Prešov, mesto s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, je domovom mnohých významných náboženských pamiatok. Medzi ne patrí aj Kaplnka Lux, ktorá zohráva dôležitú úlohu v duchovnom živote miestnej komunity.
Mapa Prešova
Počiatky kresťanstva na Slovensku
Historicky podložené počiatky kresťanstva u nás sa datujú do obdobia Veľkej Moravy, do prvej polovice 9. storočia, kedy sa už skončil proces zjednocovania príbuzných slovanských kmeňov na Morave.
Na čele nadkmeňového moravského kniežatstva stál Mojmír. Jeho kniežatstvo bolo dobre zorganizované.
Podľa historika M. Lacka bolo vo Veľkomoravskej ríši v tom čase viacero hospodárskych a politických centier.
Knieža Mojmír udržiaval dobré vzťahy s Frankami a dovolil vstup franských / bavorských/ kňazov- misionárov do svojho kniežatstva.
Na území dnešného Slovenska sa v tom čase utvorilo druhé západoslovenské nadkmeňové centrum okolo Nitry.
Nitrianske kniežatstvo, ktoré rozšírilo postupne svoju moc na celé terajšie západné a čiastočne i stredné Slovensko, malo 30 hospodárskych a politických stredísk.
Prvým historicky známym slovanským kniežaťom bol Pribina. Jeho počiatočný zamietavý postoj voči kresťanom bol výrazom odporu proti franskej expanzii.
I keď dovolil bavorským misionárom účinkovať na území Slovenska, sám zostával v tom čase pohanom.
Za jeho panovania posvätil salzburský arcibiskup Adalram na nitrianskom hrade roku 828 prvý kresťanský chrám na tomto území a sám počas pobytu u Frankov prijal krst.
V roku 835 moravské knieža Mojmír I., ktorý už bol kresťanom, obsadil Nitru a vyhnal Pribinu, aby neskôr obe kniežatstvá vytvorili jeden územný celok, ktorý bol neskôr označený názvom Veľkomoravská ríša.
Na miesto Mojmíra I. dosadil východofranský kráľ Ľudovít Nemec/843-876/ jeho synovca Rastislava. Knieža Rastislav sa ukázal ako prezieravý štátnik.
Dôsledne formoval novú moravsko- slovanskú koncepciu. Hospodársky a vojensky sa snažil úplne vymaniť spod bavorského vplyvu.
Rozhodol sa vybudovať samostatnú veľkomoravskú cirkevnú správu, nezávislú na bavorskom episkopáte.
V roku 861 vyslal posolstvo k pápežovi Mikulášovi I. so žiadosťou, aby mu poslal biskupa a misionárov znalých slovienskeho jazyka.
Tejto požiadavke však pápež nemohol vyhovieť, pretože takých kňazov nemal. Knieža Rastislav však chcel čím skôr vyriešiť závažnú otázku samostatnej veľkomoravskej cirkevnej správy.
Preto sa v roku 862 obrátil na byzantského cisára Michala III. Byzantský cisár vybral na túto misiu filozofa Konštantína a jeho brata Metoda zo Solúna- oblasti, kde ľud hovoril sloviensky.
V roku 863 ich poveril šíriť kresťanstvo a vzdelanosť na Veľkej Morave. Konštantín a Metod napriek tomu, že sa iba krátko predtým vrátili z namáhavej misijnej cesty po Kryme, vyhoveli prosbe slovanského vladára.
Konštantín zostavil nové slovienske písmo, ktoré použil pri preklade bohoslužobných kníh do staroslovienčiny. Pomáhali mu pri tom brat Metod a učeníci Kliment, Sáva, Naum, Vavrinec a Angelár.
Prvými slovami v histórii slovienskeho písomníctva bol úvod prvej kapitoly evanjelia svätého Jána „ Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha- Iskoni bje Slovo i Slovo bje u Boga“.
Svätí solúnski bratia si vychovali už na Veľkej Morave spolupracovníkov, medzi ktorými najviac vyniká Gorazd. Misia Konštantína a Metoda sprostredkovala Slovanom Veľkej Moravy liturgiu každému zrozumiteľnú- ich vlastnej reči.
Ľud ju prijal s vďačnosťou a láskou.
Rastislavovi neprekážalo, že išlo o liturgiu byzantského- gréckeho obradu. Napokon, vtedy bolo kresťanstvo jednotné.
Vyznávalo jeden krst, jednu, svätú všeobecnú, apoštolskú Cirkev na čele s viditeľnou hlavou v osobe nástupcu sv. Petra.
Liturgia sa v jednotlivých cirkvách počas stáročí vyvíjala z apoštolskej tradície.
Rozdielnosť obradov postupne vznikala na základe zemepisnej polohy, príslušnosti k národnosti a reči.
Zo všetkých východných obradov sa však najviac rozšíril byzantský. Konštantín a Metod za obdobie svojho pôsobenia priviedli tunajšie obyvateľstvo k živej kresťanskej viere práve v tomto obrade.
Vznik a vývoj Gréckokatolíckej cirkvi
Oficiálnemu zjednoteniu našich kresťanov gréckeho obradu s Rímom veľmi napomohli poľskí panovníci, ktorí chceli oslabiť vplyv Ruska na Rusínov / Malorusov /, obývajúcich najmä severozápadnú časť Ukrajiny /Halič/.
Aj napriek ťažkostiam, ktoré spôsobovali nezjednotení voči týmto snahám v 15.storočí, mala Kyjevská zjednotená metropolia 9 sufragánnych biskupstiev, ale začiatkom 16.storočia šľachta a duchovenstvo naklonené k Únii začali opäť hľadať cestu k zblíženiu sa s Rímom.
Na Ukrajinu prišli jezuiti, ktorí pre to pripravili pôdu.
Za pomoci poľských kráľov Štefana Báthoryho a Žigmunda III. na žiadosť biskupov naklonených k Únii, došlo k zjednoteniu v Breste v roku 1595.
Rím potvrdil doterajšie práva Kyjevského metropolitu.
Brest- litovská únia zabezpečovala zachovanie tradície a obradov východnej cirkvi v plnej miere. Priniesla oslobodenie východného kňazstva z nevoľníctva, možnosť vzdelávania a rozvinutie náboženského života.
Dlho sa rodiaca únia bola nakoniec uzavretá 24. 4. 1646 v hradnej kaplnke rodiny Drugethovcov v Užhorode.
Jágerský biskup Juraj Jakušic na toto stretnutie pozval kňazov troch žúp- Užskej, Šarišskej a Zemplínskej.
Za prítomnosti biskupa Jakušica, grófky Anny Jakušicovej, /manželky nebohého Jána Drugetha/ , baziliánov Petra Parthéna Petroviča a Gabriela Kosovického, prišlo na toto stretnutie 63 kňazov východného obradu zo spomenutých troch žúp.
Prešovské biskupstvo
Mimoriadne významnú úlohu v živote gréckokatolíkov na území dnešného Slovenska zohralo prešovské biskupstvo. Jeho samostatná história sa začala písať rozdelením mukačevského biskupstva na tri vikariáty- marmarošský /1723 za biskupa Bizancija/ , satmársky /1776 za Andreja Bačinského/ a košický /1787 tiež za Andreja Bačinského/.
Už v čase svojho vzniku mala mukačevská diecéza 711 farností, 11 archidiakonátov, 60 dekanátov a vyše 560 tisíc veriacich v trinástich župách.
Táto jej rozľahlosť nedovoľovala dôkladne spravovať tak veľké množstvo farností.
Preto duchovenstvo mukačevskej eparchie žiadalo ju rozdeliť a už existujúce vikariáty povýšiť na biskupstvá. Táto myšlienka sa však nemohla uskutočniť pre odpor mukačevskej kapituly.
Medzitým bolo v roku 1792 sídlo košického vikariátu prenesené do Prešova. V roku 1816 požiadal cisár František I. Rím o zriadenie prešovskej eparchie so sídlom v Prešove.
Bulou pápeža Pia VII. RELATA SEMPER zo dňa 22.
Mukačevskú eparchiu v tých rokoch viedol biskup Alexej Pócy /1816-1831/, pôvodom Rumun. V roku 1818 vyčlenil 193 farností pre eparchiu Prešov a v roku 1821 vysvätil biskupa Gregora Tarkoviča v Krásnom Brode.
Okrem iného zvolal kňazskú synodu do Užhorodu a pre kňazských synov- siroty zriadil ústav Alexinum. Prešovská diecéza mala pri svojom vzniku 193 farností s takmer 150 tisícami veriacich.
OS 75 JURAJ JAKUŠIČ - vnuk Juraja Turza sa zaslúžil o vznik Gréckokatolíckej cirkvi
Farnosť Kráľovnej pokoja v Prešove
Farnosť Kráľovnej pokoja v Prešove na sídlisku III. bola zriadená Arcibiskupským úradom v Košiciach, ktorého sídelným arcibiskupom a metropolitom je Mons.
Základný kameň farského kostola a farského úradu požehnal 22.apríla 1990 pápež Ján Pavol II. v Bratislave pri svojej prvej návšteve Slovenska.
Farský kostol požehnal 30.apríla 1994 Mons.
Farnosť bola zriadená dekrétom arcibiskupského úradu 1.júla 1995 odkedy nadobudla právnu subjektivitu. Jej štatutárnym predstaviteľom bol vtedajší farár ThDr. Stanislav Stolárik PhD.
Farský kostol konsekroval 8.augusta 1999 Mons.
Farský erb požehnal 28. augusta 2005 Mons.
Kaplnka Lux a jej význam
Aj keď priamo o Kaplnke Lux nie sú dostupné podrobné historické záznamy, z kontextu je zrejmé, že je súčasťou náboženského života v Prešove. Kaplnka pravdepodobne slúži ako miesto pre modlitby, bohoslužby a rôzne náboženské aktivity pre miestnych veriacich.
Aktivity Gréckokatolíckej charity Prešov
Charita obnovila svoju činnosť na území Gréckokatolíckej diecézy od 1. septembra 1991, keď sa Ing. Maroš Šatný stal pracovníkom Diecézneho pracoviska Slovenskej katolíckej diecéznej charity (ďalej SKCH) v Prešove.
Dňa 15. 5. 1992 bol vymenovaný do funkcie riaditeľa SKCH Prešovskej diecézy. 1.11.2006 ho v tejto službe vystriedal bývalý zástupca riaditeľa PhDr. Peter Valiček, ktorý v nej pokračuje dodnes.
Dňa 1. 1. 1996 na podnet Jeho Excelencie Mons.
Ako jedna z konfederácie desiatich diecéznych charít na Slovensku poskytujeme charitatívne, sociálne, zdravotnícke, výchovno-vzdelávacie a iné formy služieb ľuďom bez ohľadu na ich rasu, národnosť, náboženstvo a politické zmýšľanie.
Po vypuknutí vojnového konfliktu na Ukrajine (od 25.
V priebehu roka sme otvorili 2 centrá podpory na pomoc odídencom z Ukrajiny, konkrétne v mestách Prešov a Bardejov. Rok 2022 sme prežili pripomínajúc si 30. výročie znovuobnovenia činnosti našej charity.
V termíne 8.-9. jún 2022 sme na pôde Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove realizovali Konferenciu charity 2022, na ktorej bola prezentovaná činnosť GKCH za posledných 10 rokov.
V Dome sv.
V Domove nádeje - centre pre deti a rodiny sme ukončili nadstavbu priestorov nad Pneuservisom a drobným servisom áut.
V mesiaci september sme slávnostne otvorili objekt Domu sv.
Počet farských charít sme rozšírili na 15.
Prehľad aktivít Gréckokatolíckej charity v Prešove:
| Oblasť | Aktivity |
|---|---|
| Dom sv. Jozefa | Nové služby a realizácia prístavby |
| Domov nádeje | Príprava spustenia nového Centra pre deti a rodiny - Dom sv. Anny |
| Sociálne centrum Svidník | Presťahovanie do nových priestorov |
| Ostatné | Účasť v projektoch, benefičné koncerty, ocenenia |
Kaplnka Lux v Prešove, hoci jej presná história nie je detailne zdokumentovaná, je dôležitým miestom pre veriacich a prispieva k duchovnému životu mesta.
Jej existencia svedčí o silných kresťanských tradíciách v regióne a o dôležitosti náboženských miest pre miestnu komunitu.