Môj Otec Pracuje a Biblia: Interpretácia

Biblia, posolstvom skrze ktoré Boh hovorí k človeku, je plná posolstiev. Ak posolstva je Boh, dá sa očakávať, že je Biblia pravdivá. Každodenne čelí Biblia veľkej paľbe kritiky, však odoláva.

Dôveryhodnosť Starého Zákona

Kritici často spochybňujú dôveryhodnosť Starého zákona. Otázka, či sa dnešný text zhoduje z originálom, je kľúčová.

Zachovanie Textov

Pri prepisovaní textov, museli dodržiavať veľmi prísne pravidlá. Nemohli zmeniť jeho formátovanie či atrament. Starostlivo zosnovali, alebo sa len spoliehali, že im to nejako prejde? Dôležitý bol aj odev pisára a hygienické pravidlá, ktoré musel dodržiavať. Texty, ktoré nespĺňali prísne kritéria, sa museli spáliť alebo zakopať. Používali sa rôzne opatrenia, aby sa uistili, že každá kópia je identická z originálom. Spočítali verše, len aby zabránili vynechaniu jedinej čiarky či bodky. Vďaka týmto opatreniam je zabezpečené zachovanie textov a zachovaniu celého posolstva až do dnešných dní.

Archeologické Dôkazy

Ako vyhlásil F. G. Kenyon, archeológia je pre Bibliu priateľom. Archeológ S. H. Horn poskytujúcich dôležité dobové poznatky. Archeologické nálezy potvrdzujú existenciu starých biblických miest ako Megiddo, Jeruzalem, Lachíš, Gaza a pod.

Mojžiš a Pentateuch

Podľa Biblie, mohol dostať ostatné knihy priamo od Boha, mohol dostať spätne aj Genezis. Podobne hovorili aj apoštoli (napr. Sk 3:22, 7:37, 13:39, 15:5, 15:21, 26:22, 26:23, Rim 10:5, 1Kor 9:9, 2Kor 3:15, Žid 9:19, Zj 15:3). Mojžiš píše ... od Ábelovej smrti (Gen 4:8, Mat 23:35, Luk 11:51) až po ukameňovanie Zachariáša (2Par 24:20-22, Mat 23:35).

Výnimočnosť Biblie

Jedinečnosť Biblie spočíva v jej posolstve. Okrem zjavných vyhlásení však obsahuje aj „záhady a tajomstvá“.

Matematické Kódy

Príkladom je hneď prvý verš knihy. Ak spočítame hodnotu jednotlivých slov v prvom verši, dostaneme výsledok 3,1416. To je hodnota p na štyri desatinné miesta. Nie je vylúčené, oba verše vytvárajú pár s rovnakým posolstvom.

Proroctvá o Mesiášovi

Ježiš Kristus pri svojom krátkom pobyte na zemi naplnil do poslednej bodky proroctvá. Sú veľmi detailné. Otázkou je, či boli proroctvá boli napísané dodatočne. Biblia obsahuje rôzne druhy diela, iné zase poetické, ďalšie sú písané vo forme proroctiev. Všetky texty musíme chápať v kontexte a v duchu musíme aj jednotlivé časti vykladať.

Ježiš a Starý Zákon

Potvrdzuje svojimi slovami aj Ježiš Kristus, ktorý hovorí o historických osobách. Napr. o Abrahámovi (Ján 8:56, 8:58) a o Dávidovi (Mat evanjeliu (19:4-6 a v 23:35).

Stvorenie Sveta

Na počiatku stvoril Bôh nebesia a zem, čo hovorí o absolútny počiatok všetkého. Tu sa „oddeľuje“ večnosť od času. Všetko, čo je stvorené, či vzniklo, má svoj počiatok (Ján 1:3, Kol 1:16-17, Žid 1:1-3).

Boh a Stvorenie

Boh je večný (Iz 57:15). „... oznamujem od počiatku koniec a oddávna veci, ktoré sa ešte nestali...“ (Iz 46:10). Boh nepodlieha obmezeniam, ktoré sa vzťahujú na hmotu, rýchlosť, gravitáciu ani čas. Možno sa cítime zabudnutí či opustení. Nikto z nás nie je zabudnutý. Sme výsledok Božieho stvorenia. Stvorenie (bara) neznamená transformáciu či premenu niečoho na niečo. Bara sa užíva len vzťahom na Boha; len On dokáže stvoriť (bara). Slovo Elohim - je použité viac ako 2500-krát, je číslo od slova El alebo Eloah. Označuje Večného, Všemohúceho a Nadprirodzeného bytia, ale aj označenie viacerých bytostí.

Nebesia (, ovzdušie, ale aj vesmírny priestor, vrátane hviezd, slnkom a ostatnými vesmírnymi telesami. Hovorí, že Boh stvoril nebesia, teda hmotu. Podľa odhadov (z roku 2016) je v našej galaxií (Mliečna cesta) je okolo 200 miliárd hviezd. Naša galaxia má priemer okolo 100 000 svetelných rokov (1 svetelný rok je okolo 9,5×10¹² km, to je vzdialenosť, ktorú prejde svetlo za 100 000 rokov).

Otázka, kedy nastal počiatok, ako sú teda Zem a vesmír staré? Odpoveď v Biblii nenájdeme. Naturalizmus a evolúcia odmietajú existenciu Boha. Teória starej Zeme alebo progresívny kreacionizmus hovorí, že vesmír aj Zem staré niekoľko miliárd rokov. Teória mladej Zeme hovorí, že Zem je staré rádovo niekoľko tisíc rokov.

Neladná a Pustá Zem

Je zem neladná a pustá? Autorstvo tejto myšlienky pripísal holandskému teológovi 17. stor. Episkopiovi. Vzbura a pád, ktorý postihol celé stvorenie, mohol spôsobiť že všetko živé náhle zahynulo, dôsledkom tejto katastrofy sú fosílie. Opisuje chaotickú, zničenú zem, ktoré je neladná a pustá. Existovať, keďže zem bola neladná a pustá.

Svetlo

A Bôh riekol: Nech je svetlo! A bolo svetlo. Boh sa aj vyjadruje, vyjadruje svoju vôľu. Ešte predtým, ako sú stvorené slnko a mesiac, už existuje svetlo. Bola v minulosti odlišná? Svetlo, že je dobré, a Bôh oddelil svetlo od tmy. Aj tma, temnota môže byť hmotná. A bol večer, a bolo ráno, prvý deň.

Dni Stvorenia

Všeobecnosti existujú tri výklady. Dni stvorenia sa považujú za geologické éry, resp. obdobia, v ktorých sa jednotlivé fázy stvorenia vyvíjajú a formujú. Dni stvorenia sa považujú za 24 hodinové dni, počas ktorých sa odohralo celé dielo stvorenia. Niečo podobné sa dá vyčítať aj v Exoduse 20:11. Pravidlo, keďže z textu je jasné, že nejde o 24 hodinové dni.

Obloha a Vody

Nech je obloha medzi vodami a nech delí vody od vôd! Atmosferické vody, mraky, ktoré sú na zemi a ktoré sú nad zemou. Vzniká súš, časť vody zostupuje (tak vznikajú morské dná) a časť zostupuje (tak vznikajú morské dná). A Boh videl, že je to dobré. A Boh je s týmto dielom spokojný.

Vegetácia

Zem nech vyženie zeleň: bylinu, ktorá rodí semä, a ovocný strom, ktorý prináša na zemi ovocie podľa svojho druhu, v ktorom je jeho semä, na zemi. A bolo tak. Iniciuje vznik vegetácie. Tak prikázal Boh. Na scénu vstupuje aj informácia.

Zasvätenie a Písmo

Napredovaním v našom zasvätení stále viac zisťujeme, že Písmo nás učí rozpoznávať Božiu prítomnosť v našom živote. Ako Boh koná nielen v dejinách, ale aj v mojom, tvojom osobnom živote. Na svojej ceste zasvätených, najmä keď prechádzame prívalmi života, máme dve také zábradlia. Jedným - dajme tomu po pravej ruke - sú naše stanovy, regula, tradícia a osvedčené prvky duchovného života. Po ľavej ruke máme k dispozícii inšpirácie a smerovky na nové oblasti. K tomu všetkému však potrebujeme aj kráčať s pevnou pôdou pod nohami, ktorou je pre nás Písmo.

Odcudzenie Biblii

Odcudzenie Biblii sa často týka najmä nás, aktívnych zasvätených, ktorých zakladatelia žili a účinkovali v dobe, keď sa Biblia zoči-voči silnej polemike zo strany prudkého vedeckého pokroku zdôrazňovať nemohla. Písmo je ozajstnou, solídnou, pevnou oporou v našom povolaní. A ak je náš zasvätený život dáky bez krvi či otrávený, Písmo je pre naše vnútro ako krvná konzerva alebo naopak, dialýza. Podľa momentálnej osobnej potreby. Lebo v živote zasväteného má Písmo ústrednú úlohu, je návratom k tomu, čo je podstatné v našom živote. Písmo vždy priťahovalo a bude priťahovať nové povolania. Ba dokonca živí i základ toho všetkého - povolanie k životu. Vynakladáme toľko námahy na pastoráciu povolaní, a pritom najmocnejšiu zbraň máme na svojom stole.

Obnova Rehoľného Života

Obnova rehoľného života je v návrate ku charizme. A je to tak správne. Našu permanentnú formáciu pápež František stavia na štyri stĺpy: duchovný život, komunitárny život, štúdium a apoštolát. A v štúdiu zasvätených má zaiste prvé miesto Sväté písmo. Prvenstvo však má aj v duchovnom živote.

Ako Sa Stretávať S Pánovým Slovom

V prvom rade s vierou, láskou a nádejou. Hneď vzápätí čítajme Písmo svojím jedinečným, originálnym, nenapodobiteľných štýlom, ku ktorému svoju Cirkev, mňa i teba osobne, podnecuje Duch Svätý. Pre toho, kto nemá rád pravidlá, tak stačí aj prvé pravidlo, také podstatné: čítať ho pravidelne. Nedá sa čítať ani nejako karieristicky, lebo sa pokazí, ako voľakedy manna nazbieraná pre nasledujúci deň. Čítajme Písmo kontinuálne, čiže celé v kuse, tak postupne. Napríklad počnúc Markovým evanjeliom prejsť celý Nový zákon, potom pokračovať Starým zákonom od Knihy Genezis až po Knihy Machabejcov. Lebo nestačí náhodné otváranie Písma ani čítanie obľúbených statí v ňom, ba ani sledovanie liturgických textov nestačí, ak chceme nadobudnúť solídny, hlboký vzťah s ním.

Čítajme Písmo akoby s lupou, s úvodmi aj poznámkami. Dobré úvody pomáhajú identifikovať žáner biblickej knihy. Stanovme si, kedy a koľko: pravidelné dávky (ako scriptura v seminári). Neznepokojovať sa, ak nerozumiem, ale čítať ďalej aj vtedy, keď sa text zdá akoby v cudzej reči. Pri čítaní je dobré používať pomôcky: mapy, schémy, prehľady, ale aj značky, ceruzky, pásky a nálepky podľa osobného vkusu, lásky a inšpirácie. Voľakedy nám nedovoľovali ani čiaročku urobiť v knihe - bolo to proti chudobe. Vo svojom liste zo 17. januára 2019 nás pápež František pozýva k prehĺbenému poznaniu aj našich židovských koreňov, ktoré podľa jeho slov veľmi potrebujeme.

Ovocie Pravidelného Čítania Svätého Písma

Písmo vstupuje do našej modlitby prostredníctvom liturgie a osobného čítania. No nemôžem si zamieňať osobný vzťah s Písmom za ten spoločný. Potrebujeme mať oba stĺpy: aby Pán mohol hovoriť celému spoločenstvu, ale aj mne osobne. Písmo je školou modlitby,otvára srdce pre modlitbu. Ak budeme verne čítať Božie slovo, moja duša určite zatúži modliť sa.

Sobota

Hlavným zámerom pri­ká­za­nia zacho­vá­vať sobo­tu bolo, aby Boží ľud veno­val aspoň ten­to jeden deň týžd­ňa úpl­ne Bohu. Z uve­de­nej pasá­že vidí­me, že sobo­ta bola rov­na­ko pri­po­mien­kou na východ Izra­e­li­tov z Egyp­ta. Zo všet­kých uve­de­ných citá­tov môže­me vidieť, že Boh dal sobo­tu izra­el­ské­mu ľudu, keď ho vyvie­dol z Egyp­ta, aby bola na zna­me­nie zmlu­vy medzi Bohom a Izra­e­lom. Cie­ľom stvo­re­nia je odpo­či­nok. Nie pasív­ny odpo­či­nok, ale spo­lo­čen­stvo s Bohom, keď ho osla­vu­je­me.

Pavol neučil, aby kaž­dý zacho­vá­val sobo­tu a pred­pi­sy o jed­lách. Z kon­tex­tu ver­šov 2 a 14 vidí­me, že Pavol pova­žo­val tých, čo stá­le zacho­vá­va­li sobo­tu a pred­pi­sy o jed­lách za sla­bých. Adven­tis­ti sied­me­ho dňa učia, že Moj­ži­šov zákon obsa­hu­je dva dru­hy záko­na: morál­ny (Boží), kto­rý pred­sta­vu­je Desa­to­ro a cere­mo­niál­ny (Moj­ži­šov), kto­rý obsa­hu­je pred­pi­sy o obe­tiach, obriez­ke, atď. Morál­ny zákon pova­žu­jú za več­ne plat­ný pre všet­kých ľudí vrá­ta­ne dneš­ných kres­ťa­nov, zatiaľ čo cere­mo­niál­ny zákon našiel svo­je napl­ne­nie v Ježi­šo­vi a už plat­ný nie je. Novo­zá­kon­né napl­ne­nie sobo­ty nie je v zacho­vá­va­ní zvlášt­ne­ho dňa (ani sobo­ty, ani nede­le), ale v odo­vzda­ní živo­ta Bohu kaž­dý deň.

Evanjeliá

Čo ak by sme v Biblii nemali štyri evanjeliá, ale len jedno? Veď aké by to bolo pekné! Nakoniec, všetky píšu o tej istej téme! No vďaka Bohu, tento nápad sa v cirkvi neujal. Tá spokojnosť a vedomie toho, Boh ma miluje, je u Jána vidno aj z mnohých jeho príbehov. Niektoré sú jedinečné, iné zasa nájdete v každom evanjeliu.

Ján si uvedomuje o Ježišovi aj ďalšiu vec, čo nie príliš často príde na pretras, a to, že Ježiš provokoval. Spochybňoval nie vieru, ale tradície. Pýtal sa a tým mnohým ľuďom naozaj slušne dvíhal tlak. Hneď Jeho prvý zázrak bol….nie úplne taký, ako by sme čakali. Na svadbe premenil vodu na víno . Po svadbe príde na rad chrám, kde sa Ježiš neváha a prejaví sa vo veľkom: Zničte tento chrám a za tri dni ho znova postavím! Potom je tu rozhovor s Nikodémom, ktorý si myslel, že Ježiš je len ďalší rabbi, náboženský učiteľ. A potom je tu studňa a žena Samaritánka, s ktorou by sa žiaden iný muž takto nerozprával.

Hneď v prvej kapitole sa objavuje Ján Krstiteľ a Ježiša predstavuje ďalším ľuďom. Ježiš dostáva hneď sedem titulov. Ján týmto hneď na začiatok, priamo a jasne, bez zbytočného hádania a naťahovania hovorí - toto a toto si myslím o Ježišovi. A hneď vám aj ukážem, prečo. Keď čítate Jánovo evanjelium v celku, tento príbeh vyznie úplne inak, ako zvyčajne. Provokačne? Sebavedome? V poslednú noc svojim učeníkom hovorí o láske a hneď im umýva nohy. Píše, preto mnohí z jeho učeníkov ho opustili a už s ním nechodili.

Úloha Krista v Starom Zákone

Syn nie je moduláciou Otca, ako to učí modalizmus, ale je skutočná osoba a osobnosť. Syn je odlišný od Otca, ale je s ním v jednote. Podľa Božieho Slova bol Kristus skôr, ako sa stal človekom, u Otca v nebi.

Ján ukazuje Krista ako toho, ktorý prichádza zhora ako Slovo - Logos a zjaví sa v osobnej forme. Kristus bol osobou už pred vtelením. V Starej zmluve slúžil ako zosobnený pojem. Ján zobral slovo logos zo Starej zmluvy, a nie z gréckej filozofie. Kristus je prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi, skrze neho Boh hovorí. Božia prítomnosť je len tam, kde je logos, ktorý je osobným zjavením Otca a existoval skôr ako čokoľvek iné.

Kristus je odrazom Božej slávy v nebi i vo viditeľnom svete. Nosí v sebe obraz neviditeľného Boha a činí ho viditeľným. V Starom zákone sa to uskutočnilo cez Slovo zjavené Duchom Svätým. Slovo bolo Božou skutočnosťou na zemi. Od toho závisel pozemský i večný osud človeka. Pri stvorení sveta sa v Synovi objektivizovala Otcova sláva. Od Syna začala prúdiť Božia sláva na stvorený svet. V stvorených veciach je Synova sláva neosobne, keď sa človek stretne s Ježišom Kristom stretáva sa s Božou slávou osobne.

Kristus a Abrahám

Cieľom Abrahámovej viery bol Kristus: „Abrahám, váš otec plesal, aby videl môj deň, aj videl a radoval sa.“ (Ján 8:56) Abrahám veril v osobný logos, veril v Krista. Keďže mu bola jasná úloha Krista, veril vo vzkriesenie. Pre Krista Boh nehľadel na Abrahámov hriech. Abrahám videl Kristov deň a dostal zjavenie o semene, pochopil veci súvisiace so vzkriesením, bol oslobodený od smrti, preto mu Boh dal ako závdavok nové narodenie.

Zákon

Cieľom zákona nebolo ospravedlnenie, ale príprava na príchod Krista a poznanie hriechu, ktoré vedie k potrebe vykúpenia a k tomu, že človek pochopí, že skrze dobré skutky sa nemôže vyslobodiť z nadvlády zákona hriechu a smrti. Preto potrebuje nadprirodzenú pomoc. Boh dal v zákone normu, ale bolo mu jasné, že telesné židovstvo nie je schopné tento duchovný zákon zachovať. Takto zákon povedie Židov k poznaniu hriechu a vzbudí v nich potrebu po vykúpení a Vykupiteľovi.

Starozákonná bohoslužba prinášala obmedzené požehnanie a ohraničenú milosť (na 1 rok) a jej cieľom bolo, aby sa Izrael mohol stretávať s Bohom, aby mohol mať účasť na požehnaní a milosti a Božej prítomnosti v chráme. Centrom starozákonnej bohoslužby bola krvavá obeť a spolu so zákonom sú obrazom základných právd o spasení.

Starozákonné Proroctvá o Kristovi

Mesiáš musí ako Boží baránok preliať krv a zomrieť, aby získal odpustenie hriechov pre tých, ktorí v neho veria ako v Božieho Syna. Ježišove narodenie z panny Židia neprijali. Biblia nám zjavuje, že boli dva Betlehemy, jeden v Galilei (Jozua 19:15) a druhý v Judei, v ktorom sa mal narodiť Mesiáš. Pred príchodom Mesiáša mal prísť prorok, ktorý pripraví Židov na jeho príchod. Tieto proroctvá sa naplnili v Jánovi Krstiteľovi, ktorý začal svoju službu v 29 roku n.l.

Syn Boží

Ježiš povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.“ Otec sa zjavuje cez Syna a práve Syn nám umožňuje Boha úplne poznať. Obaja stoja vedľa seba v dvojjedinom úkone zjavenia.

Dokonca veľmi pekne. Tieto námietky voči Ježišovi môžeme vidieť napríklad u evanjelistu Jána: „Ježiš im povedal: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu“ (Jn 5, 17-18). Veľmi známy text z Listu Rimanom hovorí: „Dostali ste Ducha adoptívneho synovstva, v ktorom voláme: „Abba, Otče!“ Sám Duch spolu s naším duchom dosvedčuje, že sme Božie deti“ (Rim 8,15-16). Kristus je Boží „biologický“ Syn a my sme adoptovaní vďaka milosti. Preto môžeme Boha nazývať Abba (Gal 4,6). Toto aramejské slovo znamená otec, ale emócia, ktorá sa za ním skrýva, vyjadruje veľmi blízky vzťah k otcovi. Boh to vyriešil tak, že sme úplne rovnako jeho deti, ako Ježiš. Máme rovnaké postavenie a výhody ako on. Naše členstvo v Božej rodine nie je vďaka nášmu pričineniu, ale vďaka milosti. Je to Boží dar. Výhody Božieho synovstva sú rozsiahle a plné privilégií. Keď je nám ťažko, máme problém, nemáme sa dobre, on je pri nás a berie naše ťažkosti na seba. Povinnosť nám plynie iba jedna. Na rodine je krásne aj to, že máme súrodencov, ktorí sú našimi priateľmi a môžeme sa na nich obrátiť. Naším veľkým starostlivým bratom je Ježiš, ktorý svojich učeníkov povzbudzoval, a teraz povzbudzuje aj nás.

Syn nič nemôže činiť sám od seba, len čo vidí činiť Otca; lebo čo Otec činí, to podobne činí aj Syn. Otec totiž miluje Syna a ukazuje Mu všetko, čo sám činí; ešte aj väčšie skutky Mu ukáže ako tieto, aby ste sa divili. A Otec ani nesúdi nikoho, ale celý súd odovzdal Synovi, aby všetci ctili Syna tak, ako ctia Otca. Kto nectí Syna, nectí ani Otca, ktorý Ho poslal.

Ježišovo Božstvo

Pavol sa vo svojich listoch zameriava na ospravedlnenie z viery v Krista. Nepriamo tým vyjadruje, že Ježiš je viac než stvorenie. Ježiš Kristus sa rozhodol stať sa jedným z nás. V liste Kolosanom 1,16 a 2,9 čítame: Všetko je stvorené skrze neho a pre neho… v ňom telesne prebýva celá plnosť božstva. Podobne Pavol píše Títovi (2,13), že všetci kresťania očakávajú blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Už v prvých veršoch evanjelia je Kristus nazvaný Slovom (grécky LOGOS), ktoré má rovnocennú prirodzenosť s Otcom.

Kto je Boh?

Boh je Duch: Boh je duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa klaňať v duchu a v pravde. To znamená, že Boh je Duch. Inými slovami, nie je fyzický. Nie je hmotný. Nemá telo. Je neviditeľný. Boh je osobný. Boh nie je neosobný. Jeden z najdôležitejších veršov v Biblii je Exodus 3:14: "Boh povedal Mojžišovi: 'Ja som, ktorý som'". Boh je úplne nezávislý. On je stály. On je ten istý včera, dnes a naveky. Nemožno ho vylepšiť. On sa niečím nestáva. On je absolútnym meradlom pravdy, dobra a krásy. Nikdy nie je nikomu nič dlžný. Všetko pochádza od neho. On udržiava všetko, čo existuje.

Boží Obraz

Biblia nám jasne ukazuje, že Boh má od večnosti dokonalý obraz seba samého, odblesk svojej slávy v Ježišovi Kristovi. Biblia to nazýva "obrazom jeho podstaty": On je odblesk jeho slávy a obraz jeho podstaty a všetko udržuje svojím mocným slovom (Hebr. Boh Otec miluje Boha Syna a Boh Syn miluje Boha Otca. Biblický obraz je teda taký, že existuje jeden Boh - nie traja bohovia - a že tento jeden Boh tajomne existuje ako Boh Otec, Boh Syn a Boh Duch Svätý.

Božia Láska

On je nielen dokonale spravodlivý a svätý, ale aj plný dobroty a radosti, aby ho jeho stvorenia mohli poznať, milovať, tešiť sa z neho a byť s ním navždy. Na tento účel Boh Otec poslal Boha Syna do svojho stvorenia, aby sa narodil ako Bohočlovek, Ježiša Krista. Boh naplánoval už pred stvorením sveta, že príde na tento svet, aby zachránil...

Významné Biblické Citáty

Uzdravenie v Sobotu

Pán uzdraví v sobotu nemocného v Bethesde. Židia ho pre to prenasledujú. Ježiš - Syn Boží. Má právo i súdiť i mŕtvych oživiť. Syn nemôže robiť nič sám od seba, iba to, čo vidí činiť svojho Otca, lebo čokoľvek on činí, to podobne činí aj Syn. Lebo Otec má rád Syna a ukazuje mu všetko, čo sám činí.

Poslanie Pána Ježiša

Poslanie Pána Ježiša je všelijak osvedčené. Židia ho neprijímajú pre svoju chválybažnosť a pre neveru. Ak neveríte jeho písmam, ako uveríte mojim slovám?

Kým Bol Ježiš?

Evanjeliá zobrazujú Ježiša ako jedinečnú osobu. Na rozdiel o vtedajších náboženských elít Ježiš nekládol dôraz na vykonávanie náboženských úkonov, ale na lásku - k Bohu a k blížnym. Masy Izraelcov si Ježiša veľmi obľúbili. Ježiš po celý čas hovoril o Bohu ako o svojom Otcovi.

tags: #moj #otec #pracuje #a #biblia