Pavol Molej je slovenský novinár a publicista, ktorý si získal uznanie vďaka svojej práci v rôznych médiách. Jeho profesionálna dráha je príkladom oddanosti žurnalistike a hľadaniu pravdy.
Katolícka univerzita v Ružomberku, kde Pavol Molej študoval žurnalistiku.
Vzdelanie a štúdium
Pavol Molej vyštudoval žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Absolvoval študijný pobyt v Ríme a program Kolégia Antona Neuwirtha.
Profesionálna kariéra
Svoju novinársku kariéru začínal ako stážista v týždenníku TREND. Neskôr pracoval tri roky v agentúre SITA. Od roku 2015 pôsobí v denníku Postoj, kde sa venuje aktuálnym udalostiam a spoločenským témam. Pre Postoy.sk písal už od roku 2006.
Pavol Molej pôsobí v denníku Postoj od roku 2015.
Osobný život
Pavol Molej je ženatý.
Prínos a tvorba
Pavol Molej sa venuje témam viery a spoločnosti. Kristus zveril apoštolom a Cirkvi úlohu hlásať Dobrú zvesť všetkým ľuďom. Svätý Pavol Evanjelium vníma ako „Božiu silu, ktorá spasí kohokoľvek, kto verí“ (Rim 1,16). Sám Ježiš Kristus je Evanjelium, je „Dobrou zvesťou“ (porov. 1 Kor. 1, 24). Je našou úlohou, aby sme boli šíriteľmi nekonečnej Božej lásky, ktorá sa zjavuje v Kristovi.
Odpoveďou na toto Božie zjavenie je viera, ovocie milosti v našich dušiach, ktorá si ale vyžaduje otvorenie ľudského srdca. „Veriac“ viera rastie a silnie; niet inej možnosti ako získať istotu o vlastnom živote, ako sa v neustále väčšej miere odovzdávať do rúk tej lásky, ktorú zakusujeme zakaždým ako väčšiu, keďže má svoj pôvod v Bohu.“ (Porta Fidei, č. 7)
Spolupracovať s Kristom pri odovzdávaní viery je úloha každého kresťana; toto sa má diať v živej spolupráci medzi vysvätenými veriacimi a laickými veriacimi svätej Cirkvi. Táto milá povinnosť obsahuje dva základné aspekty, ktoré sú vzájomne prepojené. Prvý, priľnutie ku Kristovi, čo znamená osobne sa s ním stretnúť, nasledovať Ho, priateliť sa s Ním, veriť v Neho.
V dnešnom kultúrnom kontexte, zvlášť dôležité sa javí svedectvo života - je to podmienka autentickosti a dôveryhodnosti - ktoré odhaľuje, akým spôsobom sila Božej lásky robí účinným jeho Slovo. Nesmieme zabúdať, že veriaci hľadajú v kňazovi Božieho muža a Božie slovo, jeho Milosrdenstvo a Chlieb Života. Druhý bod misionárskeho charakteru odovzdávania viery sa vzťahuje na radostné prijatie Kristových slov, pravdy, ktorá nás učí obsah Zjavenia.
Zvlášť teda sa musíme snažiť žiť a oživovať Rok viery ako príležitosť danú Prozreteľnosťou, aby sme pochopili, že texty, ktoré nám ako dedičstvo zanechali Konciloví otcovia, tak ako hovorí blahoslavený Ján Pavol II. „nestrácajú ani svoju hodnotu ani svoj význam. Treba ich čítať primeraným spôsobom, aby sa poznali a osvojili ako kvalifikované a normatívne texty Učiteľského úradu v rámci cirkevnej tradície.
Pri ukončení Jubilea cítim viac ako inokedy povinnosť poukázať na Koncil ako na veľkú milosť, z ktorej mala Cirkev v 20. storočí veľký úžitok: ponúkol nám totiž bezpečný kompas, aby sme sa ním orientovali v začínajúcom sa storočí.“ (Ján Pavol II, Apošt. list Novo millennio ineunte, 6. január 2001, 57: AAS 93 [2001], 308, č.
Katechizmus Katolíckej cirkvi - navrhnutý mimoriadnou Biskupskou synodou v roku 1985, aby poslúžil katechéze a zostavený v spolupráci s celým episkopátom - ukazuje veriacim silu a krásu viery. Katechizmus je autentickým ovocím Druhého Vatikánskeho koncilu, ktorý veľmi uľahčuje pastoračnú službu: príťažlivé, výrazné, hlboké, dôkladné homílie; katechetické kurzy a kurzy pre teologickú formáciu dospelých; príprava pre katechétov, formácia rozmanitých povolaní v Cirkvi a zvlášť v seminároch.
Nóta s pastorálnymi usmerneniami pre Rok viery (6. január 2012) ponúka širokú škálu iniciatív pre prežívanie tohto privilegovaného času v jednote so Svätým Otcom a biskupmi: púte veriacich ku Katedre sv. Petra, púte do Svätej zeme, do mariánskych svätýň, budúci Svetový deň mládeže v Riu de Janeiro v mesiaci júli; sympóziá, konferencie a zhromaždenia aj v medzinárodnej rovine a zvlášť tie, ktoré sú venované znovuobjaveniu učenia Druhého Vatikánskeho koncilu; organizovanie skupín veriacich, ktorí čítajú a spoločne prehlbujú katechizmus s obnoveným záväzkom rozširovať ho ďalej. V súčasnej klíme relativizmu sa zdá vhodné zdôrazniť, ako veľmi je dôležité poznanie obsahu autentickej katolíckej doktríny, ktorá je neoddeliteľná od príťažlivých svedectiev viery.
O prvých Ježišových učeníkoch sa v Skutkoch apoštolov hovorí, že „vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách.“ (Sk 2,42). V tomto zmysle je Rok viery zvlášť vhodnou príležitosťou pre pozornejšie prijatie homílií, katechéz, prejavov a vystúpení Svätého Otca. Mať k dispozícii homílie a príhovory z audiencií je pre mnohých veriacich veľkou pomocou pre odovzdanie viery druhým.
Ide o skutočnosti, z ktorých sa žije, ako hovorí svätý Augustín v jednej homílii o redditio symboli, kde opisuje odovzdávanie Creda: „Vy ste ho teda prijali a odovzdali, ale v mysli a v srdci si ho neustále musíte držať, musíte si ho opakovať na vašich lôžkach, premýšľať o ňom na námestiach a nezabúdať naň ani počas jedla: a aj keď telesne budete spať, srdcom musíte nad ním bdieť“ (Augustín z Hippo, Discorso 215, o Redditio Symboli).
V Porta Fidei je načrtnutý postup, ktorý pomôže hlbšie pochopiť nielen obsah viery, ale zároveň s ním aj akt, ktorým sa rozhodujeme úplne a v plnej slobode oddať sa Bohu. Existuje totiž hlboká jednota medzi aktom viery a jej obsahom, s ktorým súhlasíme. (porov. č. Rok viery teda predstavuje pozvanie ku obráteniu sa ku Ježišovi, jedinému Spasiteľovi sveta a ku vzrastaniu vo viere ako teologálnej čnosti.
V prológu v prvej časti knihy Ježiš Nazaretský Svätý Otec píše o negatívnych následkoch toho, ak sa Ježiš predstavuje ako osoba z minulosti, o ktorej sa vie málo istých informácií. „Takáto podobná situácia je pre vieru veľmi dramatická, pretože zneistí jej autentický východzí bod: intímne priateľstvo s Kristom, od ktorého všetko závisí; hrozí, že sa ocitne v prázdne.“ (s. 8). Oplatí sa viackrát premeditovať tieto slová: „intímne priateľstvo s Ježišom, od ktorého všetko závisí.“ Ide o osobné stretnutie s Ježišom.
Stretnutie každého jedného z nás a každého z našich bratov a sestier vo viere, ktorým slúžime naším kňazstvom. Stretnúť sa s Ježišom ako prví učeníci - Andrej, Peter, Ján - ako samaritánka a ako Nikodém; prijať ho vo svojom dome ako Marta a Mária, počúvať ho mnohonásobným čítaním evanjelia; s pomocou Ducha Svätého je toto istá cesta pre rast viery.
Ako napísal Boží sluha Pavol VI: „Viera je cesta, po ktorej do duše vstúpi Božia pravda.“ (Insegnamenti, IV, s. 919). Ježiš nás pozýva precítiť, že sme Božie deti a jeho priatelia: „Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca. Prostriedky pre rast viery. Ježiš pozýva prosiť s dôverou, prosiť slovami „Otče náš.“ V Blahoslavenstvách všetkým ponúka cieľ, ktorý sa ľudským očiam môže zdať ako bláznovstvo: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec.“ (Mt 5,48).
Aby sme sa naučili túto dobrú pedagogiku svätosti, ktorá je schopná prispôsobiť sa okolnostiam a spôsobom jednotlivých osôb, musíme byť priateľmi Boha, ľuďmi modlitby. Modlitba nás učí niesť kríž, kríž, ktorý je otvorený celému svetu, aby mohol byť spasený, a ktorý, ako Pán predpovedá Ananiášovi, bude sprevádzať aj misiu Saula, ktorý sa práve obrátil: “Len choď, lebo jeho som si vyvolil za nádobu, aby zaniesol moje meno pohanom aj kráľom i synom Izraela; a ja mu ukážem, koľko musí trpieť pre moje meno.” (Sk 9, 15-16)
A veriacim v Galácii svätý Pavol robí takúto syntézu svojho života: „S Kristom som pribitý na kríž. Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus. Ale život, ktorý teraz žijem v tele, žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa.“ (Gal 2, 19-20). V Eucharistii sa aktualizuje tajomstvo obety kríža. Liturgické slávenie svätej omše je stretnutie s Ježišom, ktorý sa sám pre nás ponúka ako obeta a premieňa nás na seba samého.
„Už svojou povahou má totiž liturgia svoj pedagogický vplyv pri privádzaní veriacich k poznaniu sláveného tajomstva. Práve preto v najstaršej tradícii Cirkvi mala formačná cesta kresťana, bez toho, že by sa zanedbávalo systematické poznanie obsahu viery, vždy skúsenostný charakter, v ktorom bolo rozhodujúcim živé a presvedčivé stretnutie sa s Kristom, ohlasované autentickými svedkami. V tomto zmysle ten, kto vovádza do tajomstiev, je predovšetkým svedok.“ (Benedikt XVI, Apošt. exhortácia Sacramentum caritatis, 22.2.2007, č. 64).
Neprekvapuje teda, že v Nóte s pastoračnými usmerneniami pre Rok viery sa odporúča zintenzívniť celebrovanie skutočnej viery v liturgii a zvlášť v Eucharistii, v ktorej viera Cirkvi je ohlasovaná, celebrovaná a posilňovaná (por. č. IV, 2). Ak Eucharistia je sviatosť, ktorá buduje obraz Božieho syna v nás, zmierenie je potom to, čo nám umožňuje zakúsiť silu Božieho milosrdenstva, ktoré oslobodzuje dušu od hriechov a dáva jej okúsiť krásu vyplývajúcu z návratu k Bohu, pravému Otcovi, ktorý miluje každé zo svojich detí.
Práve kvôli tomu posvätný služobník ako prvý musí byť presvedčený, že „iba ak si budeme počínať ako Božie deti, ak sa nenecháme obrať o odvahu kvôli našim pádom a hriechom, uvedomujúc si, že Boh nás miluje, náš život sa stane novým, bude plný vyrovnanosti a radosti. Boh je našou silou! Boh je našou nádejou!“ (Pápež František, Generálna audiencia 10. apríla 2013). Sám kňaz musí byť sviatosťou tejto milosrdnej prítomnosti vo svete: „Ježiš nemá príbytok, pretože jeho príbytkom je ľudstvo, sme my, jeho poslaním je všetkým otvoriť dvere k Bohu, byť sprítomnením Božej lásky“ (Benedikt XVI., Generálna audiencia 27. marca 2013).
My nemôžeme zakopať tento obdivuhodný nadprirodzený dar, ani ho nemôžeme distribuovať bez toho, že by sme nemali rovnaké cítenie ako Ten, ktorý miloval hriešnikov až po vrchol kríža. V tejto sviatosti nám Otec dáva jedinečnú príležitosť, aby sme my sami, nielen duchovne, ale s naším človečenstvom, boli tou láskavou rukou, ktorá, tak ako dobrý Samaritán, leje olej, ktorý uľaví ranám na duši (Lk 10, 34). Prijmime za svoje slová Svätého Otca: „Kresťan, ktorý sa zatvára ...
| Meno | Povolanie | Pôsobenie |
|---|---|---|
| Pavol Molej | Novinár, publicista | Denník Postoj |
Životopisy svätých sú ako studňa, ktorú nevyčerpáš. Svätý Pavol - životopis Jozef Holzner Z predslovu:Keď vyšla v Nemecku prvý raz kniha prof. Holznera o sv. Pavlovi, vyvolalo to veľkú ozvenu v celej nemeckej jazykovej oblasti, ba i mimo nej, hoci životopisov sv. Pavla existovalo vtedy už viac. Holznerova kniha vyšla za nemnoho rokov vo viac ako dvadsiatich vydaniach. Podobnú pozornosť kňazov i laikov vyvolal slovenský preklad tejto knihy