boli Thurzovci. Podľa Šmálika boli v r. 1560 na Orave len tieto farnosti: Tvrdošín, Trstená, Sedliacka Dubová, Kubín, Veličná a Žaškov. Novozaložené obce, za Oravskou Magurou dostali faru v Lokci, v r. 1565. Ostrihomský arcibiskup M. Olah (1553 - 1563) chcel poznať náboženský stav arcidiecézy podľa smerníc Tridentského snemu preto poslal vizitátorov do všetkých farností, aby zistili, aký je tam náboženský stav. V Tvrdošíne boli v tomto období dve vizitácie a to v r. 1559 a v r. 1560. Podľa Zocha existovala v Tvrdošíne od roku 1551 - 1706 tvrdošínska evanjelická cirkev. Ako prvý evanjelický farár v Tvrdošíne sa spomína v r. 1577 Michal Rozenberský, ktorého dosadil ešte František Thurzo. Protestantizmus na Orave sa rýchlo šíril najmä za čias panovania jeho syna Juraja Thurzu (1585 - 1616). Juraj Thurzo podľa zásady: “Cuius regio, eius religio“, teda koho kraj, toho náboženstvo za krátky čas obrátil celú Oravu na protestantizmus. Kazatelia obsadili katolícke fary a v obradoch ešte neboli veľké rozdiely. Diferenciácia vierovyznania obyvateľov medzi katolíkov a evanjelikov sa začala až okolo r. 1600.Rekatolizácia farnosti Tvrdošín
V tom čase nebolo na Orave katolíckeho kňaza, i keď časť obyvateľov Oravy bola katolíckeho vierovyznania. Oravskí katolíci sa dožadovali svojho kňaza na sneme v Bratislave. Z príkazu kráľa Ferdinanda III. (1637 - 1657) boli vymenovaní misijní administrátori. Boli to pravdepodobne bratia: Ján Kvasnievsky, ktorý bol vymenovaný pre Tvrdošín a Trstenú a Jakub Roman Kvasnievsky, pre Nižnú, Sedliacku Dubovú a Zákamenné. Ako píše V. Bušša (1967), na zákrok spišského prepošta zaručil na Orave gróf Thököly už slobodné vyznávanie viery 29.3.1650 a v r. 1651 mu uložil kráľ vyznačiť miesta pre kostoly katolíkov. Na žiadosť katolíkov bol ustanovený stály katolícky kňaz pre Oravu - Ján Ščechovič, z Ratulova, (dnes na území Poľska), ktorý sa usadil v r. 1653 v Čimhovej. Z významných historických udalostí farnosti Tvrdošín nemožno nespomenúť rok 1776, kedy farnosť Tvrdošín bola odčlenená od ostrihomskej arcidiecézy a bola pričlenená do novozriadenej spišskej diecézy.Kostoly v Tvrdošíne
Ako sme už spomínali - podľa Buššu (1967) - fara v Tvrdošíne sa uvádzala v listinách až v r. 1397, ale bezpečne vraj možno tvrdiť, že bola zriadená už za Ľudovíta I., keď sa Tvrdošín stal mestečkom a v pridelených privilégiách mal i právo voliť si kňaza. Podľa Langera a kol. pochádza však existencia kostola a fary v Tvrdošíne už z roku 1395, ale nemožno tvrdiť že súčasný objekt kostola je z tohto obdobia.Založenie farnosti Zákamenné
Dedinka Zákamenné bola od samého vzniku, čiže od roku 1615 až do roku 1748, filiálkou najstaršej hornooravskej farnosti Lokca. Za pôsobenia farára Jána Jurčáka sa v roku 1748 osamostatňuje filiálka Zákamenné a stáva sa samostatnou farnosťou. V rokoch 1658 - 1748 nebol na Orave žiaden katolícky kňaz, pretože Thurzo obsadil všetky fary protestantskými duchovnými, ale obyvateľstvo bolo väčšinou katolícke. 27. mája 1748 prichádza do novozaloženej farnosti prvý zákamenský farár Matej Matiašovský. Umiera tu 28. K tejto novovzniknutej farnosti Zákamenné boli pridelené filiálky: Erdútka, Novoť, Krušetnica a Lomná.Významné udalosti vo farnosti Zákamenné
Za farára Mateja Matiašovského bol zrenovovaný drevený kostol zasvätený Panne Márii Nanebovzatej a postavená drevená fara. V roku 1893 vyhorel drevený kostol, ktorý bol zapálený od blesku.
Kalvária v Zákamennom
V roku 1894 začala sa výstavba nového kostola. Kostol bol konsekrovaný 23. apríla 1921. Posvätil ho J. E. V roku 1926 na návrh pána biskupa bola odsúhlasená výstavba novej školy so štyrmi triedami a učiteľskými bytmi.Významné udalosti a osobnosti:
* 1748: Vznik farnosti Zákamenné.* 1862: Postavenie Kalvárie.* 1893: Vyhorenie starého dreveného kostola.* 1921: Konsekrácia nového kostola biskupom Jánom Vojtaššákom.* 1996-2000: Výstavba nového kostola sv. Gorazda.* 2001: Požehnanie kostola sv. Gorazda.* Ján Vojtaššák: Biskup, rodák zo Zákamenného, ktorý posvätil kostol v roku 1921.* Kalvária: Postavená v roku 1862, renovovaná v roku 1955.* Nový kostol sv. Gorazda: Postavený v rokoch 1996-2000 a požehnaný v roku 2001.Dňa 12. 7. Sídlo dekanátu je momentálne v Zákamennom a dekanom je Mgr.Súčasnosť farnosti
O duchovnú správu v Zákamennom sa starajú traja kňazi. Moderný chrám na vyšnom konci s kapacitou do tisíc miest je zasvätený ochrancovi kresťanských rodín svätému Jozefovi. Základný kameň posvätil Ján Pavol II. Výstavba trvala štyri roky, dobrovoľníci na ňom odpracovali vyše 40 000 hodín. „Posvätil ho biskup František Tondra 1. januára 2001. Využila svoje kontakty a zhromaždila písomný materiál i osobné veci biskupa Vojtaššáka, takže jej pričinením mu pred tromi rokmi otvorili v budove bývalého obecného úradu pamätnú izbu. Život vo farnosti obohacujú viaceré spoločenstvá. K nim sa pridávajú manželské a biblické stretká, modlitby matiek, Svetový apoštolát Fatimy, ctitelia Pátra Pia a skauti. Zákamenné má aktívnych mužov, založili modlitby otcov, vedie ich Pavol Chudoba.| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1748 | Vznik farnosti Zákamenné |
| 1862 | Postavenie Kalvárie |
| 1893 | Vyhorenie starého dreveného kostola |
| 1921 | Konsekrácia nového kostola biskupom Jánom Vojtaššákom |
| 1996-2000 | Výstavba nového kostola sv. Gorazda |
| 2001 | Požehnanie kostola sv. Gorazda |